Trnava | Baterkáreň  Baterkáreň komunitného minisveta

Jeho meno mi hneď pripadalo originálne a zároveň výstižné. Baterkáreň. Tak sa volá prvé oficiálne „re-use“ centrum na Slovensku. Je to miesto, kde veci dostávajú druhú šancu. Dobijú sa ako akumulátor (po trnavsky baterka), dostanú novú energiu a nemusia putovať na skládku.

Z omylu o pôvode tohto výstižného mena ma vyviedla Simona Hlaváčová, zakladateľka Baterkárne. Do netradičného podniku sa pustila v roku 2019 spolu s kamarátkou Janou Rehákovou. Názov vybrala jednoducho podľa priestoru, kam sa nasťahovali. Ten pôvodne slúžil telekomunikačnej firme ako miestnosť s „baterkami“, teda baterkáreň. 

Na začiatku bola potreba sebarealizácie

Jana je učiteľka, Simona samu seba vníma ako neziskovo-aktivistického človeka. Venovala sa mačkám, problematike životného prostredia, klímy, odpadov a obehového hospodárstva. Od práce v korporáte sa prepracovala k odpadom a k pocitu, že už treba robiť niečo vlastné. Pozvala Janu na víno a v priebehu polhodiny sa ten príbeh začal.

Najprv robili barter market, prednášky v miestnom klube (známom Káčku), potom pickety Fridays for Future (forma drobných klimaprotestov, ktoré naštartovala Greta Thunberg).

„Potom sa to rozbehlo, pridalo sa k nám dvadsať dobrovoľníkov. Kým sme našli priestor bývalej baterkárne, stále sme sa presúvali, fungovali sme aj u frajera v robote, priestor sme hľadali asi päť mesiacov. Potom sme našli aj svoje meno,“ vysvetľuje Simona.
  
Baterkáreň začala zároveň ako drogéria, re-use centrum a platforma na vzdelávacie a tvorivé podujatia ako prednášky a workshopy.
 

Skúška covidom

Rozhodnutie otvoriť predajňu bezobalovej a ekodrogérie sa čoskoro ukázalo ako spásonosné. Prišla pandémia koronavírusu a len drogéria mohla počas lock-downov ostať otvorená ako esenciálna prevádzka. „Vďaka tomu sme prežili.“

Napriek kríze dokázali v spolupráci so spoločnosťou FCC, kde je 51-percentným vlastníkom mesto Trnava, vybudovať a rozbehnúť moderný objekt. V re-use centre s názvom Back2Life teraz zamestnáva dvoch ľudí prostredníctvom dotácií FCC. 

Back2Life a Baterkáreň fungujú inak než bežné re-use centrá, kam ľudia donesú veci, ktoré na regáli čakajú, kým si ich niekto zoberie. „My hľadáme viacero spôsobov, ktorými sa vec môže vrátiť do obehu. Preto máme požičovňu, preto máme online re-use centrum, preto robíme kurzy, kde sa zo starých vecí vyrábajú nové a preto robíme zbierky.“

Počas covidu sa však nemohli rozvíjať zamýšľaným smerom, to sa podľa Simony znovu začalo diať až dva roky po pandémii. „Nechcem si však byť príliš istá, lebo som to už raz hovorila  – že konečne upraceme procesy a všetko – a potom sme sa zobudili do 24. februára.“

Pomáhanie Ukrajine

O začiatku vojny vydávali v Baterkárni humanitárnu pomoc, zásoby zbierali sami. Individuálnych darcov bolo zo začiatku veľa, vlna však postupne opadla. Vďaka peňažnému daru od firmy UBER dokázali vydávať veci až do januára 2023.

Bežné zbierky robí Baterkáreň tri- až štyrikrát do roka. Táto bola celoročná. Neustále sa obmieňala podľa toho, čo práve bolo treba. Koordinovali sa s ostatnými zložkami v systéme pomoci, vymieňali si zásoby. Riešili preberanie, triedenie aj informovanie. Od konca februára 2022 posielali cez dobrovoľnú civilnú obranu autá na hranicu, robili zoznamy toho, čo treba.

