Klimatické zmeny a práva žien  Hľadanie vody. Výzva pre ženy dnes

Aké dopady majú klimatické zmeny na ukrajinské ženy, ich zdravie a na ich každodenný život a prácu? Prečo sú voči nim často zraniteľnejšie ako muži? O tom, čo je klimatický aktivizmus, akú úlohu v ňom zohrávajú ženy a o tom, či je ich hlas počuť pri rozhodovaní v súvislosti s klimatickými zmenami hovorí Oľha Ľaščuk, poradkyňa Ukrajinskej klimatickej siete a koordinátorka projektov nezávislej organizácie Ekoklub.

Prečo sú ženy často zraniteľnejšie voči vplyvom klimatických zmien ako muži?

Vo svete, a obzvlášť na Ukrajine, je na to veľa dôvodov. Jednou z hlavných príčin je zhoršenie prístupu k vode. To negatívne ovplyvňuje život, zdravie a finančnú situáciu žien, najmä vo vidieckych oblastiach. Negatívnu úlohu zohráva aj zhoršovanie kvality ovzdušia, dotýka sa najmä žien, ktoré sú tehotné alebo dojčia a sú  zraniteľnejšie. O to viac, ak sa musia starať o rodinu a starších príbuzných. Nehovoriac o ťažkostiach, ktoré majú pri starostlivosti o domácnosť, napríklad v prípade obmedzeného prístupu k elektrine, plynu či vode. To všetko si vyžaduje viac ich času na zabezpečeniu stravy pre rodinu.

Zraniteľnosť sa ďalej zvyšuje v prípade prírodných katastrof alebo vojenských konfliktov, tak ako v súčasnosti na Ukrajine, kde sa ženy nachádzajú pred novými výzvami: nedostatočným prístupom k základným potrebám, jedlu, liekom; nútenou zmenou bydliska, ktorú vo väčšine prípadov sprevádza zhoršenie životných podmienok; pokles sociálneho statusu vysídlených žien doma aj v zahraničí.

Zostaňme ešte pri téme vody, pretože v ukrajinských obciach teraz rapídne vysychajú studne. To pre ukrajinské gazdiné predstavuje veľký problém, však?

Pokles hladiny vody v riekach a studniach je pre Ukrajinu vážnym problémom. Keď hovoríme o našej vlasti, zvyčajne si predstavíme rieky, jazerá a husté lesy. Aj keď v skutočnosti je Ukrajina krajinou s nízkymi zásobami vody. Z hľadiska dostupnosti vodných zdrojov sme na 17. mieste spomedzi 20 európskych krajín. Na jedného obyvateľa Ukrajiny pripadá len 1000 metrov kubických využiteľnej vody, v USA je to 7,4 tisíc metrov kubických a v Nemecku 1,9 tisíc metrov kubických. Kritické je to najmä na juhu a východe Ukrajiny, zasiahnutý je však aj sever a severozápad krajiny.

Dediny trpia poklesom vodných zdrojov viac ako mestá. Ženy na vidieku vykonávajú väčšinu prác v domácnostiach a na farmách, preto práve ony väčšinou čelia takým rizikám, ako je obmedzený prístup k pitnej vode. Platí to najmä pre malé rodinné hospodárstva. Nehovoríme o hospodárstvach, ktoré majú celé hektáre pôdy, tam zvyčajne pracujú na poli muži, ale o pozemkoch pri domoch, o ktoré sa starajú ženy. Ak v studni nie je voda, práve ženám väčšinou pripadá úloha ju získať z iného zdroja a prepraviť domov. To spôsobuje mnohé vážne komplikácie. Pretože jedna vec je získať vodu zo studne alebo vrtu, ale druhá vec je ešte s ňou prejsť cez tri dvory alebo musieť ísť na susednú ulicu.

Ako to ovplyvňuje ich zdravie?

Ženy sú vyčerpané, trpí najmä ich pohybový aparát. Je to logický výsledok neustálej fyzickej práce. Vedie k horšiemu zdravotnému stavu a zvýšeniu výdavkov na lieky. Je tu však prítomná ešte jedna dôležitá nuansa. Vedci z Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa domnievajú, že v dopade klimatických zmien na ženy a mužov neexistuje biologický rozdiel, znásobuje ho skôr sociálna či rodová nerovnosť. Ale ja v tom vidím aj istý rozpor. Do úvahy je potrebné brať aj fyziologické špecifiká žien: schopnosť rodiť, dojčiť, prežívať sezónne výkyvy, menopauzu. Ak týmito obdobiami prechádzajú práve počas horúčav, negatívne účinky na organizmus sa ešte zintenzívňujú.

