Krízová situácia v ošetrovateľstve  Pre systém kľúčoví, a systematicky zanedbávaní

Počas prvej fázy pandémie znel na mnohých miestach večer čo večer z balkónov a z otvorených okien potlesk pre všetkých „kľúčových pre systém“, najmä pre tých, ktorí bojovali proti vírusu v prvej línii a starali sa o chorých. Zdravotnícky a ošetrovateľský personál si zaslúžil spoločenské uznanie už pred pandémiou. Finančne je však ich situácia v Nemecku už celé desaťročia neistá. A to má dôsledky - v sektore ošetrovateľstva a zdravotnej starostlivosti je zjavný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

Novinár David Gutensohn (*1993) vysvetľuje vo svojej polemike Pflege in der Krise (Ošetrovateľstvo v kríze, Atrium 2021), ako táto núdzová situácia mohla nastať. A predstavil aj požiadavky na zmeny, ktoré by sa mali urobiť, aby sa tento vývoj zvrátil.

David, v tvojom texte „Ošetrovateľstvo v kríze“ vyzývaš na okamžitú zmenu kurzu zdravotnej politiky. Ako veľmi dramatická je teda situácia?

Najväčším problémom v ošetrovateľstve je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, najmä v Nemecku, ale podobná situácia je v celej EÚ. V Nemecku je už teraz nedostatok 200.000 kvalifikovaných pracovníkov a do roku 2030 to podľa predpovedí bude 500.000. Zo všetkých dôležitých pracovných oblastí nie je žiadna iná ovplyvnená viac ako ošetrovateľstvo. Veľké množstvo kvalifikovaných pracovníkov sa prijíma z iných krajín - a zatiaľ to funguje dobre. Ale odborného ošetrovateľského personálu je naozaj obrovský nedostatok. Treba si pritom uvedomiť, že tieto údaje zahŕňajú kompletnú starostlivosť, nielen nemocnice, ale aj opatrovateľské služby, opatrovateľské domy a domácu ošetrovateľskú starostlivosť. Ale stále je to obrovské číslo.
 

Ako to mohlo zájsť až tak ďaleko?

V zásade to súvisí so zameraním na zisk v systéme zdravotnej starostlivosti, mzdy sú nízke, pracovné podmienky zlé, veľa ľudí toto povolanie opustilo a čoraz menej ľudí si vie predstaviť, že by ho vykonávalo. Je to začarovaný kruh: Ak sú zlé mzdy, chýbajú kvalifikovaní pracovníci, tým sa pracovné podmienky opäť zhoršia, pretože na zmeny nie je dosť ľudí. Okrem toho túto profesiu vykonávajú prevažne ženy, mužov je v tejto branži príliš málo. A demografický problém znamená, že máme príliš málo mladých ľudí a príliš veľa starých ľudí. V Japonsku je to ešte extrémnejšie, ale hneď potom nasleduje Nemecko. O ľudí sa musíte starať čoraz dlhšie, pretože starneme. Prognóza nedostatku 500.000 kvalifikovaných pracovníkov vyplýva aj zo skutočnosti, že deti babyboomu, teda tie najsilnejšie ročníky, čoskoro odídu do dôchodku.

© Atrium Verlag

 

Vo svojej brožúre opisuješ, že zdravotný systém v Nemecku sa od roku 1985 radikálne zmenil, pretože sa čoraz viac privatizoval. Môžeš objasniť, čo je na tom problematické? Má to možno aj nejaké výhody?

Nemocnice a domovy dôchodcov patrili v minulosti všetkým - rovnako ako materské školy, školy, polícia a hasičský zbor. Bolo nemysliteľné, aby sa na zdraví profitovalo. Od roku 1985 sa to postupne menilo. Najskôr smeli, neskôr už museli nemocnice vykazovať zisk, najmä potom, ako sa roku 2004 zaviedlo, že za zdravotnícke výkony sa platí paušálne a už nie podľa nákladov, výdavkov a práce. Preto existuje táto orientácia na zisk. Má to ale aj jednu výhodu: v roku 1995 sa sektor sociálnych služieb otvoril pre súkromný trh. Bolo to vedomé rozhodnutie, aby sa zariadenia opatrovateľských domov zlukratívnili, a len vďaka tomu množstvo domovov dôchodcov vôbec vzniklo. Napriek tomu prevažujú nevýhody orientácie na zisk nad výhodami a s tým musíme niečo urobiť.

Zlá povesť ošetrovateľstva je kontraproduktívna. Ako by sa to dalo vylepšiť?

