Winston Smith, hlavný hrdina Orwellovho románu „1984“ mal v náplni práce prepisovať históriu na Ministerstve pravdy. Pravda a vedomosti bývajú totiž v diktatúrach, vo vojnách, ale aj pri útokoch teroristov prvými obeťami.
Národ sa dá vyplieniť fyzicky alebo vymazať kultúrnou genocídou. Ak o ňom nikde nie je zmienka, neexistoval. Ako predpoveď Veľkého brata, ktorú Winston Smith v románe 1984 vymazal z vydania denníka The Times a nahradil ju novým článkom. História sa dá prepísať alebo zničiť. Presne to robia diktátori, teroristi a agresori vo všetkých konfliktoch a vojnách. Pravda a vedomosť padajú pod ich zbraňami ako prvé.V 30. rokoch nacisti v Nemecku a Rakúsku pálili knihy, ktoré podľa nich oponovali nacistickej ideológii. Boli to knihy, ktoré napísali židia, socialisti, anarchisti, liberáli či pacifisti. Dokonca aj Albert Einstein.
Ešte predtým, takmer na začiatku prvej svetovej vojny, Nemci zničili univerzitnú knižnicu v belgickom Leuvene. Navždy sa stratilo 230-tisíc zväzkov vrátane stredovekých a renesančných rukopisov a viac ako tisíc inkunábul. Knižnicu po vojne postavili nanovo, ale počas druhej svetovej vojny ju agresori opäť podpálili. Zhorelo v nej takmer milión kníh.
Vo vojne na Ukrajine pravdu zase zabíja kremeľská propaganda, ktorá útočí na vedomosti aj zdravý rozum. Príbeh z Iraku však dáva nádej. „Vzdelanie vždy vyhrá nad terorizmom a extrémizmom,“ povedal pre magazín JÁDU Alaa Hamdon z Mosulskej univerzity, ktorý videl kedysi najväčšiu knižnicu na Blízkom východe ľahnúť popolom po útoku samozvaného Islamského štátu, a potom aktívne prispel k jej znovuotvoreniu.
Alaa Hamdon sa vyfotografoval pred budovou knižnice pred začatím rekonštrukcie a počas nej.
| Foto: © Alaa Hamdon
Plakal na jej hrobe
„Univerzita je len skupina budov, ktorá sa zhromaždila okolo knižnice,“ píše sa na stránke organizácie Mosul Book Bridge, ktorú založil Alaa Hamdon. Prostredníctvom nej začal robiť zbierku kníh pre zničenú Centrálnu knižnicu Univerzity v Mosule, pretože sa po útoku teroristov zrazu nemala okolo čoho zhromažďovať.Začiatkom júna 2014 sa bojovníci samozvaného Islamského štátu dostali k Mosulu. Padol po necelom týždni bojov. O necelý rok podpálili knižnicu Mosulskej univerzity. „Videl som ju, áno,“ odpovedal Hamdon na otázku, či videl knižnicu potom, ako zhorela.
„Bol to veľmi smutný okamih, keď som knižnicu videl prvýkrát zhorenú, tmavú, zničenú, cítil som pach zhoreného a videl som popol, ktorý zostal po knihách. Bol to skutočne tragický okamih, vidieť tú najkrajšiu knižnicu v meste zničenú. Bola preč. Neviem, ako ten moment opísať, ale bol veľmi smutný,“ dodal.
Hamdon teraz na univerzite vyučuje, ale knižnicu si pamätá ešte ako študent. Trávil v nej veľa času. „Mám na ňu krásne spomienky. Sedeli sme tam so spolužiakmi, študovali sme. Bolo to také krásne a pokojné miesto,“ dodal. Keď ju videl prvýkrát zničenú, hlas v hlave mu hovoril, že toto je koniec a knižnica už nikdy nebude fungovať. „Smútil som na jej hrobe,“ povedal s tým, že zároveň mal aj slabú nádej, že ju ešte oživia.
Interiér budovy knižnice pred rekonštrukciou a po nej
| Foto: © Alaa Hamdon
Stratili takmer všetko
Centrálnu knižnicu Univerzity v Mosule založili v 60. rokoch minulého storočia. Vtedy to podľa Hamdona bola najväčšia knižnica v Iraku aj na Blízkom východe. Bolo v nej približne milión kníh a publikácií, 600-tisíc v arabčine a 400-tisíc v angličtine. V jej zbierke bol okrem iného Korán z deviateho storočia.„Áno, to bola špeciálna zbierka,“ reagoval Hamdon na spomínaný Korán. „Mali sme zopár skutočne výnimočných a úžasných špeciálnych kusov, boli to veľmi staré korány aj rôzne iné rukopisy. Mali sme aj veľa cenných kníh, unikátov starších ako sto alebo dvesto rokov,“ dodal s tým, že išlo o publikácie, z ktorých sa nikde vo svete nedajú zohnať kópie.
