Psychológia hmatu  Dotknime sa seba

Prirodzená súčasť života, prítomná už pri počatí dieťaťa. Niektorí ich milujú a vyhľadávajú, iní sa ich stránia a nepovažujú ich za podstatné. Pre človeka sú však nesmierne dôležité a užitočné. Dotyky.

Dotyky sú prítomné už pri počatí dieťaťa, keď sa milenci dotýkajú svojimi telami. Dotyk je tak celkom prirodzený aj na bunkovej úrovni, v novovzniknutom živote.

Počas vnútromaternicového vývinu dieťa veľmi citlivo reaguje na mentálny aj dotykový kontakt s matkou aj okolím. „Rastúce prenatálne dieťa aktívne vyhľadáva kontakt. Je v neustálom kontakte s výstelkou maternice, môže sa dotýkať okolia, placenty, pupočníka, môže si cmúľať palček alebo jazýčkom oblizovať okolie,“ opisuje prvotné dotyky dula Zuzana Bajkaiová, ktorý sa dlhodobo venuje práci so ženami a s novorodencami.

Dula Zuzana Bajkaiová | Foto: © privat

Dôležitosť prvých dotykov

Ľudskosť, hlboká úcta a rešpekt – aj to vyjadruje obraz bábätka, ktoré hneď po pôrode položia k matkinmu srdcu. „Láskyplné dotyky a dostatok spoločného času pomáhajú narodenému dieťaťu adaptovať sa na nové podmienky existencie. Hmat je nesmierne vyvinutým zmyslom. Dotyky medzi matkou a dieťaťom sa zapisujú do biológie dieťaťa a sú veľmi dôležité,“ objasňuje Bajkaiová. Podľa nej je separácia detí od matiek frustrujúca pre obe strany. Vysvetľuje, že rôzne problémy, s ktorými si dospelí jedinci nevedia dať rady, môžu mať korene práve v nenaplnených potrebách z detstva.

Cítim, teda som

Dotyk je v podstate prvý jazyk, ktorým sa vytvára väzba – obvykle s matkou. Ovplyvňuje ľudské rozhodovanie, správanie, a to často bez toho, že by si to jedinec uvedomoval. Niektoré emócie ako súcit či láska sa dajú vyjadriť omnoho jednoduchšie dotykom než mimikou.

Ku každému dotyku dochádza cez kožu a vďaka nej. Koža a jej receptory sú najrozsiahlejší zmyslový orgán. Dospelý muž má približne 18.000 centimetrov štvorcových kože, ktorá tvorí asi 16 až 18 percent jeho celkovej váhy. 

„Hmatové receptory tela nám pomáhajú odlíšiť nás samých od vonkajšieho sveta nielen fyzicky, ale tiež psychologicky. V tomto zmysle môžeme povedať nielen ako Descartes  ,myslím, teda som‘, ale skôr ,cítim, teda som‘,“ hovorí česká klinická neuropsychologička a psychoterapeutka Lenka Krámská.

Neuropsychologička Lenka Krámská | Foto: © privat
Hmat chráni človeka pred potenciálnym nebezpečenstvom, vedie ho k rýchlej reakcii. „Jemným dotykom sú zas stimulované aferentné nervy, ktoré prenášajú senzorické podnety do miechy i mozgu. Stimulujú sa neurotransmitery ako oxytocín a dopamín, ktoré sa podieľajú na príjemných pocitoch. Okrem toho fyzický kontakt vysiela signály do oblastí mozgu, ktoré sa podieľajú na odmene (orbitofrontálneho kortexu), kde sa spúšťa uvoľňovanie oxytocínu. To vedie k pocitom radosti, šťastia a zvýšeniu dôvery.“ objasňuje docentka Lenka Krámská.

Dotyk je ako prenos energie. Má zásadný vplyv na ľudský organizmus. Mnoho štúdií poukazuje na pozitívny vplyv dotykov pri uvoľňovaní hormónov. Dotyk znižuje krvný tlak a tep, hladinu kortizolu, stimuluje hipokampus (oblasť zodpovednú za pamäť) a uvoľňuje rad hormónov a neuropeptidov, ktoré sú spojené s kladnými emóciami. Okrem toho znižuje intenzitu bolesti, podporuje rast detí, znižuje hladinu glukózy v krvi a zlepšuje celkovú funkciu imunitného systému.

