Slnko svieti, kvety kvitnú, vtáky štebotajú. Letné búrky možno len ťažko odlíšiť od nočného ruského ostreľovania. Ukrajina zažíva druhé leto od začiatku ruskej útočnej vojny. Vojna je všade: od frontu, cez sklady obilia a elektrárne, je medzi ľuďmi i v ich vnútri. A predsa je tu každodenný život plný nádeje – od Charkova, ktorý leží blízko frontu, cez centrálny Kyjev až po západnú metropolu kávy Ľvov.
Už viac ako 500 dní sa Rusko zo všetkých síl snaží zničiť Ukrajinu a jej obyvateľov. Rok a pol. Od ruského útoku z 24. februára 2022 utiekli milióny ľudí, niektorí sa vrátili. V tejto vojne už zahynuli desaťtisíce ľudí – mnohí ako civilisti, pravdepodobne ešte viac ako vojakov na zamrznutom fronte.
Takže toto druhé vojnové leto – ešte viac ako prvé – je poznačené smútkom, stratou a strachom, ale aj naliehavou túžbou po chvíľach oddychu a sebadôvery. Pretože jedna vec je jasná: ďalšia šokujúca správa, ďalšia bezsenná noc pod krupobitím dronov určite príde.
Hudba pre (pre-)žitie
Kým nezaznejú sirény, ulice tancujú a spievajú. Vo Ľvove na západe Ukrajiny bola nedávno 6. júla ruským ostreľovaním zničená obytná budova, desiatky ľudí zahynuli alebo bolo zranených. O pár týždňov sa však úzkymi uličkami starého mesta znova ozývali vášnivé kozácke piesne. Tesne pred polnočným zákazom vychádzania dav rezko tancuje na tóny pouličnej džezovej kapely.
A hudba pod holým nebom je žiadaná aj v Kyjeve. Či už festivaly v skanzene alebo pouliční muzikanti pred obľúbenými vinárňami. Mesto je plné a živé a spieva doslova o život. Mnoho utečencov sa vrátilo, mnohí utiekli pred frontovou líniou do hlavného mesta. Neslávne známe dopravné zápchy sú späť, ale kovové protitankové zábrany a betónové kontrolné stanovištia už takmer zmizli.
Budovy zničené na jar 2022 sú už z veľkej časti opravené, a to aj v prímestských častiach Buča, Hostomeľ a Irpiň, ktoré boli jeden mesiac obsadené ruskými jednotkami. Len mimo hlavných ciest, v niektorých dvoroch, stále možno nájsť stopy po zásahoch rakiet a dronov. Lesy na okraji mesta stále obkolesujú zákopy. A po celej krajine sa rozrastajú cintoríny, pretože každý týždeň musia byť pochované stovky nových mŕtvych.
Medzitým sa vysmiati bungee hrdinovia vrhajú z lávky na úpätí Kyjevského kláštorného kopca smerom k pomaly plynúcemu Dnepru. Plavba počas občianskej vojny je na hlavnej ukrajinskej rieke zakázaná, ale špliechanie pozdĺž brehov a plavba v zátokách sa toleruje. „Kto už potrebuje Taliansko, my máme dovolenku tu,“ zvolá osviežený ženský hlas z mierneho riečneho prúdu svojmu spoločníkovi na brehu, ktorý ju fotí pri kúpaní pri západe slnka.
V časoch hrôzy je každý pozitívny zážitok cenný. O to viac, že povodne toho istého Dnepra stovky kilometrov južne spôsobili v Chersone smrtiacu povodeň v júni po tom, čo bola Kachovská priehrada vyhodená do vzduchu. Ukrajinských záchranárov a dobrovoľníkov dokonca počas evakuačných operácií ostreľovalo ruské delostrelectvo. Ďalšia možná úroveň eskalácie by mohla byť sabotáž v jadrovej elektrárni Enerhodar pri Záporoží, ktorú momentálne okupuje Rusko.
V Kyjeve však dobromyseľný Dneper láka každý deň stovky ľudí na svoje široké piesočnaté pláže a promenádu Chreščatyk s kaviarňami a obchodíkmi s módou. V týchto chvíľach zostáva neviditeľné, ako títo istí ľudia trávia vo vojne svoj každodenný život. Ako aj naďalej zbierajú na sociálnych sieťach každú jednu hrivnu, aby získali ďalšie drony, autá či GoPro kamery pre priateľov, príbuzných a známych na front. Všetko je to spotrebný materiál – niektoré prieskumné drony sú zostrelené ruskými jednotkami už pri prvých letoch, mnohé vojenské autá trávia viac času v dielni ako v nasadení v boji.
