Jazz a populárna hudba na Slovensku #2  Hudba medzi normalizáciou a perestrojkou

Po slobodnejších 60. rokoch nastala v Československu tvrdá normalizácia. Marian Jaslovský v druhom diele svojej minisérie ukazuje, že populárna hudba, ale aj rock, punk a nová vlna na Slovensku prežili aj komunistickú kultúrnu politiku. Jednotliví interpreti a kapely boli čímsi ako kvetmi za železnou oponou.

V prvom dieli tejto minisérie sme poukázali na to, že slovenská hudobná scéna mala svoje špecifiká, okrem iného prameniace z menej agresívnej kultúrnej politiky komunistického vedenia ako napríklad v Čechách. Dnes sa však pozrieme na rock, pretože práve rock bol v hľadáčiku všetkých kontrolórov kultúry. Táto hudba totiž vždy chcela niečo hovoriť a hovorila to, aj verbálne – formou textov. No a keďže na Slovensku rock často splýval s popom, pozrieme sa aj na ten.

Po spomínanom výbuchu rockových skupín – v Československu nazývaných bigbítové – počas politického uvoľnenia v 60. rokoch nastala normalizácia, v ktorej sa samozrejme zadusila akákoľvek kreativita. Keď uvažujeme o rocku či pop music na Slovensku, musíme blúdiť pomerne dlho a na svojej púti budeme stretávať hviezdy vtedajšieho stredného prúdu. Čo by sme tu stretávali? Spomínané legendárne Collegium Musicum, Pavla Hammela, jazzrockovú Fermatu, ktorá vypredávala veľké sály, ale dopyt po „normálnej“ rockovej alebo pop rockovej kapele sa musel nasycovať maďarským importom (ak teda nerátame platne dovezené z Juhoslávie alebo zo slobodného sveta, či získané za nekresťanské peniaze na burze). V Maďarsku sa hard rocku darilo, scéna perfektne fungovala a maďarské kapely Omega, Locomotiv GT alebo Scorpio boli veľmi populárne nielen na Južnom Slovensku, podobne ako umiernený český hard rock Katapult. Dopyt do dobrej hudbe sa však často nenapĺňal na koncertoch, skôr sa do nekonečna požičiavali vinylové platne a kopírovali sa magnetofónové pásy a neskôr kazety.

Veľká éra

 V roku 1977 nastala významná zmena. Festival Bratislavská lýra vyhrala skupina Modus so sviežou skladbou Úsmev. Tá odštartovala takzvanú „veľkú éru slovenskej pop music“. Môžeme sa baviť, nakoľko bol Modus a neskôr osamostatnený člen Meky Žbirka rockový alebo popový, sú to len slová, obyčajné slová – ako spieval Žbirka v muzikále Neberte nám princeznú (hudba Dežo Ursiny). Z Modusu neskôr odišli Žbirka aj Gombitová a jedna kapela tak vytvorila delením celú scénu.

A aby sme nezabudli na jednu dôležitú kapelu 70. rokov: Martinský import YPS priniesol aj do Bratislavy (a ďalších miest) nespútanú radosť z rockových riffov, skvelých viachlasov, humoru a nevídanej show. Škoda, že nechali len tak málo stôp v našej pamäti.

Diverzita a hon na čarodejnice

Posledná predrevolučná dekáda priniesla do československej hudby veľkú diverzitu a vyrojilo sa veľké množstvo kapiel. Toto obdobie opäť potvrdilo, ako rôzne komunisti spravovali kultúrny priestor v Česku a na Slovensku. Samozrejme, v oboch republikách išlo o totalitu, ktorá mala absolútnu kontrolu (aj) nad kultúrou: na pódium mohli vyjsť len kapely s komisionálne schválenými programami vrátane scenárov (hovoreného slova), ale na Slovensku sme v týchto rokoch nezaznamenali exces ako český „hon na novovlnové čarodejnice“, teda hromadný zákaz kapiel, ktoré vychádzali z new wave – to bol aktuálny postpunkový žáner, využívajúci expresivitu, kostýmy, divadelnosť a tiež (v rámci možnosti) otvorený názor. Tie názory u spomínaných českých kapiel šli skôr do dadaizmu a nejaké antisystémové tendencie neboli ani trochu zreteľné (a ak, tak v druhom pláne). Nová vlna so starým obsahom bol článok, ktorý vyšiel v marci 1983 v časopise Tribuna. Podpísaný bol fiktívnym menom Jan Krýzl. Rockových hudobníkov označil za nástroj ideologickej diverzie a vyzval kultúrnych pracovníkov, aby týmto skupinám neusporiadali koncerty a neudeľovali im prehrávky.  Postihnuté boli kapely Pražský výběr, Jasná páka a mnoho ďalších, schytal to (asi na základe názvu) aj Žlutý pes, hrajúci úplne nenovovlnový južanský rock.

