Politika a organizovaný zločin  Marek Vagovič: „Každý deň s napätím očakávam, koho ďalšieho zoberie NAKA“

Na pultoch slovenských kníhkupectiev je nová kniha Vlastnou hlavou 2. Pokračovanie strhujúceho príbehu zo zákulisia bývalej vládnej strany Smer-SD mapuje jedno z najtemnejších období v novodobých dejinách Slovenska a analyzuje udalosti, ktoré umožnili mafii a oligarchom ukradnúť štát. Jej autor, investigatívny novinár Marek Vagovič, hovorí v rozhovore o tom, ktorá z káuz opísaných v knihe mu dodnes nedáva spávať, prečo si myslí, že slovenská polícia má konečne rozviazané ruky a prečo sa slučka okolo bývalého premiéra Roberta Fica sťahuje.

Tvoja kniha má podtitul „Ako za Fica ovládla štát mafia“. Možno Slovensko za vlády strany SMER-SD naozaj považovať za mafiánsky štát?

Dnes už zrejme nikto súdny nepochybuje, že podtitul knihy vystihuje slovenskú realitu. Najskôr boli v akcii Búrka zadržaní sudcovia, ktorí pracovali na objednávku mafiána Kočnera – vrátane nominantky Smeru Moniky Jankovskej. Potom zatkla polícia v akcii Božie mlyny špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika – aj za spoluprácu s mafiánskou skupinou takáčovcov. A napokon bolo zadržané celé bývalé vedenie polície – Tibor Gašpar, Peter Hraško, Robert Krajmer a Bernard Slobodník. V akcii s názvom Očistec sú obvinení aj zo založenia zločineckej skupiny, čo je základný stavebný kameň mafie. Netreba tiež zabúdať, že vo väzbe je oligarcha Norbert Bödör, ktorý mal prať úplatky z agrodotácií, ako to zvyknú robiť biele goliere organizovaného zločinu. Napriek tomu nepovažujem Slovensko ako celok za mafiánsky štát – na rôznych úrovniach pracuje množstvo čestných ľudí so zmyslom pre spravodlivosť. Potvrdzuje sa to aj teraz, keď končia v putách kedysi najvplyvnejší ľudia v krajine. Je však pravda, že počas vlád Smeru prerástol organizovaný zločin s najvyššími poschodiami v politike, v justícii, na prokuratúre aj v polícii.

Bývalý slovenský premiér Robert Fico je hlavnou (zápornou) postavou tvojej knihy. Riadil túto krajinu z pozície najvyššieho bossa on?

V politickom zmysle áno. Fico nesie najväčšiu zodpovednosť za rozklad kľúčových inštitúcií v štáte. A nepriamo aj za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – šéf alebo náčelník, ako ho v Threeme nazývali Kočner s Bödörom, síce nestlačil spúšť, svojím konaním však otvoril dvere organizovanému zločinu. Živil tiež atmosféru nenávisti voči novinárom, ktorí odkrývali kauzy jeho ľudí, pričom jeden z nich na to napokon doplatil životom. Väčšina menovaných, ktorí skončili za mrežami po výjazdoch NAKA, boli navyše nominanti Smeru. Minimálne s Bödörom mal Fico aj bližší, osobný vzťah. Z Threemy vyplýva, že spolu telefonovali aj sa stretávali – podľa mojich informácií to bolo najmä na Úrade vlády a v nitrianskom hoteli Zlatý kľúčik, ktorý patrí bödörovcom. Viaceré zdroje tiež tvrdia, že Bödör nosil Ficovi citlivé informácie. Tento oligarcha mal stáť aj za pokusom o diskreditáciu vtedajšieho opozičného politika, dnes premiéra Igora Matoviča. Viackrát sa pokúšal u Fica lobovať – cez svojho toxického kumpána Bödöra – aj Kočner. Z policajného vyšetrovania zatiaľ vyplýva, že hlavou organizovanej zločineckej skupiny bol Bödör. Počkajme si však na definitívne závery, kto bol skutočným krstným otcom.
 

