Arboristika  Mestá sa musia učiť rásť so stromami

Arboristika – odborná starostlivosť o stromy rastúce mimo lesa, teda v urbanizovanom prostredí – by v súčasnosti mala byť neoddeliteľnou súčasťou rozvoja miest. V lepších prípadoch skutočne je. Arboristka Eva Lalinská vysvetľuje, že aj rast miest a rast stromov v nich musí mať svoje hranice a pravidlá. Inak – paradoxne – potenciál ich rastu nebude naplnený.

Aký má arboristika význam v kontexte súčasnej mestotvorby? 

Arboristika by mala byť jednou z hlavných súčastí rastu miest - spolu s krajinnou a záhradnou tvorbou. Ako pri výstavbe či prestavbe, tak aj pri následnej starostlivosti.

Keďže pôsobím v Bratislave a jej okolí, vnímam, že tento rast je v ostatnom čase obrovský. Hlavné mesto, ako aj okolité menšie dediny a krajina, sa nám menia doslova pred očami.

Rastú s mestom aj zelené plochy?

V danej súvislosti si laik asi predstaví najmä pekné, novozaložené a upravené plochy medzi novými bytovými domami, vysadené mladé stromy a upravené ihriská. My arboristi však už teraz riešime dopady týchto zmien prostredia: nesprávne založené výsadby, nesprávny výber drevín a v neposlednom rade extrémne zmenené podmienky celého terénu, v ktorých mladé stromy nemajú pre život potrebné podmienky. Zároveň ubúdajú pôvodné zelené plochy, často aj so vzrastlými stromami.

Veľké stromy a parkové plochy by mali byť základom a kostrou mesta, no aktuálne preferované kultivary malokorunných stromov spolu s mladou výsadbou nedokážu svojou ekologickou hodnotou nahradiť veľké a staré stromy. 

Aká je v tom úloha arboristiky?

Z nášho pohľadu je naša práca veľmi dôležitá najmä pri starostlivosti o existujúce výsadby a staré stromy v mestách. Zabezpečenie ich prevádzkovej bezpečnosti, riešenie chýb v starostlivosti o stromy z minulosti, prípadne dlhoročne zanedbanej starostlivosti o ne.

Ekologické, hygienické, klimatické a aj estetické benefity vzrastlých stromov tie mladé nahradia za veľa rokov.

Podľa čoho spoznáme mesto, ktoré rozumie významu arboristiky?

Takéto mestá majú v prvom rade spracovanú inventarizáciu a dokument starostlivosti o dreviny. Je to základný nástroj samospráv na to, aby vedeli správne zabezpečiť odbornú starostlivosť o stromy, aby stromy fungovali v súlade s potrebami využívania verejných plôch a zároveň boli prevádzkovo bezpečné. Toto však nie je vidieť na prvý pohľad.
Čo by však takom meste malo byť vidieť, sú správne a odborne ošetrené stromy, upravené verejné plochy s rešpektom k už existujúcim a pôvodným stromom, zakladanie kvalitných nových výsadieb s dlhodobou perspektívou. Pre obyvateľov by mali byť všetky parky, ihriská a verejné plochy bezpečné a tak by sa tam mali aj cítiť. Stromy by mali vnímať pozitívne, s rešpektom, úctou a obdivom; to však je už vec osvety.

Prečo sa v mestách nevysádzajú ovocné stromy a kry, vďaka ktorým by mohlo byť ovocie voľne dostupné jeho obyvateľom?

Mestské ovocné sady či komunitné záhrady sú práveže v trende. Ľudia sa vracajú k myšlienke tráviť čas týmto spôsobom aktivneho oddychu. Toto sa však týka skupín ľudí, ktoré tieto výsadby cielene iniciujú a v spolupráci s mestami plánujú udržateľné sady, ktoré sa aj cielene využívajú. Ovocné stromy sa bežne nesadili ani v rozmachu výstavby sídlisk v 70. a 80. rokoch. Bola to skôr výnimka alebo lokálna iniciatíva jednotlivcov. Pri plánovaní výsadby ovocných stromov bez zapojenia lokálnej komunity dochádza k nepochopeniu využívania týchto stromov ako úžitkových. Mám skúsenosti zo samosprávy, že ľudia sa málo zaujímajú o okolie svojho bydliska. Často má každý zo susedov v dome na jednu vec úplne odlišný názor. Jedna suseda si vďačne oberá hrušky pred domom, druhý sused denne volá na úrad, že opadané plody mu smrdia, vadia mu a taký strom pred domom nechce... Mnohí ľudia dnes ani nevedia, čo jesť môžu a často, aj keď majú staršie stromy vo svojom okolí, tak si ich plody oberať ani nechcú.

Čo sa týka kríkov, tie sa v nových výsadbách používajú a drobné ovocie je v návrhoch populárne. Taká arónia, muchovníky a aj rakytníky sú veľmi dekoratívne kríky, ktoré sú v nových výsadbách celkom bežné.

