Trnava | Rínek  O malom trhu s veľkým vplyvom

Lokálny trh Trnavský rínek síce neprináša mestu žiadne peniaze, no robí život v Trnave príjemnejším. Jeho organizátori kladú dôraz na témy menšín, ekológie a spoločenskej zodpovednosti a prispievajú tak k otváraniu skôr konzervatívneho mesta svetu.

Zakladateľka Trnavského rínka trvala na tom, aby nasledujúci text nevyzdvihoval ju samu. Z jej slov bolo cítiť rešpekt k tomu, že všetko, čo dosiahla, sa jej podarilo v úzkej spolupráci s ďalšími nadšencami. Mirka Hlinčíková sa od varenia v parku pre ľudí bez domova prepracovala až k organizovaniu najväčšej komunitnej akcie v Trnave. Identite mesta dokázala svojou činnosťou vtlačiť kúsok ľudského tepla, kreativity a tolerancie. 

Netradičný trh s tradičným názvom sa koná väčšinou dvakrát za rok na možno najkrajšej ulici v historickom jadre mesta a počas jedného dňa naň zavíta okolo desaťtisíc ľudí. To je na mesto so 70-tisíc obyvateľmi dobrý zásah.

Trnavský rínek je viac ako trh – mohol by znieť banálny reklamný slogan. Bol by však výstižný. Podujatie prepája predajcov remeselných predmetov či dobrého jedla s umeleckými performermi a s lokálnymi neziskovkami. Špecifikom je, že do tohto mixu prináša témy menšín, ekológie a spoločenskej zodpovednosti. Trh, ktorý je nekomerčný (organizovaný na neziskovom princípe) a zameraný na zážitok a atmosféru, utužuje lokálne komunity a komunikuje na ľudskoprávne témy, čím prispieva k scitlivovaniu spoločnosti a otváraniu konzervatívneho mesta svetu. Možno sú to samé paradoxy, ale dávajú zmysel. Najmä keď spoznáte jeho príbeh, organicky previazaný s príbehom jeho organizátorky.

Mirka vyštudovala etnológiu a pracuje ako výskumníčka v Slovenskej akadémii vied. Angažuje sa už od svojich pätnástich rokov, začala v združení Food not bombs: „Každý piatok sme sa stretávali v promenáde a varili sme pre ľudí bez domova. Vtedy som sa najviac naučila angažovanosti a aktivizmu. Potom som robila infopoint pre Spoločnosť priateľov Zeme a združenie Vlk.“ Počas infokampaní a petícií bola Mirka jedna z tých ľudí so stolčekom v teréne, aby na verejnosti komunikovala na ekologické témy.

Podobne angažovaný bol Mirkin brat Matúš Hlinčík so svojou partiou. Ešte v tínedžerskom veku robievali malé stretnutia, na ktorých prepájali jazdenie na bicykloch a skejtoch s hudbou. Na tieto džemovačky si následne vytvorili komunitný priestor Kubik, ktorý organizovali pod vlastnou neziskovou organizáciou Bronco. Práve táto neziskovka neskôr zastrešila Trnavský rínek organizačne aj dobrovoľnícky. „Do Kubiku chodilo čoraz viac ľudí. Zároveň v tom čase, okolo roku 2012, vznikol Dobrý trh v Bratislave a my sme s kamarátkou Júliou Čipčalovou Oravcovou začali rozmýšľať, či by niečo také fungovalo aj tu. Vtedy bola Trnava oveľa nudnejšie mesto. Bolo veľmi konzervatívne, v uliciach sa nepohybovalo toľko ľudí ako teraz. Mal by v našom meste úspech trh s handmade výrobkami, s remeselníkmi, s dobrým jedlom, s workshopmi, dobrou hudbou a celkovo dobrou atmosférou? Všetci nás odhovárali, vraj tu to nebude fungovať,“ spomína Mirka a dodáva, že ani vtedajšia samospráva nebola podobným nápadom otvorená. Trnava vraj takéto podujatie nepotrebuje a vlastne už má svoj tradičný jarmok.

Nevedeli, kde začať. Nikto im nedokázal povedať, ako takúto akciu organizovať, dokonca ani jasne povedať, aké všetky povolenia budú potrebovať. Po takmer detektívnej práci sa im v roku 2013 podarilo usporiadať prvý trh s vyše 30 predajcami (v súčasnosti je to štvornásobok). Od začiatku všetko robili s rodinou a s kamarátmi z Kubiku, čo sú ľudia, ktorí niečo tvoria. Zároveň sú to ľudia, ktorí žijú kultúrou dobrovoľníctva a filozofiou DIY (Do it yourself, urob si to sám). Mirka verí, že bez tejto komunity by sa Rínek pravdepodobne ani nezačal: „Všetko sme sa učili počas toho, ako sme to robili. Vlastne doteraz do veľkej miery trh pripravujeme akoby na kolene. Veľmi veľa závisí od našich vzťahov. Napríklad elektrikára nám robí môj ujo. Robíme aj výzvy pre verejnosť, ale tam nie je až taká veľká angažovanosť. Najviac dobrovoľníckej práce robia naši kamaráti, známi a rodinní členovia.“

Aj samotní organizátori pripravujú trh popri svojich plnoúväzkových zamestnaniach. Je to pre nich z veľkej časti dobrovoľnícka práca, ktorú robia po večeroch a po víkendoch štyri mesiace pred termínom trhu. Pôvodný tím – Mirka, Júlia a Matúš – sa časom podarilo výrazne rozšíriť a rozčleniť. Časť sa stará o hudbu, ďalšia o sociálne siete, iná o dobrovoľníkov a workshopy či technickú stránku celého podujatia. Osobitne riešia aj odpadové hospodárstvo. Vysoká úroveň prípravy je odrazom toho, že zamestnania organizátoriek a organizátorov sú súčasťou toho, čo robia v rámci Rínka a ako to robia. Mirka je antropologička, Júlia je accountka v dizajnovom štúdiu a Matúš pracuje v kreatívnom štúdiu. Dobrovoľníctvo zabezpečuje Zuzana Šujanová, ktorá je momentálne riaditeľkou Dobrovoľníckeho centra pre Trnavský kraj. O program sa starajú Alica Fussiová a Peter Kočiš z tlačiarenskej dielne a ekologickú stránku trhu má na starosti Jakub Vričan. Vidieť to aj na výsledku.
 
