Body zlomu na ochranu klímy  Zvráťme to konečne!

Bod zlomu a klíma – to znie ako katastrofa. A skutočne, čas sa nám kráti. Existujú však aj body zlomu, s ktorými môžeme klímu zachrániť. Ktoré to sú a ako čo najrýchlejšie spustíme dynamiku zvratu?

Je to vojna na Ukrajine, ktorá nás zachráni? Každý, kto dnes na túto otázku odpovie kladne, buď verí putinovskej rozprávke o denacifikácii Ukrajiny, alebo sa nesmie vzhľadom na utrpenie, ktoré ruské vojská prinášajú obyvateľom susednej krajiny, sťažovať na to, že bude považovaný prinajmenšom za cynika, ak nie aj za čosi ešte horšie.

No keď raz budú historici posudzovať 21. storočie a rok 2022, mohli by – za predpokladu, že budú žiť v budúcnosti, v ktorej budú na našej planéte ešte stále vládnuť podmienky vhodné na život – predložiť nasledujúcu tézu:
 
Ak si chceme dovoliť tento – pravdaže málo empatický – „optimizmus“, musíme sa kriticky pozrieť na roky pred „historickým medzníkom“ (spolkový kancelár Olaf Scholz o ruskom útoku na Ukrajinu 27. februára 2022 ). Namiesto dôsledného presadzovania energetickej transformácie sa Nemecko, jedna z najväčších priemyselných krajín na svete, vydala cestou čoraz väčšej závislosti od fosílnych palív z Ruska... od uhlia, ropy a predovšetkým od plynu.

To je dvojnásobne zlé a – eufemisticky povedané – prekvapivé, pretože karty ležali vyložené na stole už dávno. Ruské imperialistické ambície boli známe najneskôr od vojny v Gruzínsku v roku 2008 a juhovýchodná Európa už v zime 2009 počas sporu o plyn pocítila, aké je to, keď sa fosílne palivá využívajú ako geopolitická zbraň. Najneskôr od anexie Krymu a rozpútania vojny na východnej Ukrajine z roku 2014 však boli obchody s Putinovým systémom možné len s potlačením morálneho svedomia. A už mnoho desaťročí vieme o klimatickej zmene spôsobenej človekom, kvôli ktorej je odklon od fosílnej energie každým rokom naliehavejší. Prečo muselo dôjsť až k agresívnej vojne, aby sa vyburcovala politická vôľa tento vývoj konečne nejako zvrátiť? A podarí sa získať pre potrebné opatrenia celú (!) spoločnosť?

V každom prípade je dvojnásobne dobré, keď aj ekonomicky liberálna strana FDP v mene svojho predsedu a spolkového ministra financií Christiana Lindnera dáva obnoviteľným zdrojom energie nový rámec a označuje ich ako energie slobody (on a jeho strana však s tým budú musieť byť konfrontovaní). V oblasti PR klímy je totiž ešte stále veľa priestoru na zlepšenie. „Konzumná spoločnosť o sebe neustále rozpráva pozitívne príbehy, zatiaľ čo environmentálne a klimatické hnutie šíri naopak iba príbehy o konci planéty a šetrnosti“, poukázal na komunikačný problém v marci 2021 sociológ Harald Welzer. „Vtedy“ to bola pandémia Covid-19, ktorá nás naučila „zriekaniu sa“ a ktoré bolo dočasne sprevádzané znížením emisií skleníkových plynov. Tie však potom opäť výrazne vzrástli. Podobný backlash môže hroziť znova.

Pre historikov budúcnosti sa totiž ponúka ďalší príbeh o roku 2022:
 
Nebude ľudstvo v takejto budúcnosti príliš zaneprázdnené samotným prežitím na to, aby mohlo ešte písať históriu? ... Každý, kto si kladie takúto otázku, vlastne len znova podľahne spomínanému komunikačnému problému apokalypsy.

Pozitívne body zlomu, negatívne body zlomu

Pýtajme sa radšej, ako sa dá tomuto hororovému scenáru vyhnúť. Odpoveď sa zdá byť banálne jednoduchá: ihneď dekarbonizovať! Kde však začať tak rýchlo vytvárať dostatočne širokú spoločenskú základňu pre potrebné opatrenia? Bez krviprelievania a bez (príliš) silného štátu, ktorý nadmieru obmedzuje slobodu? Je to vôbec možné?

