Ingrid Arnold odporúča
Dezintergrujte sa!

Básnik Max Czollek vnáša do diskusie o integrácii mladú a židovskú perspektívu. Jeho polemika popisuje „pamäťové divadlo“ v povojnovom Nemecku, v ktorom majú židia zohrať zmierujúcu a potvrdzujúcu rolu, ktorá im bola pridelená. V oboch nemeckých spoločnostiach to však malo za následok len zakonzervovanie a podporu nacionalizmu a rasizmu – vnímanie, ktorému sa vzpiera väčšinová spoločnosť, „pretože nemôže byť to, čo byť nesmie“, a stavia opäť na vylučujúce inscenovania. Dnes toto „integračné divadlo“ naráža na čoraz viac viditeľné akceptovanie identitárnych a nacionálnych konceptov Novej pravice.

Z týchto pozorovaní dokáže utópiu urobiť len radikálna pluralita: namiesto akceptovania pravicových diskurzov spolupatričnosť rozmanitosti. K takejto „dezintegrácii“ patria aj všetky protiklady rozmanitých perspektív na spoločnosť. Pre tých píše Czollek manifest, ktorý je menej politickou či sociálnou analýzou, viac je však inscenovaním, umeleckou intervenciou a stavia sa do tradície „Kanak Atacku“ - zjednoteniu umelcov a umelkýň väčšinou s migrantským pozadím okolo roku 2000. Perspektíva z pozície menšiny je niekedy bolestná a preto dôležitá pre väčšinu, ktorá sa v „integračnom divadle“ tak dobre zariadila.