Vizionári medzi vedcami predpovedajú, že ľuďom sa už koncom tohto storočia podarí dosiahnuť nesmrteľnosť. Na ceste k nej nás dnes ochotne sprevádzajú výrobcovia kozmetiky a estetická chirurgia. Veď ani večná mladosť nie je na zahodenie.
Kto by nepoznal Babičku Boženy Němcovej? Všetci sme sa o nej učili v škole, mnohí ju s nadšením čítali, v Česku aj na Slovensku patrí k najznámejším a najobľúbenejším knihám. Úspešné bolo aj filmové spracovanie. Babička, múdra, no životom zničená vetchá starenka, je dodnes sympatická mnohým čitateľom či divákom. Má biele vlasy, chodí zhrbená, ledva vládze.Predobrazom tejto literárnej postavy bola Mária Magdaléna Novotná-Čudová. Keď však trochu zapátrame a začneme rátať, zostaneme možno v šoku. V čase, keď táto žena žila Ratibořiciach, kde očarila svoju vnučku Boženu Němcovú, mala len 55 až 60 rokov. Táto vetchá starenka nad hrobom teda bola vo veku, v akom si mnohé súčasníčky dokonale užívajú život, výborne vyzerajú, ba často nachádzajú nové lásky. Dnes nechceme starnúť a ak môžeme, snažíme sa mladosť, zdravie aj mladistvý vzhľad udržať čo najdlhšie. Oklamali sme prírodu? Ako ďaleko je ľudstvo schopné zájsť? Od večnej mladosti je už len krôčik k nesmrteľnosti. Jeden z najväčších mozgov súčasnosti Yuval Noah Harari očakáva, že sa o jej dosiahnutie ľudstvo pokúsi ešte v 21. storočí.
Strach zo starnutia
Veda a najmä moderná medicína nám výrazne predĺžili život. Mnohé ochorenia, na ktoré sa kedysi bežne umieralo, sme porazili. Neustále pribúdajú nové lieky aj na civilizačné choroby. A rôzne prípravky nám pomáhajú udržiavať telo vo fit forme. Napriek tomu je v spoločnosti stále ageizmus jedna z najrozšírenejších foriem diskriminácie, a tak sa asi nemožno čudovať, že zostať „forever young“ je snom mnohých ľudí.„Strach, istá obava zo starnutia môže byť prirodzená aj žiadaná. Strach sám osebe je užitočný, lebo nám oznamuje blížiace sa ohrozenie. Ak strachu porozumieme, dokážeme voči ohrozeniu zaujať aj adekvátny postoj a na zmenu sa pripraviť a akceptovať ju. Dokážeme hľadať konkrétne obsahy strachu. Čoho sa vlastne bojím, keď sa bojím starnutia? Smrti, neužitočnosti, že nebudem chcená, vážená? Potom k tomu môžeme pristúpiť symptomaticky. Pokiaľ je strach iracionálny, prerastá do úzkosti, paniky a obmedzuje normálne fungovanie. Môže sa stať, že strach vedie k nutkavej snahe zastavovať prirodzené procesy starnutia,“ vraví psychologička Linda Klein. „Mnoho ľudí má obavy z neužitočnosti, bolesti i smrti a vyrovnať sa s touto prirodzenou etapou života môže byť skúškou osobnostnej zrelosti. Pre niekoho je cesta zostať aktívny, stále pracovať, hľadať nové záujmy a rozvíjať sa. Myslím, že v tomto smere je dnes najmä vo väčších mestách a ich okolí viac možností,“ dodáva.