Predseda vlády býva v byte odsúdeného daňového podvodníka. Premiérovou asistentkou a hlavnou štátnou radkyňou je milenka talianskeho mafiána. Pochybný podnikateľ korumpuje policajtov, diktuje rozhodnutia sudcom a vyžaduje poslušnosť od prokurátorov. Polícia nezákonne lustruje novinárov. Ak by si skutočné udalosti, ktoré opisuješ vo svojej knihe, spracoval ako fikciu, dobrý editor by ti ju pravdepodobne zoškrtal. A vydavatelia by ju odmietali s odôvodnením, že aj na lacný politický thriller je toho trochu priveľa. Uvedomuješ si ešte, aká obludná je (alebo bola) slovenská politická realita?

Keďže robím investigatívu dvadsať rokov, myslel som si, že ma už nič neprekvapí. Novinári vedeli, ako to tu fungovalo počas vlád Smeru – že karty rozdávali oligarchovia, a nie volení politici, ktorí boli len ich poslušnými bábkami. Podrobne som to opísal už v prvej knihe Vlastnou hlavou. Vražda môjho kolegu a jeho snúbenice však bola predsa len šok, to nikto z nás nepredpokladal. Mnohí sme onemeli aj po zverejnení správ z Kočnerovho mobilu, ktoré v plnej nahote odkryli jeho obludný svet. Do jeho siete spadli aj vysokopostavení prokurátori alebo novinári, ktorí by mali byť strážnym psom demokracie. Našťastie, v tomto prípade išlo len o výnimky – väčšina žurnalistov si robí svoju prácu poctivo, aj vďaka nim dnes vieme viac o prepojení politických špičiek s mafiou. Každý deň s napätím očakávam, koho ďalšieho zoberie NAKA. Po slobode ešte behá veľa gaunerov, ktorí si mysleli, že sú naveky nedotknuteľní. Slučka sa však pomaly sťahuje, takže nervozitu už badať aj na doteraz suverénnom Robertovi Ficovi. Keď sa ho novinári na poslednej tlačovke pýtali, ako vníma zásah polície voči ľuďom ako Gašpar, mal veľký problém udržať emócie na uzde. Myslím, že sa ešte dočkáme viacerých prekvapení.

Kniha Vlastnou hlavou 2 je pokračovaním bestselleru o zákulisí vládnej strany SMER-SD. | © 2020 Ringier Axel Springer SK

Čítanie správ, ktoré si cez aplikáciu Threema vymenil podnikateľ Marian Kočner s bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti Monikou Jankovskou, bude pre mnohých asi desivým zážitkom. Ich súkromná komunikácia poskytuje obraz mentálneho sveta ľudí, aký si bežný človek takmer nedokáže predstaviť. Ktorá z množstva káuz opísaných v knihe bola tvojou nočnou morou?

Desivá je tiež komunikácia Kočnera so Zuzanou Mikovou-Tománkovou z resocializačného zariadenia Čistý deň, kde dochádzalo k sexuálnemu zneužívaniu maloletých dievčat, ktoré sa tam liečili zo závislosti od drog. Je dokonca možné, že boli predmetom kupliarstva. Pri písaní knihy Vlastnou hlavou 2 som sa stretol aj so zdrojom, ktorý mi veľmi podrobne opísal, čo sa dialo s klientkami Čistého dňa a ako boli zneužívané viacerými politikmi. Hovoril doslova o orgiách, potokoch alkoholu, tvrdých drogách, násilí aj vynútenom sexe s neplnoletými. Podobné príbehy som počul z rôznych strán aj predtým, ale nikdy to nebolo také konkrétne a presvedčivé ako v tomto prípade. No keďže spomínaný zdroj mi napriek prísľubu nepredložil žiadne dôkazy – fotky, videá, čokoľvek –, nakoniec som to v knihe nepoužil. Rozumel som jeho strachu, no keďže išlo o príliš citlivú kauzu, bolo by nezodpovedné to zverejniť len na základe jeho tvrdení, hoci nebol dôvod mu neveriť. Aj Čistý deň je jedna z káuz, ktorá mi nedáva spávať, pretože cítim, že tento hrôzostrašný príbeh ešte nie je dopovedaný.
 

