Koučing  Musíme sa rozprávať

Koučing existuje takmer na všetko, na každú možnú osobnú alebo profesionálnu životnú situáciu. Ak sa chcete v Nemecku nechať koučovať, treba na to len dve veci: chuť a peniaze. Čo sa skrýva za koučingovým boomom a kam by mohol viesť?

Prinajmenšom od koronakrízy si väčšina ľudí aspoň raz dôkladne prehodnocovala svoj predchádzajúci spôsob života: čo je pre mňa dôležité? Kam smerujem? Čo potrebujem? Cesta k novým obzorom viedla pre mnohých cez webináre, rmotivační literatúru, sociálne siete, online skupiny či koučing – práve ten sa stal obrovským trendom. Keď zadáte v nemčine do googlu „koučing“, dostanete viac ako tri miliardy výsledkov vyhľadávania. Ak by bol každý jeden výsledok zároveň aj koučom, pripadlo by na každého obyvateľa Nemecka 462 koučov. Nechať sa koučovať môžete takmer na čokoľvek: aby ste si zlepšili kondíciu, zvládali žiť v patchworkovej rodine, pri flirtovaní alebo výchove domácich miláčikov. Obsah tohto povolania nie je striktne daný, neexistuje žiadna lineárna profesijná cesta, ako sa stať koučom. V mnohých prípadoch je tento pojem nejasný a spadá niekde medzi životné poradenstvo, sociálnu pedagogiku a psychológiu.

V užšom slova zmysle koučing sprevádza ľudí, ktorí chcú alebo potrebujú zmenu vo svojom profesionálnom kontexte. Štúdia Marburg Coaching Study z roku 2016/17 definuje koučing nasledovne: „forma osobnej a zároveň vedomostne náročnej služby, ktorá sa v organizáciách využíva ako nástroj personálneho rozvoja pri individuálnom poradenstve v profesijnom kontexte.“ Koučing často nastupuje pri konflikte rolí: môže ísť napríklad o hanblivého kolegu, ktorého povýšili na tímového vedúceho či manažérku, ktorá si myslí, že ju nikto poriadne nepočúva. Profesionálny koučing je o tom, že takzvaní „coachees” – teda ľudia, ktorí sa nechajú koučovať – si stanovia vlastné témy a ciele, pri ktorých ich kouč sprevádza.

Koučing je neprehľadná oblasť

Nie je celkom jasné, koľko koučov je v Nemecku, pretože prakticky každý, kto niekomu radí, by sa v Nemecku momentálne mohol nazývať „koučom“. Dobrým ukazovateľom toho, či kouči pracujú seriózne, sú asociácie. Niektoré z nich svojich členov aj certifikujú, aj keď to robia podľa vlastných kritérií – a tie môžu byť solídne, ale aj svojvoľne vymyslené. Niektoré združenia garantujú využívanie určitých metód alebo špecialistov. Koučing nie je však v porovnaní s psychoterapiou alebo vzdelávaním dospelých stále dobre definovaný.

„Bol som veľmi skeptický voči koučingovému odboru a iným poradenským odvetviam“, hovorí spätne Alexander Brungs. V roku 2010 ukončil tento vyštudovaný filozof a historik vzdelanie v odbore koučing v nemeckom Freiburgu a od roku 2016 je členom predstavenstva Nemeckej asociácie koučov (DCV). „Potom som si však povedal: čo sa dá robiť zle, dá sa robiť hádam aj dobre,“ spomína si Alexander. Hovorí tiež, že zo svojich zárobkov z koučingu nemusí žiť. „To ma aj trochu upokojuje. Poznám ľudí, ktorí musia prijímať objednávky, aj keď ich dajmetomu bolí brucho,“ hovorí člen predstavenstva DCV.

Lukratívny biznis s koučingom

Otázka peňazí je v koučingu ústrednou témou – keďže si koučovanie vyžaduje čas a ten môže stáť naozaj veľa. Tým sa, žiaľ, otvára aj pole pre podvodníkov a pseudokoučov, ktorí dúfajú, že rýchlo zarobia peniaze, a môžu pri tom spôsobiť veľké škody. Pre porovnanie: podľa nemeckého štatistického portálu Statista stálo 60 minút s koučom v roku 2015/16 až do 150 eur v čistom. Štúdia Marburger Couching Study uvádza v tom istom roku až 215 eur za hodinu a denný honorár pre koučov okolo 1500 eur. „Osobne by som povedal, že najnižšia možná hranica je 100 eur, ak pracujete samostatne,“ hovorí Alexander. „Môžete si to zrátať.“ Tí, ktorí sa živia koučingom, si ním musia pokryť životné náklady a zodpovedať si otázky, či si nízke ceny môžu dovoliť a či sa ich obchodný model má vôbec šancu udržať?