Nedávno som čítala zaujímavú štúdiu z afrických krajín. Píše sa v nej, že ak je počas menštruácie vonku viac ako 25 stupňov, dochádza k rýchlejšiemu rozvoju baktérií, preto sa odporúča meniť vložky nie raz za šesť hodín, ale každé dve-tri hodiny. Samozrejme, všetky tieto veci treba ďalej skúmať, ale na Ukrajine sa o nich takmer vôbec nehovorí. Malo by sa pamätať na to, že keď hovoríme o minimalizácii negatívnych dopadov klimatických zmien na ženy, mal by sa brať do úvahy najmä ich každodenný život.

Okrem toho, že klimatické zmeny vplývajú na život a zdravie žien, prinášajú im aj finančné straty?

Všetky tieto veci sú od seba neoddeliteľné, jedna nadväzuje na druhú. V súčasnosti sú v mnohých domoch studne, ktoré sa však kvôli poklesu vodnej hladiny musia prehlbovať alebo premiestňovať, čo predstavuje ďalšiu finančnú záťaž. Používanie elektriny alebo paliva v zariadení, ktoré ju čerpá, to sú tiež náklady. A keď čerpadlo zlyhá, je potrebné ho opraviť alebo kúpiť nové. Na všetko treba finančné prostriedky, ktoré sú momentálne vo väčšine ukrajinských rodín obmedzené. A ak záhradu so zeleninou nezalievate, máte menšiu úrodu a musíte si ju kúpiť v obchode. To všetko vedie k finančným stratám.

Spomínali ste, že ženy sa často musia starať o rodinu, predovšetkým o deti. S akými rizikami sa pri tom stretávajú?

Vezmime si ako príklad ihriská, na ktorých trávia mamičky s deťmi veľa času. Pri ich úprave je dôležité zabezpečiť tieň, preto ako nezávislá ekologická organizácia vždy odporúčame obciam, aby v čo najväčšej miere ponechali okolo nich rásť vysoké stromy, pretože poskytujú veľa tieňa. Samozrejme, že je potrebná aj nová výsadba, ale tá získa svoju plánovanú funkciu až o 10-20 rokov, a to je už obdobie, za ktoré sa vymení celá jedna ľudská generácia. Dospelé stromy svojim tieňom ochladzujú priestor a sú aj prirodzenými regulátormi vlhkosti, čo tiež vplýva na to, ako sa ľudia cítia.

Na ihriskách by sa mali používať prírodné materiály ako drevo alebo kov. Namiesto asfaltu je lepšie na úpravu povrchu použiť stromovú kôru, pretože tá je vodopriepustná a počas horúčav si udržiava potrebnú vlhkosť. Pokiaľ ide o gumové dlažby, je zrejmé, že výrazne znižujú riziko zranenia. Podľa našich údajov sa však počas horúčav môžu výrazne nahriať. Nejde tu ani tak o to, či sú príliš horúce, aby sa po nich dalo chodiť, ale o to, aké škodlivé látky sa z nich pri tom uvoľňujú a ako to vplýva na zdravie detí. To isté sa týka používania pneumatík, po ktorých deti skáču, a z ktorých sa vyrábajú „labute“ na „ozdobu“ ihrísk. Sú čierne, takže sa zahrejú ešte rýchlejšie. Ak na mieste nie je prirodzený tieň, je vhodné na jeho vytvorenie použiť prírodné materiály, tkaniny alebo drevo.

Porozprávajme sa o ženách v biznise, sú dosť aktívne a úspešné, napríklad v agrosektore. Ako dôsledky klimatických zmien ovplyvňujú ukrajinské farmárky?

Veľký biznis, ktorého súčasťou sú agroholdingy, už dlhšie kalkuluje dopad klimatických zmien, od ktorých priamo závisia zisky, preto poľnohospodárske korporácie ako prvé na Ukrajine začali s kvalitatívnym hodnotením zraniteľnosti. Všetko analyzujú a realizujú opatrenia na minimalizáciu rizík. Zavádzajú zmenu druhovej skladby pestovaných plodín, termínov sejby a pod. V Rivnenskej oblasti sa objavili slnečnicové polia, hoci pred piatimi rokmi bolo možné slnečnice vidieť len v záhradách. Faktom je, že v tomto regióne sa zmenila teplota a vlhkosť, čo umožnilo slnečnici dobre sa tam udomácniť.

Čo sa týka malého a lokálneho farmárčenia, je to zložitejšia otázka, je potrebné sa veľa naučiť, prispôsobiť sa klimatickým zmenám a iným katastrofám, ako je vojna. Je však potešujúce, že malí farmári sú dosť aktívni. Zaznamenali sme to v priebehu minulého roka v spolupráci s českými partnermi, s ktorými organizujeme stáže pre zástupcov biznisu, orgánov samosprávy a novinárov v Českej republike. Spomedzi miestnych ukrajinských podnikateľov sa o účasť najviac uchádzali farmári, najmä ženy.