Psychologička Linda Klein
| Foto: © privat
Kult mladosti
Psychologička upozorňuje na nezdravý kult mladosti, ktorý na nás útočí zo všetkých strán. Často potom prepadneme pocitu, že hodnotu má len mladé a krásne. Linda Klein je však presvedčená o tom, že mu nemusíme prepadnúť, stačí sa držať vlastných pevných hodnôt. „Na obdiv sú dávané dokonalé telá, tváre bez vrások a husté vlasy bez šedín. Buďme úprimní, keď žena po päťdesiatke vyzerá mladšie, zdá sa, akoby bola lepšia než ostatné, vtedy sa možno aj zamestná... V televízii vidíme ženy 50+, ako propagujú krémy proti vráskam, životné poistenie (na poslednú chvíľu) a v lepšom prípade panvice. Ak si spoločnosť myslí, že máme byť navždy mladí, a my to tak nemáme, asi musíme niečo zmeniť... Inak – ako nás presviedčajú – nebudeme žiadaní v práci alebo povýšia mladšieho kolegu, manžel nás vymení za ‚mladší model‘, nebudeme dosť dobrí! Všetko však závisí od toho, v čom si ‚skladujeme‘ hodnoty a kde čerpáme tú vlastnú. Ak sú to materiálne aspekty, spätnú väzbu na náš výkon, postavenie, krásu a pominuteľné veci, tieto preteky prehráme, čo môže byť veľmi skľučujúce. Určite to musí byť náročnejšie pre ľudí, ktorí sa živia svojím vzhľadom alebo sebaprezentáciou. Jednoducho povedané, tak ako sme žili, budeme aj starnúť.“ dodáva Linda Klein.Jedna z najznámejších dermatologičiek a zakladateľka Kliniky estetickej medicíny Esthetic Alexandra Rozborilová to vidí trochu inak. Túžba vyzerať dobre aj vo vyššom veku podľa nej nie je znakom, že v našej spoločnosti vládne kult mladosti. Pripúšťa, že klinikám krásy sa darí, ale podľa nej preto, že ľudia jednoducho sú mladí duchom a podľa toho chcú aj vyzerať. „Ľudia, ktorí k nám prichádzajú, nežiadajú, aby sme znížili vek. Cítia sa mlado, starajú sa o seba, športujú, dávajú si pozor, čo jedia, nepijú alkohol a majú pocit, že ich vonkajší výzor nekorešponduje s tým, ako sa cítia. Snažíme sa preto pomôcť im to zharmonizovať. Netreba sa zameriavať na mediálne prezentované spotvorené osoby, ktoré tvoria naozaj len vrchol ľadovca estetickej medicíny a zle by vyzerali aj bez plastického chirurga alebo dermatológa, pretože ‚dogabať‘ sa človek dokáže aj sám. Niekedy je jednoducho starnutie nespravodlivé a človek, ktorý je zdravý a vnútorne mladý, má genetickú predispozíciu, že mu napríklad extrémne padnú viečka. A to sa môže stať rovnako v tridsiatke ako v päťdesiatke,“ vysvetľuje Alexandra Rozborilová.
Investícia do seba
Pravdou je, že v tomto smere sa už medicíne podarilo „oklamať“ prírodu. Dnes je často veľmi náročné odhadnúť, či má človek, ktorý sa o seba dobre stará, 30 alebo 50 rokov. Päťdesiatnička s výzorom Němcovej babičky je skôr výnimkou, resp. k takému výzoru si naozaj musí „dopomôcť“ mimoriadne zlým životným štýlom. Estetickým klinikám, ktorých je aj na Slovensku dosť, sa veľmi dobre darí, čo je dôkazom, že už to nie je len špás pre bohatých. „Starostlivosť o seba, svoje zdravie a výzor sa presunula z celebritnej roviny do roviny bežných ľudí. Naši klienti sú úplne obyčajní ľudia v tom najlepšom slova zmysle, ktorí si sporia na jednotlivé zákroky, pretože to pre nich predstavuje niečo, čo im zvýši sebavedomie a považujú to za investíciu do seba. A všetci vieme, že investícia do seba je tá najlepšia investícia,“ myslí si Alexandra Rozborilová.Tak ako celá medicína, aj estetická sa vyvíja míľovými krokmi, zákroky sú čoraz bezpečnejšie a tam, kde bol kedysi nevyhnutný skalpel, dnes dokáže estetická medicína pomôcť niťami, botoxom, kyselinou hyalurónovou a inými neinvazívnymi technikami. Ak si myslíte, že ich využívajú len ženy, tak sa mýlite. „Je pravdou, že 80 percent zákrokov vykonávame na ženách, ale muži sú pevnou súčasťou našej klientely. Zákrok, pri ktorom drvivou väčšinou prevažujú muži, je transplantácia vlasov,“ dodáva lekárka.
Porazíme smrť?
Dá sa teda povedať, že starnutie má už ľudstvo do veľkej miery pod kontrolou. A podľa Harariho sa ešte v 21. storočí pokúsime poraziť aj smrť. Ako píše v knihe Homo Deus: Stručná história zajtrajška, každý technický problém má technické riešenie. „Ak chceme prekonať smrť, nemusíme čakať na druhý príchod Spasiteľa. Dokáže to skupina vedcov v laboratóriu.“ Dokladá to vyjadreniami a výskumami popredných svetových vedcov. „Prevratný vývoj v oblastiach, ako je genetické inžinierstvo, regeneratívna medicína a nanotechnológie, podporuje tieto čoraz optimistickejšie proroctvá. Niektorí experti sú presvedčení, že ľudia prekonajú smrť do roku 2200, iní odhadujú, že to bude už v roku 2100,“ tvrdí Yuval Noah Harari.Aj na Slovensku sa vedci zaoberajú témou hľadania nesmrteľnosti. Veda a medicína pracujú v náš prospech. Žiť budeme čoraz dlhšie a v lepšej kvalite. Je však veľmi pravdepodobné, že na šťastný život budeme potrebovať aj estetickú medicínu a psychológov.
listopad 2022