Keď do mesta prišli ľudia z Ukrajiny, za dva týždne v marci dokázali vďaka participatívnemu projektu prenajať novú miestnosť ako sklad.

Nárast sebavedomia: Keď sme zvládli toto, zvládneme čokoľvek!

Re-use centrum sa pretransformovalo na systém supermarket. Pracovníčky a pracovníci všetko označovali, prekladali. Ľudia prichádzali a zobrali si, čo potrebovali. Vtedy prešlo cez Baterkáreň nielen obrovské množstvo vecí ako suché potraviny, drogéria či oblečenie, ale aj informácií. Centrum sa intenzívne prepájalo s adresátmi pomoci, s inými pomáhajúcimi združeniami a organizáciami, samosprávou, s dobrovoľníkmi a, samozrejme, s darcami.

„Prvé tri mesiace riešil humanitárnu krízu iba neziskový sektor a dobrovoľníci. Humanitárne pomáhanie nás však počas roka zamestnalo tak, že sme vlastne znovu nemohli naplno robiť to, čo sme pôvodne chceli – podporovať komunitu.“
 
Takmer rok zvládali fungovať na antibiznisovom princípe, no platiť si priestory a zamestnancov museli neustále. Aby nešli sami proti sebe a neohrozili schopnosť centra pomáhať, humanitárnu pomoc odídencom ukončili. „Ľudí, ktorým sme pomáhali, sme posunuli na Arcidiecéznu charitu. Vedeli sme, že tu získajú materiálnu pomoc, ktorú budú potrebovať. Naliehavé prípady však stále riešime. Zároveň už celková situácia nie je taká horúca, ako bola minulý rok,“ dodáva Simona možno aj trochu ospravedlňujúco.
 

Ako sa tvorí vlastný svet

Šéfky Baterkárne majú za sebou tri roky hasenia, písania, fundraisovania, chystania projektov, networkingu a podobne. Dokázali sa etablovať, ľudia o nich vedia a prejavujú im dôveru. Vedia, že keď sem prinesú veci, tak naozaj budú použité, kde treba. A to aj napriek tomu, že zvyčajne nezverejňujú, pre koho robia aktuálnu zbierku. „Sú to často citlivé prípady. S adresátkami pomoci sa nefotíme a nenahadzujeme ich tváre na sociálne siete. Ide napríklad o týrané ženy, ktoré utiekli od muža a potrebujú pomoc, lebo sú bez prostriedkov. Takže áno, nepomáhame iba Ukrajincom.“

Zbierky robia väčšinou materiálne. Napríklad na Vianoce sa ešte pred vojnou dohodli s občianskym združením ETP Slovensko, ktoré podporuje zraniteľné skupiny a jednotlivcov na východnom Slovensku, že pre deti v ich komunitných centrách spravia zbierku pekných hračiek. „Nakoniec sme im poslali sedem či osem veľkých kartónových škatúľ naplnených hračkami. S ETP sme predtým spolupracovali na jednom projekte, s ich riaditeľkou sme sa spriatelili. Dokážeme si vytvárať priestor na nápady typu veď urobme deťom na Luníku IX prekvapko!“

Simona dúfa, že tento rok sa bude môcť viac venovať práci s komunitou. Chce pracovať s mládežou, robiť vzdelávacie projekty a dobrovoľnícke programy. „Baví ma vytvárať minisvet, kde sa k sebe správame tak, ako si myslím, že by sme sa k sebe mali správať. Že by sme si mohli pomáhať. Prídeš sem a cítiš sa tu dobre. My tomuto svetu hovoríme naša bublina.“ 

Počas svojho krátkeho pôsobenia Baterkáreň vydala minimálne 9500 balíkov pomoci a viac ako 20 ton zásob. Na bublinu v malom meste slušné!

březen 2024