A najmä – upokojuje.
 

Nie je dotyk ako dotyk

Poznáme viaceré druhy dotykov. Prejavujú sa v rôznych variáciách a vyjadrujeme nimi svoj emocionálny postoj voči druhým. Sú dôležité pre všetky vekové kategórie od detí až po starých ľudí. „Vďaka dotykom zisťujeme, aký postoj k nám druhí majú a aký máme vzťah my k nim. Práve tieto neverbálne signály fungujú často omnoho spoľahlivejšie než samotné slová,“ vraví vzťahová a životná koučka Janette Šimková.

Dotyky a ich početnosť poukazujú aj na to, ako hlboko sme s druhými spojení nielen fyzicky, ale tiež psychicky a sociálne. „Už na malých deťoch, ktoré sú vystavené fyzickej deprivácii, možno pozorovať patologické prejavy absencie dotykov. Ide napríklad o ochudobnenie výrazov tváre a hlasu či bizarné stereotypné pohyby. Dochádza k narušeniu ďalšieho väzbového správania, kognitívneho, emocionálneho a psychosociálneho vývoja vrátane budúceho narušenia sociálnej interakcie,“ hovorí psychoterapeutka Krámská.

Bez objatí?

Ako dospievame a starneme, dotýkame sa čoraz menej. Niektorí však dotyky neprijímajú od skorého dospievania. Ak niekomu dovolíme, aby sa nás dotýkal, prejavujeme mu tým veľkú dôveru. Azda každý z nás však pozná aj ľudí, ktorým sú dotyky nepríjemné alebo sú pre nich ohrozujúce. Cítia, že sú tam, kde nemajú byť. Z toho pramení úzkosť a existenciálny strach.

Niekedy sa dotykom vyhýbame cielene. Dáva nám to pocit individualizmu a nezávislosti od druhých ľudí. „Nedostatok dotykov má však za následok aj značnú psychickú nepohodu a pocit osamelosti, ktorú si človek ani nedokáže vysvetliť. Toto všetko pandémia ukázala priamo, až drsne. Nezaobídeme sa jeden bez druhého a vzájomnej blízkosti,“ hovorí zo skúseností koučka Šimková.

Osamelosť môže podľa niektorých autorov v mozgu spôsobiť „prepnutie sa“ do akéhosi módu sebazáchovy. „Mozog sa stane hypervigilantným, viac pozorným a citlivým na hrozbu. To vedie k väčšej obrane a následne k rozvoju depresie, úzkosti, poruchám spánku a príjmu potravy. Uspokojenie potom často ľudia hľadajú v kompenzačnom správaní. V zdravej forme to znamená šport, masáže, tanec či umeleckú činnosť. Patologická forma znamená, že svoje potreby buď utlmujú, alebo, naopak, stimulujú pomocou návykových látok,“ objasňuje neuropsychologička Kramská.

Ako prijímať dotyky

Najlepšími učiteľmi toho, že dotyky môžu byť prirodzené, sú malé deti a domáci miláčikovia. Tí si pohladenie a maznanie často vyžadujú a zároveň dokážu pozornosť úprimne a príjemne vracať.

Ak sa chce človek cítiť o niečo lepšie a nemá práve šteňa, na ktoré by mohol hľadieť, pomôžu napríklad masáže. „Klientom ponúkam aj riešenie, aby sledovali samých seba, keď sa natierajú krémom, pozorovali, akým spôsobom si češú vlasy, čistia zuby, ako sa obliekajú. V tom sa im ukáže, či sú k sebe jemní alebo odmeraní, či dokonca necítia voči sebe nepriateľstvo,” radí koučka Šimková.

Životná a vzťahová koučka Janette Šimková | Foto: © privat

Blízkosť prináša úľavu

Liečivý potenciál dotykov je nespochybniteľný pri ozdravných aj relaxačných masážach. Objatie zas nesie v sebe esenciu prijatia, lásky, náklonnosti, blízkosti, ľudskosti aj radosti.

„Dotyky sú výživou ,koreňov‘, na akých môže vyrásť zdravá a vyvážená osobnosť, ktorá bude cítiť, že je milovaná, schopná cítiť lásku a empatiu k iným bytostiam, citlivá k faune a flóre a nikdy nebude pochybovať o tom, že tu má svoje miesto,“ uzatvára Zuzana Bajkaiová.
 

november 2021