Vražda mladého talentovaného investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorému si bol mentorom aj priamym nadriadeným, vo februári 2018 otriasla Slovenskom. V tvojej knihe tvorí táto udalosť akúsi os. V čom sú kapitoly časti Po vražde iné od tých v časti Pred vraždou? Ako vražda zmenila slovenskú spoločnosť?

Aj pred vraždou manažovali kľúčové procesy v štáte utajení sponzori Smeru, respektíve „naši ľudia“. Za peniaze, ktoré vložili do Ficovej strany, alebo službičky, ktoré poskytovali jej predstaviteľom, dostávali lukratívne štátne zákazky alebo si zabezpečili beztrestnosť. Všadeprítomná bola tiež korupcia, hoci Robert Kaliňák tvrdil, že na najvyšších miestach neexistuje. Rozdiel je v tom, že kým pred vraždou išlo „len“ o biznis, po vražde sme s hrôzou zistili, že minimálne jednému z kasty vyvolených nebolo cudzie ani fyzické násilie. Že ľudský život preňho nemal žiadnu hodnotu, lebo ho vnímal len cez prizmu svojich špinavých kšeftov. Vražda zmenila aj môj štýl písania: v druhej časti knihy som ostrejší, lebo išlo o bezprecedentný útok na jedného z nás. V tejto situácii bolo veľmi ťažké zostať úplne nad vecou, hoci si myslím, že sa mi to z veľkej časti podarilo. Vražda, pochopiteľne, otriasla aj všetkými čestnými ľuďmi na Slovensku. Svoj hnev a frustráciu ventilovali tým najlepším možným spôsobom: masovými protestmi, ktoré vyhnali z funkcií Fica, Kaliňáka aj vedenie polície. Politici odvtedy vedia, že im už nič len tak ľahko neprejde, lebo ľudia sú pripravení kedykoľvek vyraziť do ulíc. Vražda zmenila aj politickú mapu Slovenska, keďže voľby vyhral líder protikorupčného hnutia Igor Matovič a Smer skončil v opozícii. Jedným z dôsledkov je aj to, že polícia má rozviazané ruky a výsledky vidíme takmer každý deň.

Prečo je podľa teba práve Robert Fico zodpovedný za bezprecedentnú vraždu novinára a jeho priateľky?

Okrem atakov voči kritickým novinárom nesie zodpovednosť aj za to, že umožnil vyrásť ľuďom ako Kočner alebo Bödör. Nielen obchodne, ale aj rozširovaním ich vplyvu v prostredí polície, prokuratúry a súdov. Keby ich včas zastavil – a orgány činné v trestnom konaní by robili to, čo mali – nemuselo dôjsť ani k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Namiesto toho sa tvári, že s touto udalosťou nemá nič spoločné. Priamo nie, ale politická zodpovednosť je v tomto prípade nedeliteľná. Napokon, po vražde odstúpil z funkcie premiéra, takže pokusy urobiť zo seba obeť akéhosi sprisahania – dokonca podporovaného neprajným zahraničím – boli len falošné rituálne tance pre nezorientované publikum. Podobne ako konšpirácie o plánovanom politickom prevrate pod taktovkou finančníka Sorosa.

Ako je možné, že po všetkých tých kauzách a škandáloch Robert Fico ešte stále nie je politickou mŕtvolou?