Na Slovensku mali na začiatku 80. rokov štartovacie bloky Tublatanka, Demikát Andreja Šebana (odpoveď na Van Halen), Ventil RG, z ktorého sa vyliahol neskorší Vidiek.
 

Punk a nová vlna

Ťažko si predstaviť signifikantnejší a priamočiarejší rock ako punk: Na kosť ohlodaná výpoveď, jednota autora, hudby a textu. Punk bol síce v Británii ľavicový smer, ale naši komunisti na to nedbali a punkáčov ako sa patrí prenasledovali. Gitarista Sveťo Korbel je veterán slovenského punku, aktívny od začiatku 80. rokov. Hovorí, že bol na výsluchu aj dvakrát do týždňa, hoci len za účes. „Vždy to skončilo bitkou – minimálne prefackaním, ale boli aj horšie výprasky. Oni vedeli, kam majú udierať, aby to nezanechalo stopy, ale niekedy na to kašlali,“ hovorí. Zrejme tu sa dajú hľadať najtvrdšie stretnutia režimu a hudby v predrevolučnom Slovensku.

Sveťo Korbel spomína aj, že jeden policajt v civile ho chytil na kúpalisku Zlaté piesky, zabral chatku, kde bývali nejakí rekreanti a mieril mu pištoľou do hlavy, jeho kolega ho však upokojil. Punkových skupín bolo viacero a v podstate všetky majú kultový status. Transparent „punk nie je mŕtvy“ nesie stále Slobodná Európa, aj keď sa priklonila skôr k pulzujúcemu rock and rollu ako pogujúcemu punku. Nutno zmieniť Davovú psychózu, Ex Tip, Konflikt, či Zónu A – už len ako varovanie pred tým, že punku neprináleží koketovanie s extrémistami, ako to robí spevák Koňýk.

Rodičia a deti novej vlny

V roku 1980 vznikla vo Zvolene skupina Chór vážskych muzikantov (CHVM). Partiu stredoškolákov naplno zasiahol punk a nová vlna a uvedomili si, že môžu hrať aj bez toho, aby „frajersky“ ovládali hudobné nástroje. Kapela mocne inšpirovala partiu, ktorá sa nazvala Bez ladu a skladu (BLAS). Mali 15 rokov a ich spevák – Michal Kaščák – mal 12. V o niečo vľúdnejšej kultúrnej klíme 80. rokov sa dostali aj na „oficiálne“ pódiá, vystupovali napríklad s Jiřím Stivínom a bola to veľká senzácia. A, samozrejme, bez BLAS by určite nebol festival Pohoda.

Podľa vzoru CHVM sa vyrojilo viacero kapiel vo Zvolene aj inde na Slovensku a do tejto krajiny určite patrí aj (okrem iného) Chiki liki tu-a. Čiže áno, mali sme aj autentický underground, aj keď úplne pod zemou nebol – niežeby strážcovia kultúry nejastrili po ideologických problémoch, ale tento prúd bol skôr crazy-dadaistický, takže ani veľmi nemali čo cenzurovať. Nová vlna priniesla aj spomínaný Ventil RG/Vidiek a presiakla aj do mladého popu, reprezentovaného napríklad skupinou Banket s Richardom Müllerom alebo Beatou Dubasovou, alebo do ranej tvorby Petra Nagya. Odpoveďou na Pražský výběr boli Karpatské chrbáty performera Braňa Jobusa, ktoré hrajú doteraz.

Je zaujímavé, že aj koniec komunistického vládnutia sa nejakým spôsobom premietol do hudby: Na Bratislavskej lýre v júni 1989 vystúpila Joan Baez, ktorá si ako svojho technika priviedla Václava Havla a keď na pódium zavolala ako neohláseného hosťa Ivana Hofmanna, vypli jej zvuk. Perestrojka bola už v plnom prúde, ale my sme to necítili. Čo sa týka ministra kultúry Miroslava Válka, ten už počas „sviečkovej manifestácie“ v marci 1988, na ktorej vodnými delami zaútočili na pokojne demonštrujúcich veriacich a sympatizantov podľa niektorých svedkov pochopil, že toto nie je cesta (aj keď zásah navonok obhajoval), a vzápätí rezignoval na svoju funkciu. Veci sa dali do pohybu až v novembri 89, ale to už je iný príbeh.  

říjen 2024