Klimatická psychoterapia  Ako klimatické zmeny ovplyvňujú duševné zdravie Ukrajincov

Ako sa budete cítiť, keď si v správach prečítate o rekordných mrazoch, ktoré vo vašom meste dosiahnu -20ºC? S najväčšou pravdepodobnosťou pocítite úzkosť alebo obavy. A určite slabosť alebo únavu. Všetky tieto emócie sú v prípade ohrozenia úplne normálne. V tomto prípade sú príčinou problémov klimatické zmeny, ktoré nielen zvyšujú počet extrémnych prejavov počasia, ale vyvolávajú aj poruchy duševného zdravia.
 

Podľa štúdie The American Public Health Association je 25 až 50 percent ľudí, ktorí boli svedkami prírodných katastrof, vystavených riziku negatívneho vplyvu na ich duševné zdravie. Vedci tiež uvádzajú, že až 54 percent dospelých a 45 percent detí zažíva po prírodnej katastrofe depresiu. Na Ukrajine takýmito udalosťami môžu byť napríklad zemetrasenia, záplavy, lejaky, silné fujavice, horúčavy, hurikány a tornáda.

Okrem nepredvídateľných poveternostných javov hrozí Ukrajincom žijúcim blízko pri mori, že do roku 2100 prídu o svoje domovy kvôli vysokej pravdepodobnosti záplav. Podľa štúdie mimovládnej organizácie Ekodiya môže do predpovedanej úplnej alebo čiastkovej záplavovej zóny spadať asi 590 sídel. Z toho 62 obcí a 6 miest a mestečiek.

Ilúzia stability

Vzhľadom na ťažkosti v oblasti duševného zdravia spôsobené klimatickými zmenami sa vo svete aktívne rozvíja smer klimatickej psychoterapie. Zvládnuť psychické ťažkosti je totiž ľahšie s odborníkmi, ktorí vedia poskytnúť podporu. Obyvateľom Ukrajiny sa klimatické zmeny prekrývajú s vojnovým stresom, preto potrebujú komplexnú podporu. Podľa Inny Dacjuk, psychoterapeutky, výskumníčky v oblasti záhradnej terapie a klimatickej aktivistky, klimatické zmeny, podobne ako vojna, nás oberajú o ilúziu stability.

„Hovorím, že stabilita je ilúzia, pretože nič nie je večné. Každá náhla zmena a strata prináša veľa smútku. V takejto situácii máme k dispozícii tri typy reakcií: ustrnutie, útok a útek. Každá z týchto reakcií zaisťuje naše prežitie už tisíce rokov, pričom každá je svojim spôsobom účinná. Práca s psychoterapeutom však pomáha, aby ste lepšie pochopili výhody každej z týchto reakcií,“ hovorí Inna Dacjuk.

Inna na príklade zmeny ročných období vysvetľuje rozdiel medzi normálnymi poveternostnými javmi a tými extrémnymi. Napríklad v čase, keď jeseň prechádza do zimy, cítime určité nepohodlie, nechce sa nám ráno vstať z postele a ísť von do zimy a vlhka. „Táto zmena sa však deje prirodzene, vedeli sme o nej, hoci voči nej cítime odpor. Ale keď nám príjazdovú cestu alebo garáž, kde sme mali uložené niečo dôležité, zatopia silné prívalové dažde, ktoré predtým neboli, cítime šok. Takýto vývoj sme nečakali,“ vysvetľuje špecialistka. Výsledkom je, že keď sa na oblohe opäť zhromažďujú mraky, pozorujeme ich s obavami: čo ak príde ďalšia povodeň, ktorá nám prinesie straty? Udalosti, na ktoré nie sme zvyknutí a ktoré nám spôsobujú škody, nás oberajú o pocit stability a bezpečia. Štúdie potvrdzujú, že to môže viesť k rozvoju úzkostných porúch.


