© C.H. Beck, München, 2019
Náš každodenný život sa v súčasnosti neoddeliteľne spája s množstvom digitálnych prístrojov; dobu, v ktorej žijeme, charakterizuje množstvo obrovských dát, ktoré týmito prístrojmi prúdia a sú ukladané do „digitálnych zásobníkov“. Svet miliónov senzorov a nekonečných úložných kapacít má však dvojitú tvár.
Adrian Lobe vo svojej knihe skúma, ako sa naše digitálne stopy – každá odoslaná správa, každodenné a údajne neškodné používanie prehliadačov, biometrické rozpoznávanie alebo polohové služby smartfónu v našom vrecku –rôznym spôsobom zároveň premieňajú na „mikro-zatknutie“ a ako sa človek v digitálnej dobe dobrovoľne vydáva do zajatia. Lobe registruje fenomény našej doby a jeho príklady získané z digitálnej skutočnosti „naprogramovanej spoločnosti“ spôsobujú narušenie rámca veľkých teoretických naratívov o právnom štáte a humanizme a prepisujú ho nanovo. Lobeho záujem sa upiera na inštitucionalizované vykonávanie moci, ktoré ovplyvňujú jedincov aj spoločnosti a ich racionalitu – tým sa autor prikláňa k filozofovi Michelovi Foucaultovi, na čo odkazuje aj samotný názov knihy.
„Raz viac nebude existovať možnosť žiť mimo digitálnej reprezentácie. Človek sa stáva zajatcom svojho dátového tela.” Subjekt uviaznutý v dátovom väzení si uvedomuje, že jeho právo na intimitu a sebaurčenie je narušené alebo oň dokonca prišiel. Autor možno ako isté znamenie pre stratu sebaurčenia tento nový vek nazýva „datapocén“ namiesto „antropocén“. Lobe v svojej analýze postupuje induktívne; formuluje všeobecné filozofické, právne teoretické, politologické, mocensko-teoretické či etické otázky na základe popisu konkrétných príkladov. O týchto problémoch však pojednáva prístupným spôsobom – nie je to žiadna vedecká odborná rozprava, ale je jej vlastný skôr štýl knižného žurnalizmu a istý druh populárnej filozofie. Vďaka tomu je kniha ľahko zrozumiteľná a dobre sa číta.
Verlag C.H. Beck