„Ja s Júliou riešime komunikáciu s predajcami a všetko to riadime,“ hovorí Mirka. „Júlia je v tomto perfektná, robí skvelé tabuľky, vďaka ktorým na nič nezabudneme. Grafiku a dizajn nám už desať rokov robí profesionálna grafička Lívia Lörinczová. Vďaka nej máme úplne od začiatku vlastnú identitu. V Trnave sme boli medzi prvými podujatiami, ktoré malo ucelený vizuál. To sa ujalo až tak, že keď sme pre šetrenie času raz spravili program len vo Worde, tak nám rozhorčene písali ľudia, že by sme sa mali vrátiť k svojej identite. Neprijali, že sme podliezli nastavenú latku.“

Je evidentné, že aj profesia Mirky Hlinčíkovej má na charakter Trnavského rínku významný vplyv. Práve vďaka nej prekonáva trh rámec obchodu a obsahuje sociálne témy. A nielen vo výsledku, ale aj v procese príprav. Organizátorky na Rínek napríklad začali nabaľovať príbehy; dozvedeli sa, že na jeho mieste sa v minulosti už trhy konali. Nadviazali vzťahy s obyvateľmi Kapitulskej a rozprávali sa s nimi o tom, aké to tam vtedy bolo: „Párkrát sa nám podarilo urobiť susedský piknik s ľuďmi, ktorí tam bývajú. Pozvali sme pani Jurčovú z múzea, ktorá je odborníčkou na históriu Trnavy, a prišli dokonca aj obyvatelia, ktorí tam už nebývajú, ale strávili tam detstvo. Bolo veľmi pekné, ako sa prepojili noví a starí obyvatelia a rozprávali si príbehy zo starých čias.“

Prítomnosť menšinových tém na Trnavskom rínku je autentická, ani náhodou nejde o pózu. Na poslednom Rínku (október 2023) znela na pódiu pod dúhovou vlajkou (aj) rómska hudba, hralo sa (aj) divadlo s rómskymi rozprávkami. Ponúkalo sa (aj) ukrajinské jedlo. Oksana Lukomská, Ukrajinka a dlhoročná Trnavčanka, spravila workshop ukrajinskej maľby. Zastúpená bola (aj) queer komunita. Na trhu prirodzeným spôsobom vystupovali menšiny, ktoré bežne nie sú viditeľné a na obdobných podujatiach nie sú prítomné.

Špecifickú atmosféru, ktorú vytvára spoločná práca komunity, návštevníci cítia. „Vieme to aj vďaka dotazníkom, ktoré sme zdieľali, aby sme získali spätnú väzbu. Atmosféru vnímajú ako veľmi príjemnú, cítia sa tam bezpečne a prijatí – a to aj keď sú nejakým spôsobom odlišní. Vítaní u nás sú všetci. Chceme, aby si Rínek užili aj ľudia, ktorí tu nechcú míňať peniaze. Na jednej strane, áno, mnohé veci, ktoré sa tu ponúkajú, sú drahšie. Prirodzene, keďže sú remeselné a ručne vyrábané. Program je však voľne prístupný, zadarmo. Stačí prísť a jednoducho tam byť. Stretávať sa s ľuďmi, pozrieť si vystúpenia, pustiť deti na tvorivé workshopy, ktoré tiež robíme v spolupráci s lokálnymi združeniami, organizáciami a inštitúciami.“

Tu sme pri ďalšej pridanej hodnote. Trh totiž funguje aj ako platforma na stretávanie sa trnavských neziskoviek. Rínek im bezplatne poskytuje priestor na prezentáciu svojej činnosti alebo predaj svojich výrobkov. Môžu sa zviditeľniť, zarobiť si, prípadne urobiť na akcii nejaký workshop. Vďaka tomu sa tu vytvorila sieť aktívnych ľudí, ktorí následne prispievajú k lepšiemu životu v meste. To všetko si uvedomuje aj samospráva, ktorá v mnohých ohľadoch vychádza organizátorkám v ústrety. „Napokon, robíme to pre Trnavčanky a Trnavčanov. Pre Trnavu,“ uzatvára Mirka.

Do budúcnosti však počíta s len jedným Rínkom ročne: „Na začiatku sme robili štyri. Potom boli tri, posledné roky robievame jarný a jesenný. Všetci okrem práce na plný úväzok už máme aj rodiny, takže od budúceho roka chceme organizovať len májový rínek. Budeme sa snažiť spraviť ho ešte viac ako festival. A pokračovať vo zviditeľňovaní menšinových tém. Aby si aj ľudia v našom meste zvykali na to, že tieto témy sú normálne a v pohode. V Bratislave je asi už triviálne, že im nad pódiom vlaje dúhová zástava, ale v Trnave na verejnom priestranstve nikde okrem Rínku neviala. Tu teda veje a všetci sú s tým v pohode.“

březen 2024