Fico už je politickou mŕtvolou, len si to ešte verejne nepripúšťa. Tento rok odišlo zo Smeru krídlo Petra Pellegriniho, ktorého strana má dnes dvakrát vyššie preferencie. Fico však napriek tomu bojuje, pretože si uvedomuje, že so stratou politického vplyvu a výtlaku je oveľa zraniteľnejší aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Dnes sa už nikto z vyšetrovateľov nebojí, že keď pôjde tvrdo po krku „našim ľuďom“, príde stopka zhora. Aj preto sú už niekoľko týždňov Ficovou hlavnou agendou plané reči o šikanovaní opozície a politickej objednávke stíhať vysokopostavených ľudí z jeho éry. Napriek tomu by som nad ním ešte celkom nelámal palicu: stále je to zdatný populista a rétor, ktorý dokázal štyrikrát vyhrať parlamentné voľby. Viac ako dvadsať rokov dokázal udržať pokope aj stranu Smer. Na vrchol už zrejme nedosiahne, ale po voľbách 2024 sa môže stať pokojne súčasťou novej vlády Petra Pellegriniho. Akurát už nebude v pozícii dominantného lídra, ale mrňavého Mečiara, ktorého kedysi v spoločnej koalícii úplne vygumoval a prebral mu voličov. Teraz to isté hrozí Ficovi zo strany jeho rivala Pellegriniho.    

Po posledných parlamentných voľbách sme svedkami nebývalej aktivity Národnej kriminálnej agentúry. V putách už nekončia iba daňoví podvodníci a takzvaní kontroverzní podnikatelia, ale aj policajti, sudcovia a prokurátori. Obvinený a zadržaný bol dokonca špeciálny prokurátor. Znamená to, že sa polícii, súdom a prokurátorom rozviazali ruky?

Nepochybne. Stačí, aby sa vymenili ľudia v dôležitých funkciách, a všetko ide zrazu ako po masle. To, že polícia si trúfla aj na svojho bývalého šéfa Gašpara, oligarchu Bödöra alebo právnika Zoroslava Kollára, svedčí o jej veľkom sebavedomí. Verím, že všetky akcie, ktoré rozbehla NAKA – a priťahujú mimoriadnu pozornosť verejnosti –, sú podložené nepriestrelnými dôkazmi. A že budú stačiť aj súdom, ktoré sú zatiaľ najslabším článkom v nastoľovaní spravodlivosti a vlády zákona. Pokým polícia s prokuratúrou sa už rozhýbali, justícia na svoju očistu stále čaká.

Búrka. Víchrica. Božie mlyny. Národná kriminálna agentúra si dáva záležať na pomenovaní svojich akcií, pri ktorých zatýka čoraz viac vysokopostavených ľudí z prostredia justície. Zdá sa, že kruh sa sťahuje. Je už na dohľad deň, keď v putách skončí nejaký bývalý vysokopostavený politik? Aké meno by si dal akcii NAKA, pri ktorej sa to stane?

Krstný otec, Šéf, Náčelník, Hranol, Feši, Strapatý. [smiech] Samozrejme, žartujem, nechajme to na policajných kreatívcov. Sú dostatočne invenční, určite vymyslia nejaký priliehavý názov. Pokiaľ ide o potenciálnu trestnú činnosť vysokopostavených politikov, je niekoľko možností, ktorým smerom by sa mohli vydať vyšetrovatelia. Počnúc netransparentným financovaním Ficovej strany cez pochybné tendre v doprave až po zmanipulované súťaže na vnútre. Do úvahy prichádzajú napríklad paragrafy o korupcii alebo zneužívaní právomocí verejného činiteľa.

Investigatívnej žurnalistike na Slovensku sa venuješ dve desaťročia. Je niečo, čo by ťa ešte mohlo prekvapiť? Neznecitlivel si?

Po zásahoch voči ľuďom ako Bödör, Kollár, Kováčik alebo Gašpar už ani veľmi nie. O tomto type ľudí som nikdy nemal vysokú mienku – podobne ako o politikoch, ktorí sa skrývali za fejkové heslá o sociálnych istotách, no v skutočnosti hrabali k sebe. Keď však odkrývate špinavosti mocných dvadsať rokov, váš mozog naozaj znecitlivie. Vo vleku udalostí sa z vás stane tak trochu cynik, ktorý hľadí aj na politikov inými očami, lebo od nich nič dobré nečaká.

listopad 2020