Performatívna bisexualita  Nebezpečný nástroj marketérov

Predstieranie bisexuality nie je medzi populárnymi osobnosťami šoubiznisu nič neobvyklé. Táto zdanlivo neškodná hra však môže mať ďalekosiahle negatívne dôsledky.

Je prirodzené, že ľudia, ktorí sa pohybujú v umeleckom prostredí, siahajú po rôznych spôsoboch, ako svoje dielo zviditeľniť. Čo však prirodzené nie je, je pretvárka a zneužívanie druhých ľudí vo svoj prospech.

Práve toho sa dopúšťajú mnohé známe osobnosti, keď vo svojej tvorbe predstierajú inú sexuálnu orientáciu, než k akej sa v skutočnosti priznávajú. Poloodeté tanečnice si vo videoklipoch vymieňajú nežné dotyky s inými ženami, raperi spievajú o frajerkách svojej frajerky a speváčky hovoria o tom, ako milujú mužov aj ženy zároveň.

Kým mnohí si možno neuvedomujú závažnosť takýchto praktík, v skutočnosti ide o reálny problém, ktorý má aj svoj názov a definíciu. Jav, keď heterosexuálni ľudia vykonávajú homosexuálne akty pred publikom, sa nazýva performatívna bisexualita.

Dopustila sa jej napríklad speváčka Madonna v roku 2003, keď na javisku pobozkala svoje kolegyne Christinu Aguileru a Britney Spears, alebo speváčky Shakira a Rihanna, ktoré sa v roku 2014 navzájom intímne dotýkali vo videoklipe k piesni Can’t Remember To Forget You.

Príkladov je mnoho a nevzťahujú sa len na hudobný priemysel. V seriáli Riverdale, ktorý je obľúbený najmä medzi tínedžermi, sa objavila scéna, kde sa hlavné ženské postavy Veronika Lodge a Betty Cooper pobozkali, pričom obidve v seriáli predstavovali heterosexuálne postavy.

Podpora predsudkov a internalizovanej homofóbie

Ako z uvedených príkladov vyplýva, performatívnej bisexuality sa dopúšťajú najmä ženy, a to v snahe prilákať mužské publikum. Takéto marketingové taktiky však ubližujú tým, ktorí sú skutočnou súčasťou LGBTI+ komunity.

Na závažnosť vplyvu performatívnej bisexuality na duševné zdravie LGBTI+ ľudí upozornil aj psychológ Josef Smrž. „Predstavte si, že ste chlapec alebo dievča a premýšľate o svojej sexualite. Vidíte v televízii svojho obľúbeného herca, ako sa bozkáva s osobou rovnakého pohlavia na verejnom priestranstve a médiá o tom informujú. Na prvý pohľad si myslíte, že v tom nie ste sami a že nielen vy sa cítite zmätení. Čo ak však zistíte, že to bol v skutočnosti len podvrh?“ vysvetľuje psychológ, ktorý sa zameriava na poradenstvo a podporu v oblasti LGBTI+ komunity.

Psychológ Josef Smrž sa zameriava na poradenstvo a podporu v oblasti LGBTI+ komunity. | Foto: © privat Takýto zavádzajúci marketingový ťah môže navyše vyvolať aj šírenie predsudkov a stereotypov voči homosexuálnym osobám. V prípade performatívnej bisexuality ide o podporu domnienky, že bisexuálne ženy sa častejšie uchyľujú k podvádzaniu svojich partnerov.

Prispievajú k tomu mnohí americkí raperi, ktorí vo svojich textoch radi poukazujú na ženy, ktoré majú vzťah s inou ženou. Raper G-eazy vo svojej piesni Still be friends spieva o tom, ako má jeho priateľka priateľku („I got a girl, and my girl got a girl too“) a raper Drake v piesni Girls Want Girls spieva o homosexuálnych ženách, ktoré sa mu páčia.

Kým však umelci vyzdvihovaním bisexuálnych vzťahov chcú získať publikum, príslušníci LGBTI+ komunity sa uzatvárajú do seba a vytvára sa u nich takzvaná internalizovaná homofóbia, teda negatívny postoj voči sebe samému kvôli vlastnej sexualite.

Tento negatívny duševný stav sa môže prejavovať ako nenávisť voči sebe a potláčanie vlastnej identity. Časté sú aj pocity hanby, odporu, znechutenia, úzkosti a depresie. „Z výskumov vieme, že komunita LGBTI+ je viacnásobne ohrozená stresom alebo depresiou, tento prvoplánový a neúprimný prejav môže byť preto nebezpečný,“ upozornil psychológ Smrž.

