Feministická budúcnosť  Iba utópie sú realistické

Prečo prikladáme takú dôležitosť otázke pohlavia? Ako by vyzerala naša spoločnosť bez pohlavia? Sociologička Alice Rombach v osobnom komentári sníva o farebnejšom svete.

Toto je výzva na zamyslenie. Myslieť vo veľkom, pozerať sa ďaleko do budúcnosti a hlavne byť trochu odvážny – a rozhýbať sa. Tak si teda trochu posnívajme a predstavme si malú utópiu, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať radikálna, no nakoniec je hocijaká, len nie radikálna.

Na to, aby sme mohli rozvíjať nové svety, potrebujeme veľa ich variánt. Chceme do nich totiž zahrnúť celú polyfóniu potrieb a perspektív. A to je možno najťažšia časť: musíme byť ochotní zabudnúť na to, čo vieme o fungovaní sveta. Na to potrebujeme dôveru a odvahu.

Našou častou chybou v myslení je, že v systéme by sa mala zmeniť len nejaká maličkosť, ale nie úplne všetko. Požadujeme napríklad 30 percent žien v rôznych predstavenstvách, chceme rôzne mentorské programy, ktoré vedú ženy, workshopy o rovnosti a individuálne vzory žien, ktoré sú vysoko cenené. Nechápte ma zle, toto všetko je v súčasnosti absolútne nevyhnutné. Bezpodmienečne potrebujeme viac žien v priestore za takzvaným skleneným stropom a samozrejme i v rozhodovacích a tvorivých pozíciách. V predstavenských pozíciách je viac všelijakých Tomášov a Michalov ako žien. Vo všeobecnosti by malo byť oveľa viac žien, ľudí rôznych farieb, trans ľudí a tak ďalej. Čiže: rôzne vekové kategórie, s deťmi, bez detí a podobne. Už asi rozumiete: všetky možné variácie všade. Oveľa podstatnejšie však je, že tam nájdeme ľudí, ktorí myslia a konajú feministicky. V takom prípade by tam teda mohol pokojne sedieť aj nejaký ten Tomáš.

„Perspektíva 4 v 1“

To ma ešte silnejšie privádza k téze, aby sme kontroverznú kategóriu rodu teda hneď vynechali. Poďme radšej experimentovať, vysnívať si vízie budúcnosti, aby sa nám otvorili nové možnosti: ako by vyzeral svet bez pohlaví? Alebo svet, kde by sa pohlavie ignorovalo, lepšie povedané, by existovalo síce, ale bolo by úplne irelevantné – asi ako naša telesná výška. Čo by sa stalo, keby si sa kedysi mohol / mohla slobodne rozhodnúť? Alebo by si sa ešte stále mohol / mohla rozhodnúť? Alebo keby takéto rozhodnutie už vlastne nebolo vôbec relevantné? Kým by som bol / bola, keby som bol mal / bola mala na výber? Myslím si, že mimozemšťania, ktorí nás pozorujú, už desaťročia dumajú nad záhadou, prečo tieto malé ľudské stvorenia tak tvrdohlavo lipnú na systéme muža a ženy a spoločenských očakávaniach, hoci ich predstava o svete zvyčajne najneskôr po večeri začne ochabovať.

Čo je to za obmedzenie!? Aké oslobodzujúce by naopak bolo žiť napríklad v perspektíve „4 v 1“.

To je koncept jednej úžasnej sociologičky Friggy Haug. Podstatný je dostatočný spánok pre všetkých, ktorí ho chcú. A fádnu nudu každodenného života rozbije takzvaný model 4 x 4: štyri hodiny zárobkovej činnosti, to postačuje na to, aby krajina fungovala efektívne, ľudia aj tak nie sú produktívni oveľa dlhšie; a štyri hodiny reprodukčnej práce, t. j. strážiť deti, starať sa o starších, viesť domácnosť a snáď si aj občas vybehnúť von na zmrzku. Potom štyri hodiny na sebarealizáciu: hudba, šport, iné záľuby. A štyri hodiny na politiku zdola, teda dobrovoľnícku prácu či miestnu angažovanosť. Tí, ktorí aj tak túžia byť živiteľmi  na plný úväzok alebo permanentnými utieračmi soplíkov, to môžu robiť. Ale vybrali si to sami.