Každý, kto chce zmeniť imidž, musí prostredníctvom lepších miezd a pracovných podmienok zabezpečiť, aby bola táto profesia žiadaná a aby sa z nej stal študijný odbor. Zároveň sú potrebné vzory, ako napríklad ošetrovatelia Alexander Jorde alebo Franziska Böhler, ktorí sú veľmi aktívni na sociálnych sieťach. V dôsledku pandémie si ošetrovateľstvo získalo rešpekt. O tejto téme sa nikdy toľko nehovorilo, teraz už každý vie, že ošetrovatelia sú pre systém kľúčoví. Som rád, že sa o tom toľko hovorí. Môže to však byť aj škodlivé: Ak sa príliš často spomínajú zlé pracovné podmienky, medzi mladými ľuďmi to zarezonuje.

Ako mohol vôbec vzniknúť takýto zlý imidž? Koniec koncov, starostlivosť o chorých a ošetrovateľstvo sa týka nás všetkých.

Podľa štúdií majú zamestnania, v ktorých pracujú hlavne ženy, horšiu reputáciu. Ošetrovateľstvo je zle platené a považuje sa za prácu, v ktorej sa úplne zoderiete. Ošetrovatelia často počúvajú vety typu: „Takto by som ja nikdy nemohol pracovať.“ Nemecko je jednou z mála krajín na svete, kde sa ošetrovateľstvo neštuduje - s výnimkou niekoľkých pilotných projektov. V USA napríklad je to akademická profesia a tým sa zvyšuje aj spoločenská reputácia tohto povolania. U nás je ošetrovateľstvo povolaním, na ktoré vám stačí ukončená stredná škola. [Bývalý spolkový minister práce a sociálnych vecí] Norbert Blüm raz povedal, že na to treba len „dobré srdce a pokojnú ruku“. To je absolútne zľahčenie, pretože toto povolanie si vyžaduje množstvo vedomostí a zručností.

Prečo v ošetrovateľstve pracujú primárne ženy?

To určite súvisí so spoločenskými stereotypmi. A tiež s tým, že práca v ošetrovateľstve je tak zle platená. Štatisticky to platí pre mnoho iných odvetví. Z tohto dôvodu je tiež menšia pravdepodobnosť, že sa muži stanú vychovávateľmi alebo budú pracovať pri pokladni. Vidno to v nemocniciach, kde je plat o niečo lepší ako v domovoch sociálnych služieb: tu pracuje o niečo viac mužov ako napríklad v domovoch dôchodcov.

Do akej miery zmenila koronakríza systém starostlivosti o chorých a slabých?

Vďaka korone sa z toho stala v spoločnosti téma a bude to hrať rolu aj v nadchádzajúcej volebnej kampani. O ošetrovateľstve som písal už pred koronou, ale mnohých to samo o sebe veľmi nezaujímalo, teraz sa ma naopak pýtajú, čo sa musí zmeniť. Aj ošetrovateľský personál čoraz častejšie hovorí, že každý chce teraz vedieť viac o ich práci. Finančne to však nepomohlo. Pandemický príplatok dostalo iba zopár ľudí a len jednorazovo, a štrukturálne sa nezmenilo nič.

Zavedenie celoplošnej kolektívnej zmluvy pre celé Nemecko sa nepodarilo. Za to však bol prijatý zákon, podľa ktorého dostanú domovy sociálnych služieb a opatrovateľské služby povolenie k činnosti iba v prípade, ak vyplácajú tarifné mzdy. V komentári novín „Zeit Online“ kritizuješ tento zákon slovami, že je „rovnako efektívny ako vyliatie vedra vody na horiaci dom a po hodinách sledovať, či to stačilo“. Prečo?

Na jednej strane kritizujem skutočnosť, že nadobudne účinnosť až v septembri 2022 a nie okamžite. A som zvedavý, čo sa tým pre ošetrujúci personál v skutočnosti zmení. Samozrejme je dobrou správou, že tento prístup vôbec existuje. Existujú však aj zlé kolektívne zmluvy. Pre niektorých sa predsa len niečo zmení: V priemere však dôjde k zvýšeniu miezd len o 200 alebo 300 eur, treba však zdôrazniť, že v hrubom, takže v čistom z toho veľa nezostane. To nezabráni nedostatku personálu.

David Gutensohn | Foto: © David Gutensohn

Prečo je pre teba osobne téma starostlivosti o chorých a slabých taká dôležitá?

Vyrastal som v prostredí ošetrovateľstva. Moji rodičia sú, respektíve boli obaja ošetrovateľmi a pracovali v domove sociálnych služieb v malom meste, v ktorom som vyrastal. Po škôlke som chodieval popoludní do domova a strávil som veľa času so seniormi. O mnoho rokov neskôr som vyštudoval sociálne vedy a zameral som sa na sociálny systém. Aj v novinárskej práci sa venujem sociálnym otázkam a trhu práce. Píšem aj o iných oblastiach, ale táto téma pre mňa znamenala veľa už pred pandémiou a samozrejme teraz znamená ešte viac. Už dávno predtým, ako o tejto profesii začali hovoriť ako o kľúčovej pre systém, mi bolo jasné, že to tak je.
 

júl 2021