Nenaplnená túžba mať deti bola dlhodobo predovšetkým ženskou témou. So zmenou rodových rolí sa však odvažuje hovoriť o svojej túžbe po dieťati a rodine aj čoraz viac mužov. Cesta k takejto rodine môže byť niekedy veľmi zložitá, najmä v mužských homosexuálnych vzťahoch. A ako sú na tom heterosexuálni muži, ktorí po dieťati túžia, ale žiadne splodiť nemôžu? Tri mužské pohľady na túžbu mať deti.
Najneskôr po tridsiatke sa ženy stretávajú s otázkou, či si želajú mať deti, a to aj od úplne cudzích ľudí. Ako žena, ktorá sa stala matkou vo vyššom veku, to môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Kým som v tridsiatich šiestich rokoch neotehotnela (niektorí by povedali: no konečne!), miliónkrát som si vypočula otázku: „A ty nechceš žiadne deti?“ Raz dokonca na austrálskom Veľkom bariérovom útese. Prihlásila som sa na potápačský výlet, cítila som sa spokojne slobodná a vnútorne som sa skôr zaoberala otázkou, či sa mi podarí uvidieť nejaké farebné rybky. Účastníčka výletu mi len z toho titulu, že som žena, automaticky pripisovala túžobné želanie mať deti. Keď som povedala, že neviem, či a kedy budem mať dieťa, ľútostivo na mňa pozrela.Muži, ako napríklad herec a dvojnásobný pestúnsky otec Kevin Silvergieter Hoogstad, sa nachádzajú v opačnej situácii. „Od žien sa túžba mať deti priam očakáva. Pýtajú sa ich, kedy to už konečne príde. Všeobecne sa predpokladá, že homosexuálni muži si budujú kariéru, chodia na drahé dovolenky a vedú hedonistický životný štýl, v ktorom deti nemajú žiadne miesto. Myslím si, že to je jeden z dôvodov, prečo sa touto myšlienkou a túžbou mať deti zaoberá tak málo homosexuálnych mužov,“ hovorí Kevin, ktorý deti vždy miloval a svoju túžbu po rodine už v začiatkoch pochoval, a to aj preto, že nezapadala do životného štýlu, ktorý mu spoločnosť podsúvala.
Ak sa pozrieme na čísla, v súvislosti s túžbou mať deti nie je medzi pohlaviami až taký veľký rozdiel, ako by mohli naznačovať absolútne rozdielne rodové očakávania: Podľa štúdie Delta-inštitútu pre sociálny výskum z roku 2015 má v súčasnosti 26 percent žien a 24 percent mužov nenaplnenú túžbu po deťoch. A ak vezmeme do úvahy aj časový aspekt, 56 percent žien a 48 percent mužov pevne verí, že deti budú súčasťou ich života v najbližších rokoch.
Túžba mať rodinu je čoraz prirodzenejšia aj pre páry rovnakého pohlavia: viaceré prieskumy združení gejov a lesbičiek ukazujú, že deti si v Nemecku želá približne každá druhá lesbická žena a každý tretí homosexuálny muž.
Dúhoví otcovia, pestúnske rodiny a viacnásobní rodičia
Cesta k vlastnej rodine je najmä pre mužské páry rovnakého pohlavia oveľa náročnejšia. Keď bol Kevin ešte mladý, nevedel, či sa jeho želanie niekedy splní. Konkrétne nad tým začal uvažovať, až keď stretol svojho partnera Reného. „Na začiatku bola táto túžba nad naše sily, pretože sme jednoducho nevedeli, ako a či to dokážeme zvládnuť. Už od samého začiatku sme cítili nádej, ale aj obavy z neúspechu,“ hovorí Kevin.Náhradné materstvo a adopcia zo zahraničia neprichádzali pre dvojicu z etických a finančných dôvodov do úvahy. Rozhodli sa pre pestúnsku starostlivosť a na úrade starostlivosti o mládež absolvovali potrebné semináre, prijali svojho dnes už osemročného syna a o niekoľko rokov neskôr aj dcéru. Na stránke papapi.de blogujú o živote dúhovej rodiny na vidieku. Zdieľajú recepty a tipy na kreatívne aktivity s deťmi, teda typický obsah blogu o rodičovstve a kus novej normality, ktorá ukazuje, že dnešné rodiny nemusia zodpovedať klasickému heterosexuálnemu modelu.
Podľa Spolkovej agentúry pre občianske vzdelávanie existuje okolo 9 500 takzvaných dúhových rodín s rodičmi rovnakého pohlavia; v týchto rodinách žije v Nemecku okolo 14 000 detí – malý zlomok z približne 10,65 milióna detí do 14 rokov, ktoré v tejto krajine žijú. Rodičovstvo osôb rovnakého pohlavia je však v Nemecku právne možné až od 1. októbra 2017 – hoci výlučne cestou adopcie. Predtým bola povolená iba adopcia nevlastných detí, teda ak jeden partner adoptoval biologické dieťa toho druhého.
Sen o tradičnej konzervatívnej rodine je už dávno za nami, tvrdí novinár a autor Sören Kittel, ale homosexuáli, ktorí sa chcú stať otcami, majú stále k dispozícii príliš málo informácií. Aj preto napísal Sören Kittel, ktorý je sám otcom jednej dcéry, spolu s Alexandrom Schugom, Uli Heissigom a Giannim Bettuccim knižnú príručku pre mužov: Dúhový otec – sprievodca pre homosexuálnych otcov (a všetkých, ktorí sa nimi chcú stať) (Das Regenbogenväterbuch – Ratgeber für schwule Papas (und alle, die es werden wollen)).
