Suficiencia v každodennom živote  Len nejako začať

Sociálna psychologička Dr. Iljana Schubert je už nejaký čas fanúšikom studenej sprchy. Súvisí to aj s jej výskumom suficiencie. Ten by mal povzbudiť aj tých, čo sú verní teplej sprche.

Šetrenie zdrojov prostredníctvom menšej spotreby, menšieho konzumu: to je suficiencia. Okrem eficiencie (lepšieho využitia energií) a konzistencie (iného spôsobu výroby energie, napríklad obnoviteľných procesov) je suficiencia jednou z troch centrálnych stratégií udržateľnosti.

V praxi môže suficiencia napríklad znamenať, že si vŕtačku, ktorú tak či tak používate len občas, delíte so susedom. Šetrí to nielen zdroje, ale aj vašu peňaženku. Aj carsharing je jednou z foriem suficiencie. Alebo si môžete kúpiť pečivo z predchádzajúceho dňa, či ovocie, ktoré nemá dokonalý tvar, a preto je ponúkané výhodnejšie. Môžete si naplánovať jeden vegánsky deň v týždni a ak sa nechcete alebo nemôžete auta rovno úplne zbaviť, stále ho môžete z času na čas nechať stáť, napríklad ak ide len o vlastné pohodlie.

Netreba si odriekať. Treba to urobiť inak.

„Nie je to o tom, že si musíte veci odriekať, ale o tom, robiť veci inak,“ zdôrazňuje sociálna psychologička Dr. Iljana Schubert. V záujme klímy je to dokonca nevyhnutné, myslí si odborníčka, ktorá výskum udržateľnosti vyučuje na univerzite v Bazileji a na Vysokej škole aplikovaných vied v Zürichu (ZHAW). Napriek všetkému úsiliu vytvárať alternatívnu a obnoviteľnú energiu to totiž samo osebe nebude stačiť. „Na obmedzenej hracej ploche, akou Zem nepochybne je, pohltí nekontrolovaný rast skôr či neskôr ekologické základy, ktoré nám planéta Zem poskytuje.“, stojí v opise k projektu „Suficiencia ako pridaná hodnota v každodennom živote“ („Suffizienz als Mehrwert im Alltag“) z Bazilejskej univerzity. „Potrebujeme úplne zmeniť myslenie,“ hovorí Iljana Schubert.

Znie to jednoduchšie, ako to v skutočnosti je. „Často sme príliš uviaznutí v našich vychodených chodníčkoch,“ hovorí výskumníčka. To istým spôsobom tiež pomáha šetriť zdroje: nemusíme toľko premýšľať o procesoch, ktoré prebiehajú vždy rovnako, teda automatizovane, a spotrebúvame pri tom menej energie. Sociálna psychologička Dr. Iljana Schubert | Foto: © privat

Dva až tri mesiace na nový návyk

Dobrou správou však je, že zmena myslenia nie je až taká ťažká. Pre nové návyky sú podľa Iljany Schubert potrebné dve veci: stanovenie cieľa a prax. Čím viac, tým lepšie. Trvá asi dva až tri mesiace, kým sa nové správanie ustáli. To isté platí aj pri realizácii tréningového plánu, zmene jedálnička či využitia bicykla na nákup namiesto auta.

Ďalším prvkom suficiencie je, že „iný“ automaticky neznamená „horší ako predtým“. Kvalita života zostáva v ideálnom prípade rovnaká (vysoká), no dosahuje sa iným spôsobom ako doteraz. Pre osobnú pohodu je tu ešte jeden plusový bod: výskumy projektového tímu ukazujú, že každý, kto si otvára nové cesty, sa cíti sebaúčinnejší, čo môže výrazne zvýšiť pocit spokojnosti.

Ako môžete nadchnúť viac ľudí?

Iljana Schubert a jej tím to na Univerzite v Bazileji skúmali na niekoľkých príkladoch. Jedným z nich je projekt zdieľania cargo bicyklov. Ide o (príležitostný) prechod z auta na nákladný bicykel a tiež o využívanie služby zdieľania spolu s ostatnými. Projekt zisťoval, čo odlišuje ľudí, ktorí niečo také využívajú, od tých, ktorí to nevyužívajú. A čo je potrebné na to, aby ste pre to nadchli viac ľudí?

Výsledkom bolo zistenie, že každému, kto už raz získal nejaké skúsenosti s inými typmi služieb zdieľania, padne ľahšie zdieľať nákladný bicykel s ostatnými. Okrem toho sú k takýmto úvahám otvorenejší mladší ľudia. „Možno sú ochotnejší experimentovať,“ hovorí Iljana Schubert, „alebo majú viac skúseností s používaním aplikácií.“

Ein Lastenfahrrad – zumindest in der Stadt eine Alternative zum Auto. | Foto: Mika Baumeister via unsplash | CC0 1.0 Pozoruhodné je, že o tému sa zaujímajú najmä ľudia, ktorí sú už tak či tak voči tomu otvorení. „To vyvoláva otázku, ako osloviť tých, ktorí túto oblasť ešte sami nepreskúmali, ktorí sa ňou ešte nezaoberali?“

Ide pritom o malé kroky: „Každý, kto nikdy nesedel na cargo bicykli a má cez víkend hostí, pravdepodobne urobí veľký nákup autom ako zvyčajne,“ hovorí Iljana Schubert. Riešením navrhnutým jej výskumným tímom sú testovacie jazdy. Tie boli ponúkané počas univerzitného týždňa udržateľnosti. Samotným prvým kontaktom bola prekonaná prvá prekážka.