Odborník však zároveň dodal, že nie každého musí takáto reprezentácia negatívne poznačiť. Závisí od množstva vplyvov a od toho, či už daná osoba verejne vyjadrila svoju sexuálnu orientáciu, teda svoj „coming out“. Nesprávna mediálna reprezentácia LGBTI+ komunity nezasahuje ani Kristínu, ktorá je jej členom. „Našťastie to na mňa vplyv nemá. Som ,len‘ bisexuálka, takže s reprezentáciou mojej sexuality v médiách by som na tom mohla byť omnoho horšie. Tiež milujem čierny humor, takže ani memes cielené na bisexuálov ma neurazia, pokiaľ nejde o vyhrážky smrťou a podobné, už trestné veci,“ uviedla Kristína.

Rovnako je na tom aj študentka Andrea. „Ja osobne som našťastie zlú myšlienku voči samej sebe kvôli sexuálnej orientácii nikdy nemala. Určite je to tak do veľkej miery vďaka mojej rodine, ktorá je veľmi otvorená voči LGBTI+ komunite,“ vysvetlila Andrea.

Performatívna bisexualita ako forma queerbaitingu

Performatívna bisexualita je jednou z foriem queerbaitingu, teda marketingovej praktiky, pri ktorej mediálni tvorcovia alebo tvorcovia populárnej kultúry navnaďujú na LGBTI+ zameraný obsah bez následného explicitného zobrazenia LGBTI+ vzťahov. V praxi to teda znamená, že si autori mediálnych diel pritiahnu na svoju stranu členov queer komunity, ale zároveň si nepohnevajú ľudí z homofóbnych kruhov.

Vo filmovom prostredí sa toho dopustila napríklad spisovateľka J. K. Rowlingová, keď ešte pred uvedením filmu Fantastické zvery povedala fanúšikom Harryho Pottera, že postava čarodejníka Dumbledora mala milostný pomer s jeho najväčším sokom Gellertom Grindelwaldom. Tento vzťah sa však nepotvrdil ani v jednej z už uvedených častí filmovej série.

„Queerbaiting je nebezpečným fenoménom, ktorý musíme odmietnuť, pretože využíva LGBTI+ témy pre marketingové účely, nijako však neopisuje skutočný život a problémy LGBTI+ ľudí,“ hlbšie približuje problém psychológ Smrž. Tvrdí, že cieľom médií by malo byť správať sa tak, „aby sme neublížili určitej skupine ľudí, ktorá sa už beztak stretáva s ťažkými vecami, pretože medzi vtipom a urážkou je veľmi tenká hranica.“

Podľa Andrey by médiá mali príslušníkov LGBTI+ komunity zobrazovať ako prirodzenú súčasť spoločnosti a ukazovať aj queer postavy, ktoré majú napríklad telesný hendikep, rôznorodé vierovyznanie či kultúrne pozadie. „Celkovo mi chýba, najmä na Slovensku, diverzita – rodová, sexuálna, etnická, kultúrna, náboženská a podobne,“ uviedla študentka.

Andrea tiež vyjadrila, že keby v detstve alebo počas dospievania videla v médiách viac LGBTI+ osôb a ich normalizáciu, je možné, že by sama oveľa skôr vedela pomenovať a identifikovať svoju sexuálnu orientáciu.

Kristína zastáva názor, že by médiá nemali robiť z LGBTI+ komunity senzáciu a pristupovať by k nim mali rovnako ako k heterosexuálnym ľuďom. „Bola by som najradšej, keby z toho bolo menšie haló. Nie každý seriál potrebuje povinnú homosexuálnu postavu a ak aj tam je, mala by dostať rovnakú pozornosť ako všetci ostatní. Členovia LGBTI+ komunity sú predsa len tvory z mäsa a kostí, rovnako ako všetci ľudia, takže by sa médiá k nim mali aj tak správať,“ uviedla študentka.

S Kristíniným názorom sa stotožňuje aj vyjadrenie psychológa Smrža. „Témy týkajúce sa LGBTI+ komunity by mali byť spracovávané tak, aby bola komunita zobrazovaná rovnoprávne. Napríklad, homosexuálne vzťahy by mali stvárňovať homosexuálni herci a zároveň by tieto vzťahy mali byť zobrazované rovnako ako heterosexuálne vzťahy, teda ako niečo, čo je normálne a prirodzené,“ vysvetlil psychológ. Dodal, že médiá by sa mali vyhýbať skratkovitosti a zjednodušovaniu.

listopad 2022