„Ešte jeden príklad. Bývam v Ľvive, časté sú tu letecké poplachy, ich zvuk sa už stal súčasťou našej každodennej reality. Paradoxne, aj dlhé obdobie bez vyhlásenia leteckého poplachu môže spôsobovať úzkosť, už si nie sme istí, čo je „normálne“. Rovnako je to aj so zmenou klímy, keď sa bežné javy zmenia na extrémy, podkopáva to našu dôveru vo svet okolo nás,“ hovorí Inna.
 

Ako horúčava ovplyvňuje naše správanie

Leto 2024 bolo najteplejším letom na Zemi v histórii meraní. V júli prekročili teploty v mnohých regiónoch Ukrajiny 40°C. Pri extrémnych teplotách, ktoré sú dôsledkom klimatických zmien, sú ľudia náchylnejší na stres, únavu a depresie. „Horúčava priamo ovplyvňuje náš mozog. Naše telo premýšľa, ako sa jej prispôsobiť a opäť sa cítiť dobre. Ide o stres na fyzickej úrovni, napríklad, ako keď sme v saune alebo na pláži. Môžeme stratiť vedomie alebo byť v stave neustáleho nepohodlia, únavy či podráždenosti. Je veľká šanca, že budeme nepríjemní voči kolegom alebo nakričíme na deti. Predstavme si čašníka, ktorý pracuje v kaviarni bez klimatizácie, oveľa ťažšie sa mu komunikuje so zákazníkmi, zvyšuje sa riziko konfliktov. Môže sa prejaviť zvyšovaním hlasu, pasívnou agresivitou, nepríjemnými odpoveďami,“ vysvetľuje psychoterapeutka.

Výskumy ukazujú, že klimatické zmeny inak ovplyvňujú mužov a inak ženy. Ženy sú klimatickými zmenami ohrozené viac, pretože sa častejšie starajú o domácnosť a blaho rodiny. Na Ukrajine stoja malé hospodárstva v súvislosti so zmenami klímy pred mnohými výzvami, ako sú napr. suchá, výskyt nových škodcov, záplavy... „Pre silné väzby na rodinu a pôdu sú ukrajinské ženy na tieto zmeny citlivejšie, a preto sú aj úzkostnejšie ako muži. Vo všeobecnosti je klimatická zmena stratou prírody, ktorá bola naším domovom. Strácame prírodu ako miesto pamäti, lásky, obnovy, aj ako zásobáreň zdrojov,“ hovorí odborníčka.

Inna uvádza príklad cvičenia, ktoré má v psychoterapii názov „bezpečné miesto“. Človek si má predstaviť prostredie, v ktorom sa cíti dobre a pohodlne. Cieľom je, aby sa vrátil do stavu duševnej rovnováhy a pokoja. Pre mnohých ľudí je tým miestom príroda. Ale klimatická kríza nás pripravuje o bezpečné miesta, kde sa ľudia môžu zotaviť. Experti z organizácie Ecodija odhadujú, že do roku 2100 sa až 75 000 Ukrajincov môže stať klimatickými utečencami. To znamená, že budú musieť čeliť adaptačnému stresu, čo potvrdzujú aj skúsenosti miliónov ukrajinských žien a mužov, ktorí boli nútení opustiť krajinu kvôli vojne.

„Podelím sa o svoju skúsenosť, keď som po ruskej invázií bola nútená presťahovať sa do Berlína. V prostredí, v ktorom žijeme, sú naše pohyby zautomatizované,  neplytváme životnú energiu na to, aby sme sa dostali ku chladničke alebo si umyli zuby. Raz v noci som narazila do chladničky, ráno som si pomyslela, že toto by sa mi doma nestalo. V novej krajine, novej kultúre sa treba všetkému prispôsobiť a to je obrovský výdaj duševnej energie. Iná kultúra a jazyk sú mätúce, niekedy až desivé, pretože ak nerozumiete jazyku, nerozumiete, o čom hovoria ľudia za vami, môže sa vám zdať, že vám chcú ublížiť...Nakoniec som sa vrátila na Ukrajinu, kde mi moje miesta, moji ľudia a moja kultúra dodávajú silu,“ hovorí psychoterapeutka.

