© Bernberg Verlag, Berlin, 2019
Nemecká spisovateľka Katharina Hacker, laureátka Nemeckej knižnej ceny 2006 za román Niktoška, vydala zbierku, ktorú len veľmi ťažko zaradiť k jednému jedinému žánru. Sama autorka síce doplnila názov svojej knihy Môžem ti vykať? vysvetlením, že ide o „minútovú esej“, na vysvetlenie to však nestačí.
Je potrebné začať upozornením, že Katharina Hacker píše v princípe o všetkom možnom. Táto kniha je akási šperkovnica. Pohnútky k písaniu Hackerovej poskytne napríklad stretnutie, čítanie, či iný okamih každodennej existencie. Témy Hackerovej prozaických fragmentov predstavujú veľké otázky (napríklad otázka sebaurčenia, slobody, priateľstva alebo smrti), ale aj drobné každodennosti, kontakt s tkanivami života. Dôležitý je však takmer vždy filozofický prístup. Popri ľuďoch nápadne často vystupujú aj zvieratá, predovšetkým pes, ktorému je venovaný celý rad osobitých fragmentov.
Katharina Hacker pozoruje svet cez slovo. Pritom nadväzuje aj na svojich filozofických a literárnych majstrov, Bertranda Russella, Martina Bubera, Milenu Jesenskú alebo Georga Steinera. Zostavenie týchto mien nie je mimochodom žiadna náhoda, je v nich možné rozpoznať stopy Hackerovej judaistického vzdelania.
Vráťme sa však k pokusu žánrovo túto knihu zaradiť. Prikláňam sa k označeniu krátka próza – v súlade s tvrdením autorky, ktorá podnecuje k ich čítaniu na ceste medzi dvomi zástavkami alebo v dopravnej zápche. Hoci kniha nemá viac než sto strán a texty vypĺňajú často len časť strany (autorka navrhuje čitateľom a čitateľkám robiť si na širokých okrajoch strán svoje vlastné poznámky), nemožno ich čítať rýchlo. „Minúta“ je v tomto zmysle na premýšľanie určite málo.
Tieto minútové eseje predstavujú príznačnú výzvu pre naše svedomie. Hacker chce, aby sme prerušili náš každodenný zhon a spolu s ňou sa na okamih zastavili. Paradoxne to môže trviať dlhšie než len okamih.
Berenberg Verlag