Nebinárna spoločnosť

Skúsme si skrátka predstaviť nebinárny svet, to totiž vôbec nie je úplne odveci. Všetky deti s menom Saša, Kim, Luca, ktorí majú takéto nebinárne mená - a nebojte sa, mien je dosť - poskakujú sem a tam medzi trblietavými vílami, futbalom, hradmi, lakmi na nechty a všetkými možnými farbami. Podľa ich aktuálneho vývoja, potrieb, osobnej túžby a momentálnej formy. S každým sa môžete porozprávať o jeho strachu, riskovaní, štýlovom či roztrhanom oblečení alebo rozbitých kolenách. Deti prijímajú rámec, ktorý formuje ich realitu, prorodzene dôverujú a sú zvedavé. Ak tieto rodovo špecifické nerovnosti už nie sú relevantné, potom sú jednoducho pasé. Pretože každé dieťa je jedinečné, úžasná bytosť a – bez ohľadu na pohlavie – niekedy aj idiot, idioti sa nájdu aj v utópiách. Zo Švédska sa rodovo neutrálne osobné zámeno „hen“ rozšírilo medzi autorov a autoriek kníh pre deti, ktorí chcú čo najväčšiemu počtu detí ponúknuť potenciál na stotožnenie sa s ich príbehmi. Dnes je to už štandard. Ba čo viac, tam, kde staré slová s rodovo špecifickými kategóriami a atribútmi zmizli, sa vytvoril priestor pre nové. Sú to zrozumiteľné a jednoduché slová - aby sa stali jasným konsenzom v každodennom živote. Nie sú technokratické, robia svet farebnejším, sú presnejšie. Je to trochu ako prechod z čiernobielej televízie na farebnú televíziu alebo akoby sme mohli pocítiť štvrtú dimenziu. V jazyku je veľa priestoru na dýchanie, no každým dňom pribúdajú ďalšie a ďalšie nuansy. Je však pravdou, že môže byť ťažké nestratiť prehľad o tom, kto chce byť v akej situácii ako opísaný.

Pre tie najlepšie zo všetkých svetov

Ale prečo je to vlastne dôležité a prečo je to treba ťažko vydobýjať? Prečoje tento front taký zatvrdnutý? Jasné, ide o rodové hierarchie a s tým spojenú moc a privilégiá rodu ako kategórie spoločenského poriadku. A posledný truľo, samozrejme, presahujúci jedno pohlavie, v určitom bode hádam pochopil, že rozdiely v rámci jedného pohlavia sú väčšie ako rozdiely medzi pohlaviami - bez ohľadu na to, ako dlho sa človek zúfalo snaží nájsť opačné výsledky, ako ukazujú výskumy. Za seba si myslím, že je naozaj oslobodzujúce a pekné, že už nepatrím do jedného tábora, ktorý je s ostatnými znepriatelený. Dočerta, potom by sme toho mali ešte dosť čo robiť.

Feministické utópie znamenajú aj to, že si všetci navzájom priznáme rovnakú ľudskosť. Naše sociálne štruktúry sú navrhnuté tak, aby utopické myslenie zadusili v zárodku. Potrebujeme viac utopických prvkov a odvážnych činov v každodennom živote, aby sme sa priblížili k nejakej veľkej utópii.

(Feministické) utópie sú mentálne cvičenia – ako verzie pre tie najlepšie zo všetkých svetov. Aby sme sa jedného dňa mohli stať tými, kými naozaj chceme byť.

květen 2022