Ľudia niekedy počas svojej histórie zabudli, že sú zvieratami. Popreli svoj pôvod a začali sa vnímať ako stvorení. Nadradení prírode. Späť na zem a k našim koreňom nás vrátila až evolučná teória. Nie je to nijako dehonestujúce. Naše dejiny totiž ukazuje ako nepretrhnutú niť votkanú do dejín života ako takého.
Odkedy sa človek stal rozumným, presviedčali sme sami seba, že nepatríme medzi zvieratá. Vytvorili sme si príbehy o svojom stvorení. Vyčlenili sme sa z prírody a uverili vlastnej nadradenosti. Len pred siedmimi generáciami nám túto ilúziu narušil Charles Darwin. Veľká časť ľudstva vďaka jeho evolučnej teórii nahradila predstavu o stvorení síce revolučnou, ale laickou vývojovou ideou – že človek „pochádza z opice“. Ako to býva, všetko je zložitejšie. A zároveň vzrušujúcejšie.Život na tejto planéte sa rozvíjal 3,8 miliardy rokov, keď sa zhruba pred 200-tisíc rokmi na scéne objavil Homo sapiens sapiens. Vlastne nedávno. Keď si roky zameníme za sekundy, život na našej planéte trvá 150 rokov. Z nich sa príbeh ľudského druhu píše len dva dni a osem hodín.
Počas spomínaných dvoch dní existencie živočíšneho druhu Homo sapiens sapiens až po moment, keď si niektoré jedince na obrazovke mobilu čítajú tieto riadky, sa všetko zbehlo ohromujúco rýchlo.
Povedzme, že generácia trvá štvrťstoročie. Potom od príchodu prvého človeka rozumného až po vaše narodenie žilo len 7500 generácií. Civilizácia sa zrodila spolu s vynálezom poľnohospodárstva pred 12-tisíc rokmi. Odvtedy žilo v línii po sebe 500 našich babičiek. Odkedy vznikla veda, prešlo len 20 generácií. Tri žijúce generácie lietajú do vesmíru. A posledná generácia prišla na svet spolu s celoplanetárnou digitálnou sieťou.
Ardipithecus: Odvážlivec, ktorý zliezol zo stromu
Približne 220-tisíc generácií a 4,4 milióna rokov nás spája s úplne prvým hominidom, ktorý zliezol zo stromu. Príslušníci druhu Ardipithecus ramidus neboli ľudoopy, ako sú šimpanzy alebo gorily. Dokonca neboli ani ich predchodcami. So súčasnými obyvateľmi džungle a našimi najbližšími príbuznými mali spoločného predka pred ďalším asi 1,5 milióna rokov.
Pozostatky ardipiteka aramiského staré asi 4,4 milióna rokov v paleontologickej zbierke etiópskeho Národného múzea v Addis Abebe.
| Foto: Sailko via wikimedia | CC BY 3.0
Vývojová vetva sa neustále rozvetvuje a čím hlbšie sa vnárame do minulosti, tým širšie príbuzenstvo objavujeme cez spoločných predkov.Prijať evolučný pohľad na vývoj človeka však prináša oveľa väčšie mentálne výzvy ako zmieriť sa s faktom, že naša 220-tisícnásobná osrstená pramatka, vysoká 120 cm, s mozgom veľkosti pomaranča, prvý raz zliezla zo stromu. Človek rozumný vie, že nie sme len potomkami hominidov. A vďaka svojmu prirodzenému záujmu to vedia skôr mláďatá nášho druhu..
Cynodont: Praotec Psí zub
Keď sa na svoju vývojovú líniu pozrieme hlbšie do minulosti, napríklad 20 – 30 miliónov rokov pred príchodom dinosaurov, objavíme skupinu zvláštnych tvorov. Boli to cicavcovité plazy nazvané Cynodonty. Vyzerali tak, ako by možno vyzeralo spoločné dieťa krysy, psa a krokodíla. Skúste si predstaviť dravú krysu so šupinami a nebezpečne vyzerajúcimi zubami.Stále to boli plazy – napríklad kládli vajcia. No vykazovali aj mnohé znaky cicavcov, ako je napríklad stála telesná teplota alebo chrup so špecializovanými zubami.
Už zo slušnosti by sme si mali zapamätať meno týchto tvorov. Cynodonty sú totiž predkami všetkých cicavcov. Aj ľudí, prirodzene. Aby mohli cez milióny generácií odovzdať svoju genetickú informáciu až nám, museli prežiť milióny rokov pekla, ktoré do ich sveta prišlo spolu s dinosaurmi.
Cynognathus, cynodont obdobia trias
| Illustration: Nobu Tamura via wikimedia | CC BY 2.5
Ak niekoho rozrušila myšlienka, že takýto bizarný plaz patrí do našej vývojovej vetvy, čítanie ďalšieho textu zrejme bude skutočnou výzvou. Nesieme si totiž v sebe dedičstvo oveľa väčšej divočiny.Pozrieme sa na cestu života na Zemi od jeho počiatku, ktorá vedie po priamej línii až k nám. Vrátime sa na úplný začiatok a predstavíme si niekoľko zaujímavých a kľúčových predchodcov. Každý z nasledujúcich organizmov posunul do budúcnosti svoju genetickú informáciu uloženej v časovej kapsule zvanej DNA. Na konci tejto línie sa momentálne nachádzate vy – nositeľ odovzdávanej a modifikovanej DNA.