Tieto otázky si kládli členovia interdisciplinárnej výskumnej skupiny vedenej sociologičkou a ekonómkou zdrojov Ilonou M. Otto a fyzikom Jonathanom Dongesom. V rámci štúdie sa tento tím rozprával s medzinárodnými expertmi z vedy, politiky, hospodárstva a mimovládnych organizácií a preštudoval si príslušnú literatúru, aby zistil, ktoré sociálne zlomové body sú potrebné na iniciovanie rozsiahlych spoločenských zmien.
  Ako dlho bude trvať, kým sa globálny klimatický systém alebo jeho komponenty zvrátia, sa dá len ťažko presne predpovedať. Jedna vec je však istá: čakanie už neprichádza do úvahy. Len nedávno vyhlásili vedci vo vedeckom časopise nature poplach, že amazonský dažďový prales sa blíži k bodu zlomu, no „pravdepodobne ho zatiaľ ešte neprekonal“.

Rovnako ťažké je predpovedať, kedy je sociálny bod zlomu dosiahnutý alebo prekročený, takýto časový údaj možno v skutočnosti určiť len spätne, hovorí Ilona M. Otto a uvádza príklad z Poľska, z krajiny jej pôvodu: „Od veľmi konzervatívnej poľskej vlády počuť vyhlásenia, že poľské uhlie by chceli spaľovať hádam aj donekonečna. Ale v Poľsku už možno vidieť aj množstvo solárnych panelov a veterných turbín, mnohé samosprávy investujú do bioplynových staníc. V tejto oblasti sa deje neuveriteľne veľa. Fosílne palivá sú však stále silne dotované. Preto je ťažké povedať, či sa systém už zvrátil.“

Spomínaná decentralizovaná výroba energie patrí k prvému zo šiestich sociálnych bodov zlomu, ktoré identifikovala Ilona M. Otto a jej kolegovia, s potenciálom pre „disruptívnu zmenu“ smerom k väčšej ochrane klímy:
 

1. výroba a uskladnenie energie
2. oblasti ľudských sídiel; mestá a mestské priestory
3. finančné trhy
4. systém hodnôt a noriem
5. vzdelávací systém
6. informačná spätná väzba k problematike tovarov a služieb

Okrem toho poskytuje štúdia niekoľko nápadov, ako by sa mohla spustiť zodpovedajúca dynamika zmien. Mali by sme k nim totiž smerovať čo najrýchlejšie, aby sme stabilizovali globálny klimatický systém.
  Vyobrazenie z „Social tipping dynamics for stabilizing Earth’s climate by 2050“ (PNAS) | © Ilona M. Otto, Jonathan F. Donges et. al.

Ako dlho bude trvať, kým otočíme smer?

„V sociálnom systéme je všetko navzájom prepojené,“ zdôrazňuje Ilona M. Otto. Predstava, že spustíme jeden bod zlomu a potom „pripojíme“ ostatné ako domino kocky, je preto nesprávna. Teoreticky by každý z identifikovaných bodov zlomu mohol viesť k rýchlej zmene, ale reálne trvá určitý čas, kým sa prekonajú spoločenské sily zotrvačnosti – výskumníčka hovorí o „spoločenskej zaujatosti“. Pre tempo je preto kľúčové aj to, ktorí spoločenskí aktéri sú nositeľmi týchto zmien.

Dynamika zmien na finančnom trhu (sociálny bod zlomu číslo 3) sa napríklad môže spustiť v priebehu niekoľkých hodín alebo dní – kľúčovým podnetom na to je fossil fuel divestment, teda stiahnutie investícií od spoločností, ktoré generujú zisky z podnikania s fosílnymi palivami. Na finančných trhoch vzbudila v januári 2021 veľkú pozornosť výročná správa Larryho Finka, generálneho riaditeľa spoločnosti Blackrock, jedného z najväčších svetových správcov majetku. Fink napísal generálnym riaditeľom najväčších spoločností okrem iného aj toto: „Vyzývame spoločnosti, aby predložili plán, z ktorého vyplýva, ako zamýšľajú prispôsobiť svoj obchodný model klimaticky neutrálnej ekonomike – teda ekonomike, v ktorej sa globálne otepľovanie udrží výrazne pod úrovňou 2 stupňov Celzia a je v súlade s globálnym cieľom nulových čistých emisií skleníkových plynov do roku 2050.“