Stáva sa, že mestá likvidujú staré stromy na svojom území. Kedy a prečo sa stromy odstraňujú z verejného priestoru?

Výruby starých stromov sa robia z dvoch dôvodov. Obidva sú smutné, pretože ide o stratu, ale ten horší je, keď sa rúbu kvôli rastu mesta a novej výstavbe. Aj keď je zo zákona povinnosť náhradnej výsadby, ani desať mladých stromov nenahradí všetky funkcie, ktoré v danom prostredí už plnil starý a veľký strom.

Druhý dôvod na výrub je zlý a nezvratný zdravotný stav, kedy už strom nemá perspektívu zachovania a pre svoje okolie predstavuje hrozbu.

Stretávate sa so snahou zneužiť arboristov, aby vypracovali nepriaznivé posudky a legalizovali tak výrub?

V správnom postupe by toto mal vyhodnotiť odborník a naozaj treba zvážiť a skúsiť všetky možnosti zachovania stromu. Spracovanie posudkov v prospech výrubu stromu bez opodstatnených dôvodov považujem za neprofesionálne a trestuhodné. Myslím si, že ak sa niekto arboristikou zaoberá v pravom zmysle tohto slova, takýto posudok by vypracovať nemal.

Aké sú názory odborníkov na laickú neriadenú výsadbu? Pomohlo by mestám, keby ich obyvatelia vysádzali stromy svojpomocne a vo veľkom podobne, ako hrdina knihy Muž, ktorý sadil stromy?

Táto myšlienka je aktuálne veľmi populárna. Je pekná a samozrejme by sme mali nadšene súhlasiť a podporovať ju… Aj ju podporujeme, ALE veľmi opatrne, s profesionálnym usmernením týchto aktivít. Sadenie stromov a prepojenie na komunity sa teraz využíva v marketingu rôznych oblastí, pretože na túto tému sa ľudia intenzívne „chytajú“.

Idea vysádzať stromy je na prvý pohľad veľmi jednoduchá a vychádza z nejakých elementárnych znalostí. Historicky to tak aj bolo, keď si každý hospodár sám sadil stromy na svojom statku, okolie neriešil, lebo vedel komu okolité polia a sady patria. Staral sa o svoje stromy a zberal úrodu. Avšak sadiť stromy v mestách, sídliskách a aj krajine je v dnešnej dobe oveľa komplexnejšia a naozaj náročná problematika. Vyžaduje si odborné znalosti, prípravu a aj odborný dohľad.

Prečo?

Hlavný dôvod je perspektíva a udržateľnosť výsadieb. Vysadiť dnes strom s perspektívou už tridsať alebo päťdesiat rokov vyžaduje veľký um. Pritom stromy majú rásť päťdesiat, šesťdesiat či sto rokov. A to by pri dlhovekých lipách alebo duboch ešte stále bola ich skorá mladosť.

Zdôrazňujeme to všade, kde sa dá, a ľudia nás často nechápu, smejú sa a mávnu rukou. Pritom technologicky správne vysadiť strom, teda vybrať kvalitný strom a správny druh na dané miesto, ale aj vopred dôkladne premyslieť miesto, je základ dlhodobej perspektivy výsadieb! Navyše, o výsadbu je následne potrebné odborne sa starať, na to sa najčastejšie zabúda.

Mohol by nám prístup neriadených výsadieb „prerásť cez hlavu“?

Dôsledky „hurá“ akcií, v minulosti (pozn.: za socializmu) nazvaných aj akciami „Z“ alebo „zetkami“, nám práve v tejto dobe cez hlavu prerastajú. Aktuálne riešime a „hasíme“ rôzne dopady týchto výsadieb.

Ako k tomu došlo?

Sadilo sa spôsobom, že sa zvolala brigáda, vyložili sa malé sadenice stromov na sídlisku a ľudia si sadili hocičo a hocikde. Možno s malým usmernením alebo výnimočne aj podľa nejakého plánu, výsledkom sú však husté, nekoncepčné a veľakrát nefunkčné výsadby. Často sú veľké stromy tesne pod oknami alebo kúsok od domov, takže momentálne nemajú kam rásť a sú v kolízii s fasádou, oknami, strechami. Sadilo sa aj pod vzdušné elektrické vedenia, alebo na podzemné siete, o ktorých ľudia nevedeli.

Čo sa s tým dá robiť?

Riešenie týchto chýb formou arboristických ošetrení je dnes v mestách na dennom poriadku. Potýkame sa s nesprávnymi stromami na nesprávnych miestach a s následnou nesprávnou údržbou. Často, žiaľ, musíme vyrúbať už vzrastlé stromy, ktoré by mali práve začať „naplno fungovať“, no namiesto toho dožívajú alebo sú neudržateľné či vážne poškodené. Veľa podobných výsadbových akcií sa robí aj dnes.
 

Existuje vzťah medzi úrovňou bohatstva rezidentov a množstvom vzrastlých drevín v zónach, kde bývajú?