Prečo myšlienky o zmene klímy môžu vyvolať depresiu

Európsky prieskum uskutočnený skupinou psychológov v roku 2021 skúmal klimatickú úzkosť medzi 10 000 mladými ľuďmi vo veku 16 - 25 rokov. V prieskume 77 percent z nich uviedlo, že sa obáva budúcnosti, 68 percent cítilo smútok a 63 percent pociťovalo úzkosť, 39 percent váha, či mať deti. Naviac, počet duševných porúch sa zvyšuje s vyššími teplotami. V USA a Mexiku sa podľa najhoršieho klimatického scenára do roku 2050 predpokladá 9 000 až 40 000 samovrážd spôsobených nadmerným teplom.

„Depresia často vzniká z potlačeného smútku a nezdieľaných zážitkov. V kontexte klimatických zmien môže človek pociťovať obavy z budúcnosti, ktorá sa mu zdala stabilná a bezpečná. Tieto emócie si vyžadujú pozornosť a je dôležité nájsť ľudí alebo skupiny, ktoré sa spolu delia o tieto pocity,“ hovorí Inna Datsyuk.

Inna má dlhoročné skúsenosti s ekoaktivizmom. Klimatické témy pred ruskou inváziou priviedli podľa nej miestnych aktivistov a aktivistky k vyhoreniu. Dôvod spočíva v tom, že na Ukrajine neexistuje skutočný systém psychologickej podpory. Výsledky práce ekoaktivistov neboli viditeľné. „Psychický výtlak ekoaktivistov je veľmi vysoký, zároveň je proti nemu veľký odpor. Chcem tým povedať, že zmena klímy sa nedeje sama od seba, existujú veľké organizácie, ktoré ju cielene spôsobujú ťažbou a predajom fosílnych palív. Máme ekonomické riešenia, ale je tu aj tlak zo strany fosílnych korporácií. A je taký silný, že sa politické zmeny nedejú,“ vysvetľuje terapeutka. Bezmocnosť vzniká vtedy, keď nemáme možnosť niečo zmeniť. Preto je veľmi dôležité mať podporný systém (napríklad psychoterapeutov alebo tematické skupinové stretnutia) a systém starostlivosti. Rovnako dôležité je pripomenúť si, že naše možnosti sú obmedzené. Klimatické zmeny sú skutočne obrovskou výzvou pre ľudstvo, ale je dôležité zachovať vnútornú rovnováhu a pochopiť, že robíme to, čo vieme ovplyvniť.

„Odkedy začala vojna, neprestala som triediť odpad ani nosiť so sebou ekotašku a svoj znovu použiteľný pohár namiesto papierového. Tieto malé činy ukazujú, že som verná svojim hodnotám a naďalej robím, čo môžem,“ vraví odborníčka. Aby téma klimatických zmien v nás nespôsobovala bezmocnosť, treba pri hovorení o nej rozprávať o konkrétnych výzvach. V súčasnosti je energetická bezpečnosť jednou z najdiskutovanejších otázok na Ukrajine. Vieme navrhnúť a naplánovať konkrétne riešenia pre energetickú nezávislosť. V tomto kontexte by klimatickí aktivisti mali poukazovať na nové príležitosti: energetickú nezávislosť a zelenú obnovu.
 

Ako si pomôcť

Inna napísala diplomovú prácu s názvom Terapeutické záhradníctvo ako wellbeing pre mládež v čase vojny. Terapeutické záhradkárčenie je podľa nej jedným zo spôsobov, ako znížiť stres, zlepšiť náladu, posilniť sociálne väzby, stimulovať kognitívne funkcie a podporovať fyzickú a psychickú pohodu. Je to práca v pokojnom priestore, kde sa ľudia prostredníctvom starostlivosti o rastliny môžu duševne obnoviť, nájsť vnútornú rovnováhu a získať pocit kontroly nad svojím životom.