Napriek pokračujúcim väzbám Blackrocku na uhoľný a ropný biznis je signál pre svetové spoločnosti jednoznačný. Fink zašiel totiž vo svojej výročnej správe ešte ďalej: „Vyzývame vás, aby ste vysvetlili, ako začleníte tento plán do svojej dlhodobej obchodnej stratégie a ako bude vaša dozorná rada kontrolovať jeho dodržiavanie.“ Toto je jazyk, ktorý je v podnikaní zameranom na zisk rozumiteľný: kto robí špinavé obchody, nech nepočíta s investíciami! Je otázne, či upustenie od technológií škodlivých pre klímu (zo strany všetkých zainteresovaných) je už založené na zásadnej zmene myslenia. Niekoľko historických príkladov ukazuje, že divestment môže zohrávať dôležitú úlohu na ceste k udržateľnej zmene. Napríklad abolicionistické hnutie v Británii 19. storočia použilo divestíciu ako nástroj na ukončenie otroctva v britských kolóniách. V nedávnej histórii prispeli divestičné kampane v Južnej Afrike k prekonaniu apartheidu.

„Ak v určitom bode začneme premýšľať o fosílnych palivách rovnakým spôsobom ako o otroctve, teda keď si povieme: ‚Nechcem to, je to špinavé, nechcem s tým mať nič spoločné!‘, potom sa systém naozaj zvrátil,“ hovorí Ilona M. Otto. Na takúto udržateľnú zmenu systému noriem a hodnôt spoločnosti (prvok sociálneho bodu zlomu číslo 4) odhaduje Ilona a jej kolegovia najdlhšie časové obdobie, a to viac ako 30 rokov. (pozri graf)

V prechodnom období existuje v závislosti od jednotlivých bodov zlomu väčšie alebo menšie riziko, že sa systém „vráti späť“. Ako rýchlo sa niečo také môže stať, ukázala Európska komisia až začiatkom februára 2022, teda ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu. V takzvanej taxonómii EÚ „na uľahčenie udržateľných investícií“ klasifikovali komisári investície do nových jadrových a plynových elektrární za určitých okolností ako „zelené“ (presadzované okrem iných aj krajinami ako Nemecko. Krajiny, ktoré sa len o niekoľko týždňov neskôr horúčkovito snažia čo najskôr zbaviť závislosti od ruských dodávok plynu). Európsky parlament schválil túto klasifikáciu začiatkom júla 2022. Kritici si však myslia, že je tým ohrozená dôveryhodnosť celej taxonómie EÚ.

Sociologička a ekonómka zdrojov Ilona M. Otto | Foto: © privat

Čo môžeme ako jednotlivci urobiť?

Napriek všetkým politickým rozhodnutiam „zhora“ je tu však aj istá nádej: decentralizovaná výroba energie, ktorú si všimla Ilona M. Otto v Poľsku (a nielen tam je už rozšírená), silnejúce divestičné hnutie, rastúci počet miest usilujúcich sa o klimatickú neutralitu (sociálny bod zlomu číslo 2.) a mladá, klimaticky uvedomelá generácia, ktorá v nasledujúcich rokoch a desaťročiach prevezme spoločenskú a politickú zodpovednosť – toto všetko dáva dôvod dúfať, že zmena sa (včas!) podarí.

Rozhodovanie o kúpe a spotrebe produktov a služieb na základe kompatibility s klimatickou udržateľnosťou je pre mnohých ľudí čoraz dôležitejšie. Ak sa vám nechce príliš dlho vyhľadávať informácie o produkte, možno sa už čoskoro budete môcť spoľahnúť na povinnosť označovania, ktorá priamo pred regálom v supermarkete odhalí emisnú bilanciu salámy, šampónu či avokáda (informačná spätná väzba – sociálny bod zlomu číslo 6). Snáď naše vedomostné medzery o pár rokov vyplnia aj naše deti, ktoré už nezažijú klimatickú výchovu len na niekoľkých hodinách geografie za školský rok, ale komplexne a kompetentne na všetkých typoch škôl a na všetkých predmetoch (sociálny bod zlomu číslo 5).

