Projekt FREIRAUM: Vizuálny seminár centra nezávislej kultúry Záhrada v Aténach
Čo sa to s nami stalo?
Vasiliki Grammatikogianni
Banská Bystrica je mesto v srdci Slovenska. Mesto, ktoré sa stalo symbolom odboja proti fašizmu v Európe, ktoré sa postavilo proti kapitulácii krajiny
a zaplatilo za to vysokú cenu. Toto mesto, od ktorého by sa dalo očakávať,
že nikdy nezabudne na vraždiace a záškodnícke nacistické oddiely, toto mesto
v roku 2013 volebným víťazstvom pravicových extrémistov oživilo fašizmus.
Na druhej strane Atény. Mesto na míle vzdialené od Banskej Bystrice, ktoré akoby s Banskou Bystricou nemalo nič spoločné. Ale aj Atény sú mesto, ktoré zažilo hrôzy fašizmu. Je to mesto, ktoré nacisti vyplienili dokonca najviac.
Mesto, ktorého cintoríny boli také plné, že už nedokázali nikoho prijať.
Zároveň je to mesto, v ktorom sa zrodila demokracia. Keď sa v roku 2012 po prvý krát v gréckych dejinách dostala pravicovo-extrémistická strana „Zlatý úsvit“ („Chrysi Avghi“) do parlamentu, teda do chrámu demokracie, prevládla iritácia, prekvapenie, hnev a smútok. Čo sa to s nami stalo? Čo sa stalo s oboma mestami? Čo sa stalo s Európou, že zabúda na svoje dejiny? Kam sa podeli európske ideály – sloboda, rovnosť, solidarita? Je dôvodom kríza? Alebo štruktúra moderného sveta? Alebo je dôvodom prechod do iného globálneho systému, do neznámeho systému, čo nám snáď naháňa strach?
Goetheho inštitút programom Freiraum spája obe mestá, Banská Bystrica a Atény, aby preskúmali dôvody krízy a našli novú formuláciu pojmu sloboda ako cieľového zadania. Sloboda sa pritom chápe nielen ako naša sloboda, ale aj ako sloboda iných. Presne toto odmieta pravicový populizmus.
Milan Zvada z kultúrneho centra slovenského mesta Banská Bystrica prišiel spolu so svojimi kolegami Zuzanou Szabóovou, Robert Švarcom a Hamzikom Castrom do Atén, aby si priamo na mieste vytvorili obraz o situácii a aby sa venovali otázkam Temporárnej akadémie umení (PAT): „Aké viditeľné znaky a aké hranice slobody slova možno identifikovať? Existujú viditeľné a implicitné obmedzenia?“
„Grécka otázka bola impulzom projektu „Freedom of Speech’“, uvádza Milan Zvada počas semináru, ktorý sa koná v galérii „State of Concept“ pod Akropolou. Slovenskom v tomto roku otriasla vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. 27-ročný Kuciak pracoval pre spravodajský portál Aktuality.sk
a pripravoval rešerše o prípadoch korupcie, ktoré poukazovali na možné prepojenie medzi svetom obchodu, talianskou mafiou a spolupracovníkmi premiéra Róberta Fica. Paralelne k tomu, v tej istej miestnosti Galérie pripomína videoinštalácia umelkyne Yota Ioannidou iný neobjasnený prípad vraždy (z roku 1848) – vraždy amerického novinára Georga Polka v Thessaloniki (Solún). Obaja poukazujú na to, že problém neslobody tlače je nadčasový.
Ak prípad Polk predznamenal začiatok Studenej vojny, čo potom znamenajú vraždy mladého Slováka a maltskej novinárky Daphne Caruana Galizia, ktorá tiež skúmala možné zapletenie sa rodiny maltského ministerského predsedu do neprehľadných finančných obchodov, pre našu pohnutú dobu?
Minulosť je zároveň aj časťou prítomnosti. A tak sú bolestné skúsenosti,
ako je skúsenosť s fašizmom, o ktorom sme si mysleli, že je prekonaný, prítomné aj tu a teraz a my sa s nimi musíme zaoberať. Určitým spôsobom možno povedať, že minulosť sa podieľa na výstavbe budúcnosti
Videá gréckych umelcov napriek útržkovosti uvádzaných udalostí a okolností jasne ukázali, že krajina chudobného juhu, ktorá v rokoch dlhovej krízy pocítila
v eurozóne veľké odmietnutie alebo dokonca aj vykorisťovanie zo strany bohatého severu, snáď po prvý krát komunikuje s krajinou strednej Európy.
So Slovenskom. Jedinou krajinou eurozóny, ktorá sa odmietla podieľať na mechanizme pomoci pre Grécko v roku 2010. Ak sa správy šíria v takejto zjednodušenej forme, padá populizmus na úrodnú pôdu.
To je, myslím si, podstatou projektu FREIRAUM – vzájomná empatia európskych národov. „Týmto procesom sa pokúšam pochopiť sociálnu realitu“, hovorí Milan. „Dôležité na tomto projekte je pochopiť a rešpektovať inakosť miest a spoločností“, uvádza Elpida Karaba. Rozhovor prúdi tam a späť, hľadaním minulosti a súčasnosti, diferencií a konvergencií sa obe strany pokúšajú nájsť odpovede na otázky hraníc a vzájomností takzvanej slobody slova.
Na ceste späť hľadím hore na Akropolu a myslím na to, že demokracia ostáva leitmotívom našej spoločnosti. Jej jadro však akoby vybledlo. Nakoľko je demokratická spoločnosť, ktorá akceptuje čoraz viac nerovnosti, aby si zachovala majetky? Nakoľko je demokratická spoločnosť, v ktorej novinári podliehajú autocenzúre, aby neprišli o svoje miesto? Nakoľko je demokratická spoločnosť, v ktorej nadnárodné koncerny nahradili politiku? Myslím, myslím, myslím. FREIRAUM aktivoval neuróny môjho mozgu.
Článok bol pôvodne uverejnený v novinách „Efsyn“:
Εφημερίδα των Συντακτών
Zeitung der Redakteure
08.09.18
Vassiliki Gramatikogianni