Kto sú tieto farmárky?

Zo západných oblastí Ukrajiny sú to chovateľky oviec, z južných oblastí hlavne pestovateľky zeleniny. Najťažšie to majú ženy, ktoré podnikajú v juhovýchodnej časti krajiny, pretože tu vyvstáva naliehavá otázka zásobovania vodou. Okrem klimatických zmien tu máme aj zničenie Kachovskej vodnej elektrárne. Je to bolestivá téma pre celú našu krajinu a pre tých, ktorým záleží na miestnom životnom prostredí. Vláda preto deklaruje, že Kachovskú vodnú elektráreň obnoví, ale kedy, to nikto nevie. Ekológovia sa však domnievajú, že je priskoro o tom vôbec hovoriť, pretože najprv treba detailne posúdiť, či sa to vôbec oplatí robiť. Veď kedysi zatopené územie je už zarastené lesom, čo bude o desať rokov? Zničíme ekosystém, ktorý sa v skutočnosti sám obnovuje?

Nikto z tamojších farmárov a farmárok nemôže čakať na to, kedy sa priehrada opäť naplní vodou. Už sa prispôsobujú, buď menia druhovú skladbu pestovaných plodín, alebo riešia otázku vody studňami či využívaním kvapkovej závlahy. Samozrejme, že je to vyčerpávajúce, pretože majú veľké ekonomické straty. Prispôsobujú sa situácii a menia svoj život.

Nesmieme zabúdať na to, že v krajine je vojna. Mnohé ženy, ktorých manželia odišli na front, od nich prevzali farmársky biznis, ktorý treba udržiavať a rozvíjať. A robia to celkom úspešne.

Dá sa povedať, že vojna do istej miery ešte viac popchla ženy k sebarealizácii?

Vojna určite priniesla pre ne nové výzvy. Riadia a preberajú zodpovednosť za veci, ku ktorým predtým nemali vzťah, často sa starajú o svoju rodinu a rodinu manžela, ktorý bráni krajinu. Tu sa vraciame k opatrovateľskej úlohe žien, ktorá je teraz u nás aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Na jednej strane to ženu stavia do veľmi ťažkej situácie, na druhej strane to trochu zviditeľňuje problém jej obrovskej záťaže v domácnosti. Odhaľuje niečo, čo sa predtým veľmi nevnímalo. O ženskej práci sa začalo hovoriť oveľa častejšie. Ženy teraz tiež musia cestovať, študovať a získavať skúsenosti v zahraničí. Lebo kto, ak nie ony?  Ich účasť na rozhodovaní sa zvyšuje. Poviem to opatrne, ale je to do istej miery pozitívne, v agrobiznise sa stále objavujú nové príklady.

Rozšírený je názor, že ženy sú počas katakliziem menej mobilné. Je pre nich napríklad ťažšie opustiť nebezpečnú zónu, pretože sa musia postarať o svojich blízkych. Súhlasíte s tým?

Keby sme sa o tom rozprávali pred piatimi rokmi, súhlasila by som. Počas vojny sa však situácia veľmi zmenila. Na začiatku ruskej invázie sme videli milióny ľudí, väčšinou žien a detí, ktoré sa v priebehu dvoch dní evakuovali na iné miesta. V mojom okolí má väčšina žien auto, môžu ísť kedykoľvek kamkoľvek. Na základe toho však nemôžem vyvodiť všeobecné závery, k tejto téme neexistujú žiadne oficiálne údaje ani výskumy.

Sú vnútorne vysídlené osoby viac vystavené dopadom klimatických zmien?

Áno, pri skúmaní tohto problému ich zaraďujeme do samostatnej kategórie. Ak má človek vlastné bývanie, rozmýšľa, ako ho tepelne zmodernizovať, aby sa cítil príjemne v teple aj v mraze. Ale ten, kto je nútený bývať v prenajatých alebo poskytnutých priestoroch, si takúto otázku nekladie, pretože priestor mu nepatrí.
Naviac je tu otázka zabezpečenia prikrývok, teplej obuvi a oblečenia v zime, atď. O vnútorne presídlených osobách by sme však nemali hovoriť ako o večne nešťastných. Sú dobrými katalyzátormi zmeny. Poznáme ľudí, ktorí sa sťahujú a delia o svoje skúsenosti, sú užitoční pre komunity, v ktorých sa usadili. Napríklad v Kaluši sa presídlenci z Bachmutu podieľali na tvorbe stratégie rozvoja obce. Radi pomohli, pretože vo svojom meste to už robili, ale nestihli to zrealizovať. Takýchto príkladov je veľa.