Vysoké ceny za koučing sa však zvyčajne považujú za akceptovateľné, keďže bol pôvodne koučing primárne vyhradený pre vrcholových manažérov. Podobne ako pri wellness ponukách, aj pri koučingu dôverujú niektorí ľudia danej cene – keď to tak veľa stojí, musí to byť aj dobré. Koučing rezonuje v generácii, pre ktorú je poznanie a schopnosť modelovať vlastnú psychiku, vlastnú sociálnu rolu či spoločenský výkon nielen istým spôsobom zaujímavé, ale môže byť dokonca veľmi podstatné. Nech to pokojne aj niečo stojí. Prísľub znie: musíte sa len snažiť, chcieť sa zmeniť – potom môžete dosiahnuť takmer čokoľvek. Niektorým ľuďom môže koučing pripadať takmer ako proroctvo akéhosi sebanaplnenia: ak sa intenzívne sústredíte na nejakú tému, pokrok sa vždy dostaví. Každý, kto má po svojom boku nejakého spojenca, sa cíti posilnený. A keď svoj cieľ dosiahnete, potom sa môžete pýtať: podarilo sa to, pretože ste sa tej náročnej úlohe nemohli vyhnúť? Alebo preto, že ste skrátka dosť trénovali? Alebo zafungoval špeciálny vplyv kouča?

Umelá inteligencia, váš priateľ a kouč

Aj keď môže byť koučing pre jednotlivcov drahý, pre firmy sa oplatí. Naučiť jednotlivých zamestnancov pružne zvládať nové procesy, úlohy alebo role je totiž časovo náročné a drahé. Je lacnejšie outsourcovať tento proces tretej strane – teda jednotlivým koučom alebo celým koučingovým skupinám. Niektoré firmy medzičasom dokonca lákajú nových zamestnancov popri ponuke lístkov na MHD, prídavkov na deti či fitness klubov aj na koučingové služby – a to má v boji o peniaze či status samozrejme úspech.

Tento boom živí aj mladšia generácia, ktorá sa nebojí online ponúk ako napríklad mindfulness aplikácií, fitness trackerov či online koučingu. Alexander Brungs z toho nie je nadšený: „Pri poskytovateľoch online koučingu (DCP) mám taký pocit, že sa každé dva týždne s veľkými prísľubmi objaví nejaký nový.“ Ich spôsob fungovania spočíva v tom, že spoločnosti potrebujú externý koučingový tím a obracajú sa preto na DCP. K dispozícii majú celé „katalógy“ koučov. Platiaca firma môže stanoviť pevnú cenu, niekedy aj spôsob koučingu. K jednotlivým koučom DCP sa dostáva pomerne málo peňazí – zato však nemusia aktívne hľadať zákazníkov. Alexander nie je proti online ponukám ako takým, ale myslí si, že DCP sledujú iné ciele. Odhaduje, že v čoraz štandardizovanejších koučingoch sa zbierajú porovnateľné (hoci anonymné) dáta a z toho vznikajú nové online ponuky. Môžu to byť napríklad roboty alebo aplikácie, ktoré nahrádzajú ľudských koučov. Podľa hovorcu DCV by si tým však každý, kto pracuje v týchto modeloch, vlastne pílil pod sebou konár.

Jednou z takýchto spoločností je CoachHub, ktorá sídli v Berlíne a patrí podľa jej vlastných vyjadrení medzi „popredné koučingové riešenia v online priestore“. Ide predovšetkým o rastúcu digitálnu spoločnosť, ktorá otvára koučingový trh a spolieha sa pritom aj na softvér umelej inteligencie. Bohužiaľ, rozhovor so zástupcami CoachHub sa nám nepodarilo zrealizovať.
 
Spoločnosť, ktorá bola založená v roku 2018 a má podľa jej údajov približne 500 zamestnancov, propaguje „demokratizáciu koučovania“. Má k dispozícii koučov v rôznych jazykoch, ktorých možno kontaktovať prostredníctvom videohovorov alebo aplikácie – ideálny model pre pandémiu. To sa odráža aj v číslach: na konci roka 2019 získal tento berlínsky start-up od investorov 16 miliónov eur, v septembri 2021 nasledovalo 25 miliónov eur. Lukratívny biznis, ktorý však otvára dvere aj pre akýsi „zľavový coaching“ cez appku a umelú inteligenciu a ktorý sa stále viac a viac vzďaľuje tomu, čo pod koučingom chápe napríklad Alexander Brungs.

Zlomte to, čo zlomí vás

Samotný nárast ponúk či jednoduchší prístup ku koučingu však nevysvetľuje, prečo koučing zažíva taký boom. Tu sú štyri možné vysvetlenia úspechu poradenských služieb:

1.