Stromy, zeleň a rozvoj životného prostredia bol dlhé roky na pokraji záujmu samospráv na celom území Slovenska. Hlavným dôvodom boli financie. Stromy rástli ako sa vysadili mnoho rokov predtým, okrajové časti sídlisk a nedoriešené miesta z minulosti zarastali ako ruderálne plochy. Mestá riešili zakladné potreby chodu a fungovania, zeleň bola na poslednom mieste. Takto sa dajú aj dnes vnímať mestá a obce, ktoré majú limitované rozpočty. Tie, pochopiteľne, nebudú investovať do rozvoja zelene.

Úroveň a kvalita verejného priestoru je prepojená na obyvateľov. Do atraktivnych a kvalitne, štedro upravených nových zástavieb, ktoré sú aj samozrejme drahšie, sa sťahujú majitelia z iných sociálnych pomerov, ako na sídliská so sociálnymi bytmi.

Sú otázky v súvislosti so stromami, ktoré si mestá nekladú, no mali by? Ktoré problémy ohľadom arboristiky samosprávy prehliadajú?

Hlavný a stále častý problém samospráv je, že si nevedia definovať, čo vlastne so stromami potrebujú robiť. Tu je potrebné vzdelávať a dovzdelávať odborných zamestnancov na úradoch aspoň na základnej urovni. Mestá často nevedia, ako správne vybrať odborníka, ktorý stromom rozumie a svojou prácou ich nepoškodí.

Nie je arborista ako arborista?

Označenie sa za arboristu sa stalo v tomto smere podnikania atraktívnym a populárnym, no keďže arboristika nie je viazaná živnosť, len ťažko možno regulovať neodbornú a zlú prácu.

Žiaľ, za arboristu sa považuje aj niekto, kto vôbec nevie, ako stromy fungujú, prípadne vôbec stromy nerozoznáva, nedokáže posúdiť, čo je potrebné so stromom spraviť, aké ošetrenie navrhnúť a najmä ho správne realizovať. Nevie, ako na ktorý orez stromy reagujú v súvislosti s druhom, daným poškodením, defektom a mnohými ďalšími súvislosťami. Vedomosti, s ktorými pracuje skúsený arborista, sú komplexné a rozsiahle. Mnohí kvázi arboristi, ktorých si samosprávy vyberú iba na základe najnižšej ceny, tieto poznatky často nemajú. Lacná práca sa potom často vypomstí na zničených, dlhodobo poškodených stromoch.

Nevedia sa stromy z neodborného zásahu zotaviť samé, jednoducho z neho vyrásť?

Často naozaj nevedia. Akýkoľvek neodborný a nesprávny zákrok strom poškodzuje, veľmi často nezvratne. Mnohé neuvážené orezy vedú k trvalému poškodeniu stromu a začiatku jeho konca.

Ktoré z otázok arboristiky vyvolávajú kontroverziu?

Najviac sú to výruby, ktoré sú z pohľadu odborníka arboristu jasne odôvodnené, podložené posudkom, ale obyvatelia si tento stav nechcú nechať vysvetliť. Úplne chápeme ich vzťah k danému miestu a konkrétnemu stromu, ale ak arborista musí asanovať strom, ktorý je vážne poškodený, je na to opodstatnený dôvod.

Mýlia sa obyvatelia miest ohľadom stromov aj v niečom inom?

Stretávam sa bežne u jednotlivcov s veľmi kontrastným vnímaním stromov. Na jednej strane uvažujú o strome ako o prekážke v súvislosti s plánovanou stavbou alebo v rámci bývania a predstavujú si, že túto prekážku je možné ľahko odstrániť. Povedia, že: „Tu mi túto polovicu stromu odrežte a potom to nejako upravte, aby s tým bol ten strom v poriadku" čo sa samozrejme nesmie a vlastne ani nedá spraviť. Prípadne neopatrne pracujú okolo stromu, poškodia ho a následne chcú, aby sme to „opravili.“ To svedčí o tom, že nevedia, ako stromy fungujú.

No a na druhej strane tí istí ľudia stále často hovoria, ako majú stromy radi a ako ich tam samozrejme chcú.

Pomohlo by mestám, keby ľudia stromom rozumeli viac?

Iste, osveta je potrebná. Stretávame sa aj s extrémom, keď nám ľudia argumentujú tým, že stodvadsaťročná lipa sa musí vyrúbať, lebo majiteľ garáže, ktorá tam stojí tridsať rokov, nemôže do nej vojsť autom pre zavadzajúci strom. Lenže tá lipa tam rástla oveľa, oveľa dlhšie ako je tam tá stavba, ktorá by sa možno za víkend dala postaviť na inom mieste.

Pomohlo by, keby obyvatelia rozumeli hodnote, ktorú stromy majú. Aby chápali, že nie strom je ten, čo by sa mal uhnúť stavbe. Pretože stodvadsaťročnú lipu nepostavíte za víkend, a ani ju len tak nepresuniete.

Bez stromov by sme žiť nemohli, sú pre nás nenahraditeľné. Stromy by sa bez nás zaobišli, k životu nás nepotrebujú.

květen 2023