„Pracujem v centre psychosociálnej rehabilitácie Ľvivskej oblastnej psychiatrickej klinike, kde vediem terapeutické záhradnícke sedenia s rôznymi skupinami ľudí. Ide o pacientov s depresiami, závislosťami a pacientov v remisii po psychotických epizódach. Okrem toho pracujem so študentmi, mládežou a aktivistami občianskej spoločnosti, ktorí často čelia vysokému stresu, vyhoreniu a kríze zmyslu,“ hovorí Inna.

Jej sedenia sa začínajú naladením sa na seba a priestor. Predstavte si napríklad rastlinu alebo semienko, aké je na dotyk, aké spomienky vyvoláva? Potom sa prechádza k jednoduchým činnostiam, presádzaniu rastlín, sadeniu semien. Táto aktivita je nielen upokojujúca, ale vytvára aj priestor na zamyslenie a dialóg. „Moje skúsenosti a prax ukazujú, ako sa jednoduchá práca s rastlinami môže stať silným nástrojom na duševnú obnovu a poskytnutie psychologickej podpory. Účinky, ktoré pozorujem, sú veľmi odlišné a zároveň hlboké. Pacientka s depresiou mi povedala, že presádzanie rastliny sa stalo metaforou jej vlastného života: „Vidím, ako korene tejto rastliny nachádzajú nové miesto. Aj ja ho chcem nájsť.“ Tento náhľad jej pomohol pozrieť sa na seba a svoje problémy iným spôsobom,“ vysvetľuje psychoterapeutka.

Mladý muž v remisii po psychotickej epizóde povedal Inne, že starostlivosť o rastlinu mu pomohla cítiť sa vyrovnane a stabilne: „Polievanie rastliny sa stalo mojou malou úlohou dňa. Prvýkrát po dlhom čase som cítil, že niečo robím správne.“ Študentka, ktorá prežívala syndróm vyhorenia, našla pri sadení semien pokoj a pocit prítomnosti: „Ani som si nemyslela, že to môže byť také upokojujúce. V tej chvíli som nemyslela na termíny ani na problémy. Len na to, že život sa začína od takéhoto malého semienka.“ V skupine pacientov s depresiou jeden účastník povedal: „Myslel som si, že som na svoje problémy sám. Ale keď sme spolu sadili tieto rastliny, uvedomil som si, že nablízku sú ľudia, ktorí ma podporujú, a to mi veľmi pomáha.“

Terapeutické záhradníctvo pomáha ľuďom nájsť zmysel, obnoviť vnútornú rovnováhu, potlačiť úzkosť a dokonca rozvíjať zmysel pre komunitu. Je to téma, ktorou sa aktívne zaoberajú popredné svetové univerzity. Publikované štúdie potvrdzujú jeho pozitívne účinky na duševné, fyzické a sociálne zdravie. „Účinnosť terapeutického záhradníctva pri zlepšovaní duševného zdravia je vedecky podložené. Napríklad štúdia McCaffreyho a spolupracovníkov (2010) zistila, že účasť na záhradníckych terapeutických programoch výrazne znížila úroveň úzkosti a depresie u pacientov s psychickými poruchami. Štúdia Gigliottiho a Jarrotta (2005) dokázala, že záhradkárčenie prispieva k emočnej stabilite a aktívnemu zapojeniu sa do života pacientov s demenciou,“ hovorí odborníčka.

Zaujímavé je podľa nej najmä to, ako práca s rastlinami ovplyvňuje fyzické zdravie: záhradnícke aktivity prispievajú k zvýšeniu úrovne pohybovej aktivity u starších ľudí, navyše terapeutické záhradkárčenie má veľký spoločenský efekt. Výskum zistil, že spoločná práca v záhrade zlepšuje medziľudské vzťahy, najmä medzi staršími ľuďmi, ktorí často trpia spoločenskou izoláciou. Záhradníctvo a pestovanie lokálnych plodov navyše prispieva k potravinovej bezpečnosti. A ak sa vypestované plody spotrebúvajú v tej istej komunite, znižujú sa tým emisie uhlíka, ktoré by vznikli počas prepravy, či už exportu alebo importu.

leden 2025