Knihy v politickom diskurze  Tri obrazy zo slovenskej knižnej kultúry v období politickej hrubosti

Tri obrazy z uplynulého roka na Slovensku poukazujú na nenápadnú devastáciu na pozadí tej nápadnej, zmysel odporu aj unavujúce ideologické súboje bez jasnej pointy.

Ochromený verejnoprávny fond nesie riziko odkladu či zmarenia akvizičných a iných  projektov pre knižnice. Hádky o novej sadzbe dph na knihy, ktoré odkryli pasivitu štátu pri podpore knižnej kultúry. Snaha aktérov pri moci nakresliť deliacu čiaru medzi „dobrými“ a „naničhodnými“ knihami. V týchto troch obrazoch z uplynulého roka je obsiahnutá frustrácia i znepokojenie. Ako triptych veľmi názorne nasvecujú dôležité súvislosti. Knižná kultúra (a jej úpadok) signalizuje všeobecné napredovanie alebo ohrozenie kultúrnosti spoločnosti. Prítomné sú však a našťastie aj malé stopy nádeje, pretože odporovať a hovoriť nahlas sa oplatí.

Knižnica nie je mauzóleum

Obraz prvý. Knižnice v malých obciach majú zvláštnu atmosféru. Chvíľu sa podobajú na minimúzeá minulosti a zase pri inej príležitosti vytvárajú pohodové centrum komunitného života. V malej obecnej knižnici si môžete upliesť čapicu alebo len vypiť kávu s ďalšími mamičkami.

Svet medzi policami má kúzlo – knihy všade okolo sú viac ako iba dekorácia. Nie všetci a vždy siahnu po knihe, ale aj pokušenie to spraviť má svoju cenu. Peniaze na nákup nových kníh, ktoré dlhodobo prideľuje ako jednu z prioritných oblastí Fond na podporu umenia, sú v obciach, ktoré sa trápia aj s nočným verejným osvetlením, nenahraditeľné. Pomáha policiam s knižnou ponukou žiť tak, aby sa nezmenili na antikvariáty, prípadne na ešte niečo horšie. V antikvariátoch si predsa mnohí užívajú, ale v knižnici so zaprášenými Leninovými spismi a niekoľkými paperbackmi z minulého tisícročia nespravíte literárnemu prostrediu ani osvete užívateľov žiadnu službu.

Nové knihy predstavujú život. Ochromenie životne dôležitého FPU je okrem iného ťažkým hriechom proti čitateľskej kultúre prítomnej v malých obecných knižniciach. Bez nových kníh stagnujú a prestávajú lákať čitateľov. Degradujú na múzeá zašlých desaťročí. Po čase sa začnú podobať autobusovým zastávkam, zhrdzaveným, zatuchnutým a olepeným roztrhanými a navyše neplatnými cestovným poriadkami. Z intríg proti Fondu – na najvyšších poschodiach moci – je k realite knižničnej kultúry nakoniec prekvapivo blízko. Veľký inštitucionálny problém sa zosunie „dole“ do bežnej reality ľudí nečakanou rýchlosťou.

Bitka o dph

Obraz druhý. Politická bitka okolo nečakaného návrhu na radikálne zvýšenie dph na knihy bola relatívne krátka. Táto skončila happyendom, a tak daň na knihy nakoniec dokonca klesne. Zostala však pachuť z falošnosti politikov aj z ich snahy budovať dojem, že kniha je výsadou bohatých.

Všetky následné dovysvetlenia nezneli presvedčivo. Zahanbení ministri sa zrazu cítili byť dotknutí obvineniami z kultúrneho barbarstva. Podpora kultúrnosti ekonomicky môže bolieť. Dotyční, ktorí nastavujú parametre (napríklad aj tie dépeháčkové), musia chápať, že otočiť rebríčky dôležitosti naopak znamená problém. Podporiť základné potraviny a „potopiť“ knihy je chvíľu logické a pre ľudí príťažlivé. Nakoniec však rozklad kultúrnosti môže byť taký vážny, že ho nijako neskryjete.  

Ekonomika okolo vydávania kníh je komplikovaná. Obsahuje stopy obyčajného biznisu, idealizmu a dobrodružnej povahy. Umiernenosť v očakávaní toho, čo získa štát z predaja jednej knihy, je dôležitá aspoň v hladine symbolických posolstiev. Je to dôkaz ochoty štátu uskromniť sa, keď ide o žatie plodov intelektuálnej námahy. Zostaňme optimistami. Bitka o dph dokázala zmysel odhodlania, pretože bez neho sa kultúra – knižná aj hocijaká iná – nezaobíde.

Význam sebaobrany

Obraz tretí. Poslanec parlamentu sa poburuje nad knihou, ktorá vyšla s podporou Fondu. Kniha obsahuje vulgarizmy. Je pôvabné, že o podporu na jej vydanie požiadalo práve vydavateľstvo spojené s týmto poslancom.
 
Za poslancovým pobúrením je jasný zámer: existuje dobrá a zlá literatúra, naša a cudzorodá. A ja-my rozhodneme, ktorá si zaslúži pochvalu (a peniaze) a ktorú hodíme aspoň pomyselne do ohňa. Bez ohľadu na žánre a jazykové prostriedky, literárne formy a nekonvenčné umelecké postupy. Tieto predstavenia budú cyklické. Nájsť problémovú knihu je najmenej, nejaký dôvod sa vždy nájde.

Nenápadná devastácia na pozadí tej nápadnej, zmysel odporu aj unavujúce ideologické súboje bez jasnej pointy. To je obsahom troch obrazov slovenskej knižnej kultúry vo fáze politicky protežovanej hrubosti.

Sebazáchovná sila kultúry (aj tej knižnej) je výrazná. Znamená vitalitu a odvahu. V tejto chvíli aj skúsenosť, pretože obhajcovia slobodného sveta fantázie a príbehov už majú za sebou podobné súboje, sú vytrénovaní aj zruční.

S knihami je to zaujímavé. Mnohí sa tvária, že ich nepotrebujú, ale nakoniec všetko, čo s nimi súvisí, je funkčnou kontrolkou slobodnej tvorivosti a kultúrneho života.

prosinec 2024