Alebo ako v pivniciach pletú maskovacie siete, pretože nová, cenná vojenská technika zo Západu musí byť pred nepriateľmi skrytá. Objednávky od armádnych jednotiek pribúdajú, no mnohí tkáči z prvých mesiacov vojny tu už nie sú. „Niektorí majú opäť prácu, iní majú teraz čo robiť v záhrade,“ vysvetľuje dobrovoľníčka, ktorá ako mnohí jej „spolutkáči“ utiekla v roku 2014 z Donbasu. „Vojaci však potrebujú ručne vyrobené siete, pretože nepriateľské drony už dokážu skenovať vzory sietí vyrobených v továrňach – ale nie chaotickú manuálnu prácu.”
Alebo ako vidia pohrebné sprievody, ktoré každý deň prechádzajú ich mestami a poskytujú tým, ktorí padli na fronte, posledný sprievod z kostola cez centrum na cintorín. Alebo ako oni sami dostanú správu o mŕtvych príbuzných, sami idú na pohreb a potom sa celé dni doma schovávajú so svojím smútkom, až kým ich nevyženú z domu sirény a varovania pred extrémne rýchlymi raketami Iskander do staníc metra alebo bunkrov.
Vojna je v hlave, v mobile a v noci. Podľa ministerstva zdravotníctva trpí najmenej tretina populácie neustálym stresom a až polovica ešte závažnejšími symptómami stresu. Od mája navyše Rusko takmer denne vysiela nad Ukrajinu celé vlny rakiet a dronov. Protivzdušná obrana síce zachytí väčšinu rakiet, ale aj padajúce trosky môžu ničiť a zabíjať.
V rušných centrách miest sa medzitým medzi vzorovanými letnými šatami a farebnými šortkami objavuje čoraz viac maskáčov: vojaci na dovolenke, vojačky na ceste na front. Iní s barlami alebo nákrčníkmi. Kanály sociálnych médií poskytujú informácie o tom, ako sa empaticky správať voči vojnovým invalidom. A ako môžu rodičia pripraviť svoje deti na ľudí s protézami. V rýchliku z Kyjeva do Kramatorska má každý druhý cestujúci na sebe maskáčové farby a vážnu tvár. Toto sú posledné uvoľnené hodiny pred nasadením na front.
V tomto druhom vojnovom lete ľudia prechádzajú opäť aj v Charkove. Mnohé obchody, kaviarne a zmrzlinárne sú znovu otvorené. Najžiadanejším obchodom je však s veľkým odstupom vojenský obchod. Vojaci, vojačky a frontoví pomocníci sa tu zásobujú pevnou obuvou, taktickými lekárničkami, baterkami a originálnymi, vlasteneckými nášivkami, typickými nálepkami na suchý zips na tašky a vojenské bundy. Je tu všetko, od obrázkov z tvrdých bojov až po Hello Kitty mačičku s mašľou v ukrajinských farbách.
Ťažké vojnové škody sú evidentné nielen v takzvanom „obytnom masíve“ Severná Saltivka, obrovskom panelovom sídlisku s viac ako 400 000 obyvateľmi, ale aj v centre. Bojujú proti nim však stovky stavebných žeriavov. V druhom najväčšom meste Ukrajiny, ležiacom na východe, sotva 60 kilometrov od hraníc s Ruskom, siréna naďalej niekoľkokrát denne varuje pred ruskými raketami. Väčšinou aj naozaj doletia, často sú zachytené. Aby mohli žeriavy ďalej usilovne pracovať. A šíriť nádej: na živú budúcnosť, na koniec vojny a na skorú obnovu krajiny – pre tých, ktorí tu ešte sú alebo sa vrátia.
Tento článok bol uverejnený v rámci PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. JÁDU realizuje tento projekt, spolufinancovaný EÚ, spolu s ďalšími šiestimi redakčnými tímami zo Stredo-východnej Európy pod vedením Goetheho inštitútu. >>> Viac informácií o projekte PERSPECTIVES