Zárobková činnosť sa stala jedinou alternatívou k akémukoľvek inému spôsobu života. Ľudia sa prispôsobujú okolnostiam pracovného sveta – nie naopak. Tlak a konflikty riešime nedostatočne, náš každodenný život ovplyvňuje súťaživosť či snaha o udržanie si statusu. Mnohí majú na seba alebo na svoju prácu veľké nároky a s týmito pocitmi sa cítia osamelí. „Požiadavka na všeobecnú formálnu kvalifikáciu sa dostala do závesu za vznik jedinečného profilu zručností a potenciálu“, píše sociológ Andreas Reckwitz vo svojej knihe Spoločnosť singularít (Die Gesellschaft der Singularitäten) z roku 2018. „Neskoro moderný pracujúci subjekt by mal byť a chce byť jedinečný – súhrn zručností a talentov, ktorých aplikácia nie je zameniteľná, ale je výnimočná. Singularita tak enormne dodáva objektivizovanému pracovnému svetu moderny kultúru a afektivitu.“

Na inom mieste Reckwitz poukazuje na to, že tento pohľad tiež čoraz viac devalvuje formálne vzdelanie a odbornú kvalifikáciu a môže viesť k atypickejším zamestnaniam, nech už ide o uštvanú vodičku doručovacej služby alebo beauty influencera. Skrytá individualita tiež ukrýva isté privilégiá a zároveň ľudí izoluje od ostatných. Koučing tak presúva prácu zo spoločnosti na jednotlivca, ktorý si vytvára výkonnostný profil na mieru, aby si zabezpečil istý status a privilégiá.

2.

Ľudia zápasia s čoraz väčšími nárokmi či dokonca až s preťažovaním, stresom, časovým tlakom a depresiami. Mnohí ignorujú varovné signály tela i mysle, makajú skrátka ďalej – ak treba, tak aj so železnou disciplínou, tabletkami, drogami či alkoholom. To má svoje následky: podľa poisťovacej spoločnosti Debeka sú duševné ochorenia v súčasnosti hlavnou príčinou pracovnej neschopnosti v Nemecku. Dôvodom úspechu koučingu by mohlo byť, že koučing tým reaguje na veľký dopyt po terapeutických miestach, ktorých je v Nemecku nedostatok.

3.

Čoraz viac ľudí sa cíti dezorientovane, práve preto, že ponúk je príliš veľa, no nikto za vás nemôže rozhodnúť ani predpovedať, či sa tá či oná cesta vyplatí. Záväzky a skupinové identity sa zrazu rozplynú, kouč môže povedať, ako ďalej – a tým môže byť na neho prenesená určitá dávka zodpovednosti.
 
Aj Alexander Brungs pozoroval vo svojej brandži tiež niečo podobné: „Rozprávanie, sebareflexia a všímavosť nevyriešia všetko. (...) V istom momente musíte konať a to, čo prinesiete na svetlo sveta, to tu potom je a vy aj všetci ostatní sa s tým musíte vysporiadať,“ hovorí kouč. „Aj to si vyžaduje určité rozhodnutie a potom zaň musíte prevziať zodpovednosť.“ Ale práve to je pre niektorých ľudí ťažké. Tu nastupuje akýsi efekt „telefónnej slučky“, kedy sa prepracovávate od inštrukcie k inštrukcii, aby ste našli nejaké riešenie. „V skutočnosti je zodpovednosť delegovaná do takej miery, že ju nakoniec už nikto nemá,“ hovorí Brungs.

4.

Veľkým trendom je aj enormný záujem o sebareflexiu ako aj skúmanie a rozoberanie vlastného vnútorného života, a ten je vnímaný skôr pozitívne. Ale tieto „sebaspytovania“ nie sú len obyčajnou osobnou záležitosťou – sú aj akýmsi priestorom konkurencie: kto robí najlepší detox, kto sa dokáže najlepšie sústrediť či odolávať stresu? Vytvára sa tak permanentná špirála pocitov a myšlienok, ktorá sa neustále nanovo reprodukuje a nikdy úplne nezmizne. „Zásadnou súčasťou koučingu je viesť rozhovor o veciach, ktoré sa ma skutočne týkajú, a to mi prináša pozitívne momenty, keď sa rozprávam s niekým, kto ma berie vážne,“ hovorí Brungs. „Asi si myslíte, že je samozrejmé, že svojho partnera v rozhovore beriete vážne. Pravdou však je, že stále menej ľudí má takúto príležitosť.“ Niekedy sa o očakávanej jasnosti jednoducho nedá hovoriť, ak chýba ochota niesť zodpovednosť za rozhodnutia. Alebo ochota povedať: teraz je to tiež celkom fajn.