Vydavatelia knihy „Dúhový otec“: Gianni Bettucci, Uli Heissig, Alex Schug, Sören Kittel
| Foto: © Omnino Verlag
Sörenova cesta k otcovstvu nebola ľahká. Po rokoch dohadovania sa a úvah navštívil nakoniec jednu skupinu v berlínskom centre pre dúhové rodiny, kde sa dodnes stretávajú ľudia, ktorí uvažujú o založení takejto rodiny, či už ako lesbický pár, ktorý sa dá dokopy s homosexuálnym mužom, ako v prípade Sörena, alebo prostredníctvom náhradného materstva či takzvaného co-parentingu. V lete 2014 sa tu Sören zoznámil s budúcimi matkami svojej dcéry. On i obe ženy postupovali podľa pokynov skupiny, medzi ktoré okrem iného patrí: dobre sa navzájom spoznať a písomne zaznamenať najdôležitejšie body. V právnych otázkach však k veci pristupoval príliš naivne, vzdal sa napríklad práva na starostlivosť. „To sa mi stalo osudným, keďže vzťah s oboma matkami sa zhoršil natoľko, že som svoju dcéru nemohol dočasne vídať a pôvodná písomná dohoda už nestála za zmienku.“ Sörenov príbeh sa medzičasom obrátil k lepšiemu, s dcérou má už rok opäť pravidelný kontakt.Napriek tomu si treba uvedomiť, že takéto otcovstvo je maratón, a nie šprint. „Poznám veľa konštelácií dúhových rodičov, ktorí sa našli z túžby mať deti, no okrem toho nemajú veľa spoločného a dodnes sa veľmi nespriatelili. To však neznamená, že sú zlí rodičia,“ hovorí Sören.
Okrem toho nie je nemecké právo prispôsobené na formu života, ktorú si vybral, t. j. na co-rodičovstvo gejov a lesieb alebo na queer rodiny. S viac ako dvoma rodičmi sa tu skrátka neráta, a to má na život takýchto rodín praktické následky, ktorých si človek musí byť vedomý.
Právne postavenie dúhových rodín
Medzinárodne existujú veľké rozdiely v právnej situácii v homosexuálnych rodinách. V krajinách ako Austrália, Nórsko, Rakúsko a Holandsko je rodičovstvo v lesbickej dúhovej rodine povolené aj bez adopcie – tam sa manželka alebo registrovaná partnerka biologickej matky dieťaťa stáva automaticky zákonným zástupcom alebo môže dieťa právne uznať, podobne ako v prípade nezosobášených otcov v heterosexuálnych partnerstvách v Nemecku. V niektorých krajinách, napríklad v Rusku, Thajsku a viacerých štátoch USA (Kalifornia), je náhradné materstvo pre homosexuálne páry legálnou možnosťou, ako sa stať rodičom. V Nemecku neexistuje zákonné ustanovenie, aby deti prostredníctvom co-parentingu – napríklad dvoch homosexuálnych párov – mali legálne viac ako dvoch rodičov. V Holandsku, kde je tento typ rodiny čoraz populárnejší, sa o príslušnom návrhu zákona diskutuje už niekoľko rokov.
Mužská neplodnosť je stále obrovskou tabuizovanou témou
Benedikt Schwan (Autor knihy „Bezdetný: sterilný muž, ktorý túži po deťoch“): „Vedieť, že nemôžete mať vlastné dieťa a túto istotu musieť znášať, je pocit, akoby vám niekto zomrel.“
| Foto: © Nat Urazmetova
Aj novinár Benedikt Schwan túži po deťoch – žiadne však splodiť nemôže. Dodnes presne nepozná príčinu tohto problému. Vo svojej knihe Bezdetný: sterilný muž, ktorý túži po deťoch (Ohnekind – Männlich, Kinderwunsch, steril) sa venuje otázke, čo všeobecná diagnóza neplodnosti znamená konkrétne preňho. „Muži si myslia, že na potomstvo majú dosť času – mimochodom, z biologického hľadiska to nesedí, pretože kvalita spermií vekom klesá – a ani zvonka nie sú konfrontovaní s rovnakými očakávaniami na rodičovstvo ako ženy, čo vedie k tomu, že mnohí túto tému dlho odsúvajú,“ hovorí dnes Benedikt.Toto nesplnené želanie nie je pritom pre mužov o nič menej bolestivé. „Vedieť, že nemôžete mať vlastné dieťa a túto istotu musieť znášať, je pocit, akoby vám niekto zomrel.“ Ten pocit prichádza a odchádza vo vlnách, ale je to fakt, ktorý je definitívny a vždy bolí,“ dodáva Benedikt Schwan.
Nenaplnená mužská túžba mať deti je však stále tabu a na verejnosti chýbajú muži, ktorí by sa k tejto téme vyjadrili. Dokonca o transsexualite sa niekedy hovorí otvorenejšie. Muž, ktorý by sa podobne ako sólo matka pokúsil otehotnieť bez partnerky? „To by sa celkom určite stretlo s odmietnutím,“ hovorí Benedikt. Po vydaní jeho knihy ho však oslovilo veľa priateľov a kolegov, ktorí tiež majú ťažkosti priviesť na svet dieťa prirodzenou cestou. „Nikdy predtým sa o tom nezmieňovali. Pre mňa to bolo akési potvrdenie, že sa táto téma týka veľkého množstva ľudí.“ Benedikt Schwan a jeho partnerka sa v súčasnosti čoraz viac zaujímajú o možnosť pestúnstva, hoci aktuálne im do toho vošla koronakríza.
To, čo spája Benedikta, Sörena a Kevina, je presvedčenie, že rodičovstvo nie je biologický, ale predovšetkým sociálny konštrukt a že obraz toho, čo znamená rodina, sa v priebehu najbližších desaťročí radikálne zmení.
február 2021