„Bohužiaľ, sú nenávratne preč,“ povedal. Knižnica stratila 80 až 90 percent všetkých kníh a publikácií. Podľa Hamdona niektoré boli spálené, iné ukradnuté.
Maják zhasol
V roku 2017 Hamdon spustil kampaň Mosul Book Bridge a rozoslal žiadosti o pomoc po celom svete. Dostal odpoveď od Junge Akademie Scotland a Book Aid v Londýne, odpovedali aj niektorí kolegovia akademici z britských univerzít. Londýnsky Book Aid mu v roku 2018 poslal tri alebo štyritisíc kníh, neskôr dodali ďalšie, doposiaľ dohromady približne desaťtisíc kníh.V roku 2019 Hamdon vystúpil s prejavom na London Book Fair. „Jeden novinár sa ma opýtal, či by som jedným slovom vedel opísať, čo je to knižnica. Bol som zmätený, nevedel som, čo povedať, ale potom mi napadlo jedno slovo, ktoré používam dodnes,“ spomína na prejav. „Maják. Knižnica je pre akademikov, výskumníkov a študentov maják v tmavých moriach, ktorý im vždy ukáže cieľ a bude ich navigovať. Náš maják zhasol, ale len dočasne. Bude znovu svietiť a znovu nás bude navigovať.“
Po prejave sa ozvali ďalší akademici z Gruzínska, Egypta či Turecka. Ľudia posielali knihy v arabčine aj angličtine. Nastal čas postaviť nanovo budovu, aby knihy bolo kde odkladať.
Aby sa nezabudlo
Prezident Mosulskej univerzity Kossay Al-Ahmady sa začal venovať rekonštrukcii budovy knižnice v roku 2020. Najprv dlho uvažovali, či ju úplne zbúrajú a postavia nanovo, alebo zrekonštruujú. Podľa Hamdona sa mnohí obávali knižnicu zbúrať a postaviť v inom štýle, aby nestratila svojho ducha. Napokon sa rozhodli pre rekonštrukciu.„Prezident sa rozhodol nechať jednu starú stenu vo vnútri knižnice, takže keď vojdete dnu, po ľavej ruke uvidíte stenu liatu z toho, čo po zničení zostalo. Je to memoriál pre ďalšie generácie a odkaz, že poznanie vždy zvíťazí,“ povedal Hamdon. Sám mal nápad, aby do steny vložili zhorené papiere. „Aby ďalšie generácie poznali ten príbeh. Aby nikdy neumrel,“ dodal.
Knižnicu slávnostne otvorili vo februári tohto roka. Budova je podľa Hamdona teraz krásna, ale bohužiaľ, takmer prázdna. Zbierky kníh však pokračujú a cieľom je mať v nej dvestotisíc kníh do roku 2025. „Ale toto je prvý znak nádeje, že knižnica bola znovu vybudovaná a znovu otvorená, a stále je tu nádej, že bude opäť naplnená knihami. Dúfajme, že čoskoro bude taká ako predtým, alebo možno ešte lepšia,“ povedal.
Pohľad z ulice na Univerzitnú knižnicu v Mosule
| Foto: © Alaa Hamdon
Poznanie sa dá zachrániť
Príbeh Centrálnej knižnice Univerzity v Mosule je dôkazom, že aj keď sa agresori snažia vymazať alebo prepísať históriu, poznanie môže vyhrať. Či už ide o fyzické ničenie pálením kníh, alebo šírenie propagandy, hoaxov a dezinformácií, pravda má vždy navrch. Ak sa nájde dosť ľudí, ktorí ju chcú počuť a vyhľadávajú ju.„Keď sme knižnicu vo februári otvárali, pýtal som sa sám seba: budú ľudia ešte čítať?“ povedal Hamdon s tým, že dnes sú všetci skôr na Facebooku ako s nosom v knihe. „Keď knižnicu otvorili, bol som ohromený. Bol to šok. Videl som veľa ľudí, ako idú k policiam a hľadajú knihy, chcú čítať. Je krásne vidieť ľudí čítať,“ uzavrel.
říjen 2022