Rozdiely medzi mestom a vidiekom

Každý, kto skúma suficienciu v každodennom živote, musí brať do úvahy, že každodenný život ľudí vyzerá veľmi odlišne. Nie je pre single človeka z mestského prostredia oveľa jednoduchšie vzdať sa auta než pre osamelú matku z vidieka, kde autobus do najbližšieho mesta jazdí len raz za deň? „Podmienky sú rozdielne,“ hovorí Iljana Schubert. „A práve preto musia byť ľudia do týchto úvah zapojení.“

Iljana Schubert vedie výskum na Univerzite aplikovaných vied v Zürichu (ZHAW) v rámci modelového projektu mobility, ktorý sa realizuje vo švajčiarskom kantóne St. Gallen v Toggenburgu, teda vo vidieckej oblasti. „Konštruktívna otázka vždy znie: Čo ľudia chcú a ako to možno zrealizovať?“ Iljana Schubert vie, že na to, aby ste to dosiahli, musíte ľudí pre túto myšlienku získať, pretože: „Miestni ľudia vedia najlepšie, čo potrebujú a čo chcú“. Prvé výsledky z partnerských projektov sú už viditeľné. „Ľudia organizujú možnosti spolujazdy prostredníctvom aplikácie alebo využívajú špeciálne lavičky na autostop alebo zdieľané taxíky na vyžiadanie, prípadne niekoľko ľudí zdieľa auto,“ hovorí Iljana Schubert. Tím zo ZHAW teraz pracuje na iniciovaní ďalších nových prístupov k mobilite.

Ako začať?

Zbaviť sa auta zo dňa na deň. Prestať konzumovať živočíšne produkty, bez výnimiek a už nikdy viac. Tieto kroky sú pre väčšinu ľudí príliš veľké. „Tak to práve často je,“ pripúšťa Iljana Schubert. Ciele by mali byť realistické, ľudia často zlyhávajú, keď sú nároky príliš vysoké. Musia tiež zodpovedať realite života. Príklad s vŕtačkou, ktorú používa viacero domácností, je pre remeselníkov či vášnivých domácich majstrov, ktorí prístroj využívajú každý deň, skôr nepraktický. „Zvyčajne robím so svojimi študentmi malú výzvu,“ hovorí Iljana Schubert. „Zhromažďujeme nápady – a potom sa každý pozrie na to, čo by mohol realizovať.“ Napríklad spotreba vody: menej sa kúpať, častejšie sa sprchovať. Dávať si studenšie sprchy. Niektorí študenti praktizujú trojminútovú sprchu. Niektorí si nastavia časovač, iní načasujú čas sprchovania na nejakú konkrétnu pesničku. Ak sa to nepodarí hneď, ani to nie je problém: šampón si môžete celkom určite opláchnuť, aj keď to trvá o niekoľko sekúnd dlhšie. Aj Iljana Schubert sa podľa vlastných slov stala fanúšikom studených spŕch.

Niektorí vyskúšajú jeden vegánsky deň v týždni. Iní obmedzujú čas strávený na mobilnom telefóne alebo triedia svoje cloudové úložisko. „Často sú tam tisíce fotiek, ktoré si už nikdy nepozriete – no stoja energiu a to mnohí ani nevedia,“ hovorí Iljana Schubert.

Neúspechy k tomu patria

Nemusia to byť obrovské kroky – dôležitejšie je vôbec začať a nájsť si niečo, čo vám vyhovuje. Ak sa pri pomyslení na studenú sprchu desíte, skúste jeden vegánsky deň v týždni. Ak je pre vás vegánstvo (ešte stále) príliš nezvyčajné, potom skúste len vegetariánstvo. Opravte veci (nechajte si ich opraviť) namiesto toho, aby ste ich hneď nahradili. A pokojne o tom rozprávajte, aby sa zapojili aj ostatní.

Jeden zo študentov Iljany Schubert povzbudzoval všetkých svojich spolubývajúcich, aby šetrili energiu. Matka jednej študentky sa zase pridala k vegánskemu dňu. „Čím viac ľudí sa zúčastní, tým ľahšie je ísť príkladom,“ vysvetľuje Iljana Schubert. Ak by sa napríklad všetci jeden deň v týždni stali vegánmi, bol by to obrovský signál pre potravinársky priemysel.

Mimochodom, malé neúspechy nie sú problém, Iljana Schubert hovorí z vlastnej skúsenosti: „Milujem studené sprchy. Naozaj. Ale keď som bola nedávno chorá, nevedela som sa k tomu prinútiť.“ Jednoducho sa vtedy osprchovala teplom vodou. „Studenú sprchu som si dala až vtedy, keď som bola opäť fit.“

duben 2023