LUCA: Otec a matka všetkého živého
Posledný univerzálny spoločný predok (LUCA je akronym od „last universal common ancestor“) je jednobunkový organizmus, ktorým sa začal fylogenetický strom života pred takmer štyrmi miliardami rokov. Pochopiteľne, nenašla sa žiadna fosília. Hypoteticky existovať musel – a jeho existenciu potvrdzuje genetika. Pôvodca všetkých baktérií, húb, rastlín aj živočíchov sa podobal primitívnym baktériám a rozmnožoval sa nepohlavne – delením.Život vo vode
Trvalo minimálne ďalšie dve miliardy rokov, kým sa jednotlivé bunky začali spájať a rozdeľovať si funkcie. Práve spájanie stálo na začiatku vzniku rozdielnych skupín organizmov. Fylogenetický strom sa začal rozvetvovať.Azda prvý náš predok, ktorý mal zadok, bol Yilingia spiciformis. Tento 27 cm dlhý morský červ bol pred 551 miliónmi rokov pravdepodobne prvým živočíchom schopným urobiť rozhodnutie a hýbať sa vlastnými silami. Vyzeral bizarne, no bol to komplexný organizmus s rozlíšiteľnou prednou a zadnou časťou tela.
Ďalších 150 miliónov rokov zmenilo našich predkov na nepoznanie. Existencia nášho prarybieho predka sa už od čias Darwina javila ako logická. Prekvapením však bolo oveľa neskoršie zistenie, že evolučne sa najskôr asi pred 400 miliónmi rokov vyvinuli pľúca, ktoré anatomicky pripomínali naše. Až z nich sa rybím nasledovníkom vyvinuli mechúr a žiabre. S našimi rybími predkami zdieľame aj srdce. A čeľuste!
Ichthyostega: Ako ryba na súši
Tento asi meter dlhý rybovitý praobojživelník stavbou tela nápadne pripomínal svojich lalokoplutvých rybích predkov. No na rozdiel od nich mal dobre vyvinuté krátke, silné končatiny. Vďaka nim sa okrem plytkej vody sladkovodných močiarov dokázal pohybovať aj po ich slnečných brehoch. V novom prostredí nachádzal nový typ potravy – bezstavovce.Casineria: Konečne sex, ako ho poznáme
Prvý náš predchodca, ktorý žil a rozmnožoval sa výhradne na súši, mal iba 15 centimetrov. So svojimi piatimi prstami na každej končatine sa pred 240 miliónmi rokov stal prvým živočíchom s pazúrmi. A nielen to. Keďže samica kládla vajíčka s ochrannou škrupinou na súši, nemohlo dôjsť k vonkajšiemu oplodneniu samcom. Tieto jašterice začali tradíciu vnútrotelového oplodňovania, na ktorú nadviazali všetky plazy, vtáky a cicavce. Casineria je ich spoločným prapredkom.V tieni dinosaurov a čo bolo po nich
Počas druhohôr naši predkovia ako Morganucodon a Liaoconodon pripomínali myši. Tieto pracicavce venovali celý život v extrémne nebezpečnom prostredí hlavnej misii – nenechať sa chytiť. Naučili sa žiť v noci. Prvýkrát dokázali našuchoriť srsť, aby si zabezpečili termoizoláciu. Tzv. husia koža u nás je pozostatkom práve tohto procesu.Život v tme prispel k zostreniu zmyslov. Zlepšenie zraku, čuchu a sluchu zas viedlo k vzniku neokortexu. Sivá kôra mozgová umožnila všetkým ich potomkom situáciu najskôr analyzovať a následne odpovedať. Cicavce neskôr začali rodiť živé mláďatá a kŕmiť ich materským mliekom. Starostlivosť o potomkov následne spôsobila ďalšiu revolúciu.
Krátko po vyhynutí dinosaurov a minimálne sedemdesiatich piatich percent všetkých druhov po dopade desaťkilometrového meteoritu sa na scéne objavil prvý primát. Purgatorius je prvým známym živočíchom, ktorý pravdepodobne celý život prežil v korunách stromov. Živil sa ovocím a pripomínal veveričku.
Dole zo stromu. A potom len hore a ďalej!
Odvtedy našim predkom trvalo ďalších 60 miliónov rokov, kým sa zo stromov rozhodli zliezť na zem. Čo nasledovalo, je z určitého pohľadu zázrak.Potom nám stačilo len pol milióna rokov, aby sme sa odlepili od zeme v prvom lietadle.
Mnohí pamätníci tohto revolučného kroku už o ďalších 66 rokov sledovali na televíznych obrazovkách, ako sa zviera menom človek postavilo na Mesiac.
november 2021