Povedzte nám o klimatickom aktivizme. Zvyšuje sa úloha žien pri rozhodovaní?

Klimatický aktivizmus je spoločenská aktivita zameraná na upozorňovanie na problémy klimatických zmien, ochranu životného prostredia a realizáciu vhodných opatrení. Aktivisti môžu organizovať protesty, viesť vzdelávacie kampane, lobovať za politické zmeny alebo implementovať environmentálne iniciatívy vo svojich komunitách.

V postsovietskom priestore je táto činnosť charakteristickejšia pre ženy, environmentálne záležitosti a iniciatívy nie sú o peniazoch, preto sa muži v nich zvyčajne príliš neangažujú. Vďaka tomu sú v neziskových organizáciách hlavne ženy. Mám celý zoznam ukrajinských organizácií, ktoré sa za posledných päť rokov venovali klimatickému aktivizmu a pracujú tam väčšinou ženy. V Záporoží vytvorila mimovládna organizácia Ekosens vedená Teťanou Žavžarovou Zelenú mapu obnovy Záporožia pre Združenie spoluvlastníkov bytových domov, kde sú uvedené odporúčania ako sa prispôsobiť klimatickým zmenám s prihliadnutím na rodovú a sociálnu problematiku. Urobili to z vlastnej iniciatívy, našli darcov, ktorí podporili účasť odborníkov.

Poltavská Ekoltava pripravila analýzu zraniteľnosti mesta Sumy voči dopadu klimatických zmien. V Užhorode sa Oksana Stankevič a jej Ekosféra zaoberajú skutočnými možnosťami rozvoja obnoviteľných zdrojov elektriny v Karpatoch. Všetko je tam nejednoznačné, veterné elektrárne môžu niektorým obciam aj samotným horám ako prírodným objektom dokonca uškodiť. V Kyjive pružne reaguje na nové výzvy Ekodija, ktorá pripravila veľmi zaujímavú štúdiu Voda je blízko o vplyve klimatických zmien na vodné zdroje v súvislosti s povodňami a záplavami v južných regiónoch ležiacich pri mori. Urobila aj podrobnú analýzu rodového kontextu situácie.

Z čoho žije klimatický aktivizmus na Ukrajine?

Asi 85-90 percent predstavujú dary zo zahraničia, zvyšok pochádza od sponzorov alebo z členských príspevkov, s ktorými je to počas vojny náročnejšie, treba sa rozhodnúť, či tieto prostriedky neposlať armáde, a priorita je zrejmá.

Ako spolupracujú ukrajinskí ekoaktivisti s ukrajinskými úradmi?

Naša nezisková organizácia má dobré skúsenosti so spoluprácou s obcami v oblasti hodnotenia zraniteľnosti voči dopadom klimatických zmien. To znamená, že im pomáhame vykonávať výskum, aby sme zistili, nakoľko sú zraniteľní voči tomu či onomu klimatickému riziku v sektoroch zdravotníctva, školstva, infraštruktúry, energetiky, zelených plôch atď. Ukrajinská legislatíva k takýmto hodnoteniam miestnu samosprávu nezaväzuje. Robia to len tie obce, ktoré sú signatármi Dohody starostov [najväčšie svetové hnutie na ochranu klímy a energie na lokálnej úrovni. - pozn. red.], je ich u nás okolo 300 [celkovo je na Ukrajine 1496 obcí. - pozn. red.].

Väčšinu starostov obcí tvoria muži, no často spolupracujeme aj s ich podriadenými, napríklad manažérkami v oblasti energie. Niektoré komunity majú možnosť pripraviť takéto hodnotenie v dobrej viere s pomocou odborníkov, niektoré to robia skôr formálne, takže presnosť ich údajov môže byť otázna. Preto nie je jasné, či adaptačné opatrenia, ktoré obec plánuje zaviesť, budú účinné.

Vždy dávame potrebné odporúčania. Napríklad, keď sa plánuje dlažba na chodníky, odporúčame takú, ktorá bude mať schopnosť prepúšťať vlhkosť do zeme a nezhromažďovať ju na povrchu. Voda navlhčí trávu, ktorá v horúčave nevyschne, čím sa zníži množstvo prachu, ktorý okoloidúci vdychujú, čo do istej miery zasa ovplyvňuje počet ochorení dýchacích ciest. Navyše, ak voda stojí v mlákach, klesá pravdepodobnosť, že matka s dieťaťom vyjdú von na prechádzku. Našou hlavnou radou obciam je preto myslieť komplexne, najmä teraz, keď vznikajú povojnové plány na obnovu miest a obcí. Ak plánujete novú infraštruktúru, zohľadnite v projekte zraniteľnosti voči dopadom klimatických zmien.

marec 2025