Akokoľvek teraz vyzerá prítomnosť či budúcnosť, našej zodpovednosti neunikneme – ani zajtra, ani dnes. Iste, len veľmi málo ľudí sa môže stať generálnymi riaditeľmi, členmi parlamentu, eurokomisármi alebo ovplyvniť milióny sledovateľov na sociálnych sieťach ako influenceri. Môže byť frustrujúce, keď sa každý piatok zapájate do školského štrajku za klímu, ale ešte nemáte volebné právo a ste vydaný na milosť a nemilosť rozhodnutiam starších ľudí. „Je preto dôležité, aby sme našu agency spoznali a následne ju aktívne využívali“,  hovorí Ilona M. Otto.

Pod pojmom agency chápe Ilona M. Otto rámec konania, schopnosť konať, ktorú má každý jednotlivec. Nemôžeme napríklad individuálne ovplyvniť, ktoré veľké infraštruktúrne projekty sa finančne podporujú, ako napríklad či sa rozširuje diaľnica alebo či sa investuje do železničnej siete. „Potrebujete aj mimovládne organizácie a politikov, tvorcov rozhodnutí... a samozrejme aj firmy. Tiež si myslím, že vedci až príliš často podávajú hotové inštrukcie v zmysle: ‚Musíme urobiť to či ono.‘ Potrebujeme však viac participatívnych procesov, aby ľudia mohli sami seba vnímať ako súčasť riešenia. Potrebujete rôznych sociálnych aktérov, ktorí si spolu sadnú a budú premýšľať o tom, ako sa môžu navzájom podporovať.“

Dobrou správou je, že „sociálne hnutia vždy vychádzajú z menšín,“ uvádza už vyššie citovaný sociológ Harald Welzer, ktorý je presvedčený o tom, že „zmena životného štýlu iniciovaná 5 percentami [populácie] je efektívna“ (a naopak, že 80 percent sa „nezaujíma úplne o nič“ a robia len to, čo sa im naservíruje.). Aj Ilona M. Otto vkladá svoje nádeje do angažovaných menšín, ktoré môžu zmeniť systém. Jedným z príkladov je hnutie Fridays For Future, spoločenská menšina, ktorá formuje verejný diskurz a určite ovplyvnila volebné rozhodnutia mnohých (nielen) prvovoličov v posledných voľbách do spolkového snemu v roku 2021.

„Dieťa má veľmi nízku individuálnu agency, ale keď máme milióny detí v uliciach, spolu ju potom majú veľmi veľkú,“ hovorí Ilona Otto. Zatiaľ sa tomu vo výskume nevenovala veľká pozornosť, rovnako ako spotrebiteľským bojkotom či ich opaku, takzvaným carrotmobs, na ktorých sa zákazníci dohodnú, aby podporili obchody šetrné ku klíme. A tak aj Ilona M. Otto upozorňuje, že zoznam šiestich sociálnych bodov zlomu nie je ani zďaleka konečné ideálne riešenie. Od zverejnenia štúdie vo februári 2020 sa toho veľa udialo, vďaka čomu už dnes vidíme svet inak.

Ilona M. Otto si spomína na spätnú väzbu k dotazníku, ktorý so svojím tímom rozoslali na začiatku výskumu v roku 2016: „Niektorí vtedajší odborníci vnímali zdravie ako negatívny bod zlomu, napríklad, že polovica populácie by mohla zomrieť na nejaký vírus.“ Tak ako sme si v tom čase len ťažko vedeli predstaviť pandémiu Covid-19, tak sme len pred pár mesiacmi vôbec nepočítali s ruským vyhladzovacím ťažením na Ukrajinu, ktoré odhalilo ďalšiu škvrnu v našom využívaní fosílnych palív. Ktorýkoľvek z dvoch scenárov načrtnutých vyššie sa ukáže ako pravdepodobnejší, existuje šesť (a pravdepodobne aj viac) oveľa menej katastrofálnych pák na zvrátenie systému. A každý sa môže podieľať na tom, aby boli zatiahnuté.
 

júl 2022