List namiesto e-mailu  Keď šuští papier medzi prstami

Od home office až po jogu online: všade, kde je to čo len trochu možné, sa veci presúvajú na elektronickú úroveň. Brémska autorka Betty Kolodzy sa vydala opačným smerom. Jej výzva ,,Napíšte mi list!“ nás volá naspäť k peru a papieru. Anachronizmus?

Ružový listový papier. Tyrkysová obálka ozdobená nálepkami. Obsah: napísaný ručne alebo na počítači či nahovorený a uložený na USB kľúči. „Ľudia sú veľmi kreatívni,“ hovorí Betty Kolodzy. Vždy je nadšená, keď vezme do ruky obálku a rozvinie papier, čo šuští medzi prstami. Zadovážila si dokonca nôž na otváranie listov. „Každý list je jedinečný, dokonca aj vo svojej samotnej podobe.“

Prečo písať list namiesto e-mailu?

„Ako spisovateľka pracujem hlavne na počítači,“ hovorí Betty. Wordové dokumenty, e-maily. Čierny text na bielom pozadí. Vyzerá to vždy rovnako.“ Chcela ľudí nejako zaktivizovať: „Zobrať pero a papier, prípadne si zaobstarať známku, odniesť list a vhodiť ho do poštovej schránky. Mať niečo v pláne.“ V situácii, keď sa väčšina termínov a naplánovaných aktivít ruší a mnohým sa pritom vytráca cit pre čas, to považovala za veľmi dôležité.

Výhodou pre ňu bolo aj to, že listy jej nechodili domov, ale do Literárneho centra v Brémach, ktoré realizuje aj ďalšie projekty. Tie, pravda, počas pandémie väčšinou prebiehajú online. Betty však musela kvôli listom opustiť svoj byt. Preberanie zásielok od riaditeľa Literárneho centra Jensa Laloirera sa zvyčajne uskutočnilo na ulici s predpísanou bezpečnou vzdialenosťou. Po krátkom rozhovore sa každý vrátil k svojej práci, Laloire k svojmu stolu a Betty domov k čítaniu listov.

Príbehy, obavy aj adaptácia Kráľa duchov

Kto sú ľudia, ktorí jej píšu? Niekedy musí Betty hádať, pretože nie každý prezradí svoj vek. Odhaduje to na ľudí od 40 do 90 rokov, ktorým je ešte kultúra písania listov dôverne známa na rozdiel od generácie Y a Z, pre ktorú sa veľa činností presunulo do elektronickej roviny a v súčasnej situácii ešte viac ako kedykoľvek predtým.

Denne odpovedá na dva listy, niekedy iba na jeden. Pisateľom listov chce venovať dostatok času, aby sa mohla dôkladne zaoberať ich myšlienkami. „Vždy si vyberiem niečo, čo ma pri čítaní obzvlášť zaujme. Niekedy myšlienka, pol vety, niečo vždy zarezonuje.“ Zistila, že čím sú listy kratšie, tým je pre ňu zložitejšie odpovedať: „Niekedy musím čítať medzi riadkami.“

Napriek tomu ju ohromuje, ako sa niektorí ľudia v listoch otvárajú. A tiež to, aké sú jej mnohé výpovede dôverne blízke. „Strach o milovaných ľudí, prácu, obavy z neistej budúcnosti. To všetko sú myšlienky, ktoré poznám a zdieľam.“ Niektorí dokonca píšu malé príbehy alebo básne. Skupina piatich žien zase spoločne nahovorila malý príbeh a našla sa aj adaptácia Kráľa Duchov od Johanna Wolfganga Goetheho. A z čoho má Betty obzvlášť veľkú radosť: „Niektorí z týchto ľudí nikdy predtým nepísali – a teraz objavili čaro písania.“

Listy namiesto románu?

Ak neberieme do úvahy otázku peňazí a pozrieme sa len na pracovné podmienky, pre autora môžu byť aj horšie veci ako súčasný zákaz kontaktu. Spisovatelia sa predsa dobrovoľne uťahujú do izolácie, aby mohli písať, a home office býva štandardom. Aj Betty má rozrobený jeden literárny projekt. No kurzy a semináre, ktoré vedie – jej vášeň, ale aj finančná stabilita – boli kvôli obmedzeniam v dôsledku koronakrízy bez náhrady zrušené. Pozastavené boli aj autorské čítania.

Finančné prostriedky na listovú kampaň poskytuje Literárne centrum. Odvedená práca je teda honorovaná. Inak by to ani nešlo: „Nemohla som si dovoliť pracovať zadarmo, úplne nezávisle od korony.“ Vedúci kancelárie Jens Laloire s potešením dokáže aspoň trochu naplniť prázdne pokladnice kultúrnych pracovníkov. „Aj keď to ani zďaleka nedokáže pokryť všetky straty.“

Do termínu uzávierky 25. apríla bolo doručených viac ako 40 listov. Betty sa z takého ohlasu teší: „Odpoveďami na listy sa veru budem ešte nejakú chvíľu zaoberať.“
 

duben 2020