Obnova ukrajinských dedín  Lukašivské „sutinové deti“

Dobrovoľníci organizácie Repair.together odstraňujú sutiny a stavajú nové domy v dedinách oslobodených od ruskej okupácie.
Dobrovoľníci organizácie Repair.together odstraňujú sutiny a stavajú nové domy v dedinách oslobodených od ruskej okupácie. Foto: © Oleg Tan

Členovia ukrajinskej dobrovoľníckej organizácie Repair.together pozývajú k sebe všetkých tých, ktorým záleží na obnove zničených ukrajinských dedín na oslobodených územiach. Nepridávajú sa k nim len mladí ľudia z Ukrajiny, ale aj zo Španielska, Nemecka, Írska, Austrálie a Taiwanu. Každý z nich chce pomôcť ľuďom, ktorí prišli vo vojne o domov a zároveň nájsť priestor na sebareflexiu. Náš fotograf s nimi strávil víkend a prostredníctvom fotografií sa nám pokúsil ukázať túto malú iniciatívu, ktorá robí veľké veci.

V úmorných tridsaťpäť stupňových horúčavách v dedine Lukašivka v Černihivskej oblasti na severovýchode Ukrajiny pracuje skupina mladých ľudí na murovanej „krabici“, z ktorej by sa v zime mohol stať dom. Ide o dobrovoľnícku rekonštrukciu zničeného domu miestnej predavačky pani Niny, ktorá momentálne býva s deťmi u susedov. Jej dom zhorel v marci počas ruskej ofenzívy na Kyjev. Takýchto domov je v obci niekoľko desiatok. Niektoré z nich už začali prestavovať dobrovoľníci, ktorí sem cez víkendy prichádzajú od minulého leta.
  Takzvané „brigády“ organizuje komunitná organizácia Repair.together. Jeden z jej koordinátorov, Bohdan, hovorí, že chlapci a dievčatá z Ukrajiny aj zo zahraničia začali pomáhať v Černihivskej oblasti preto, lebo postihnuté dediny ležia ďaleko od Kyjeva a iných veľkých centier a pomoc sa k nim môže dostať neskoro. V budúcnosti plánujú svoje aktivity rozšíriť aj do ďalších regiónov. Po vojne by chceli pôsobiť na celej Ukrajine.

„Minulé leto bolo v Kyjeve dosť depresívne, nič nefungovalo, väčšina mojich priateľov niekam odišla,“ spomína Bohdan. „Život sa zastavil. Naskytla sa príležitosť ísť pomáhať do Lukašivky. Nechcel som sedieť doma, každý nemôže ísť dobrovoľne na front. A tam bola práca. Našou úlohou je ukázať ľuďom, že dobrovoľníctvo je potrebné. Ak sa spojíme, dokážeme veľké veci, rozoberať sutiny, postaviť dom.“

Osoba, ktorá sa chce zapojiť do obnovy Lukašivky nemusí mať špeciálne znalosti ani schopnosti. Organizátori ubezpečujú, že „na to, aby ste mohli niekoľko dní pracovať a nosiť tehly, musíte byť len zdraví“.

Finančne dobrovoľníkom pomáha množstvo medzinárodných organizácií (USAID, undp, Help Ukraine, libereco, Polska Akcja Humanitarna). V roku 2022 sa komunitnej organizácii Repair.together podarilo vyzbierať dvestotisíc dolárov, za ktoré postavila sedem domov a opravila ďalších devätnásť, zakúpila potrebné technické vybavenie a nevyhnutný stavebný materiál.

Po každom pracovnom je pre dobrovoľníkov pripravený kultúrny program v prevedení pozvaných hudobníkov a umelcov. „Kultúrny program pomáha spájať ľudí,“ vysvetľuje Bohdan, „je to forma poďakovania všetkým, ktorí sem prišli. Musia si odniesť nejaké emócie. Navyše sem prichádzajú umelci, ktorí sú ochotní pomôcť a vystupovať zadarmo.“
  Jeden zo zničených domov, ktorý je už takmer hotový, patrí Tamare Leonidivnej a Oleksijovi Oleksijovyčovi. Počas ostreľovania sa skrývali s vnúčatami v pivnici. „V marci nás ostreľovali trikrát. Keď zmizla polovica domu a pivnica sa začala triasť, išli sme bývať k susedom oproti,“ spomína Tamara Leonidivna. Priznáva, že si nemyslela, že jej postavia nový dom. „Mali sme veľký dom z tehiel a dreva. Všetko zhorelo. Bol zrenovovaný, aby sa nám v ňom na starobu dobre žilo,“ smúti žena. Jedného dňa však prišla skupina „hentých detí“, ako nazýva dobrovoľníkov, a odstránila sutiny. „Veľmi nám s nimi pomohli a o dva týždne neskôr už prišli niečo merať. Pýtam sa, čo idú robiť? A oni, ideme vám stavať dom. Hovorím, áno, a ako to? Nemáme peniaze, vravím. A ani sme sa nenazdali a začali stavať. Vidíte, už máme steny, dom už je takmer postavený,“ hovorí Tamara Leonidivna.
  Žena na znak vďaky pripravuje obed pre mladých stavbárov a trápi sa, že pracujú v takom teple. V Lukašivke podľa nej zhorelo počas ostreľovania viac ako tridsať domov. Pred veľkými ľudskými obeťami zachránilo obec len to, že mnohé domy boli využívané ako prázdninové chaty, a preto v nich v čase ostreľovania nikto nebýval. Ale nejaké obete predsa len boli. Na vedľajšej ulici počas ostreľovania zomreli na infarkt starší manželia.
  Ďalšej obeti ostreľovania, Oľhe Ivanivne, začiatkom marca 2022 zhorel dom. Našťastie v ňom nikto nebol. Počas ostreľovania sa Oľha ukrývala v pivnici. Keď dobrovoľníci dorazili do Lukašivky, požiadala ich, aby jej pomohli odpratať sutiny. „Toto som naozaj nečakala. Nový dom sa mi veľmi páči. Dobrovoľníkom som už povedala, že som pripravená pred každým z nich pokľaknúť a poďakovať im za to, čo pre mňa spravili,“ dodáva.

Jeden z dobrovoľníkov má skúsenosťami v staviteľstve, volá sa Pavlo. Predtým pracoval v medzinárodnej organizácii a staval domy pre vysídlené osoby z okupovaných oblastí Ukrajiny. Pavlo chodil najprv na „brigády“ do Lukašivky ako každý iný len cez víkendy. Ale keď mal  mesiac voľno, rozhodol sa, že ho strávi v Lukašivke.

Stavbár so skúsenosťami v staviteľstve Pavlo. V súčasnosti pracuje na dome Oľhy Ivanivny, predtým staval domy pre vysídlené osoby. Stavbár so skúsenosťami v staviteľstve Pavlo. V súčasnosti pracuje na dome Oľhy Ivanivny, predtým staval domy pre vysídlené osoby. | Foto: © Oleg Tan „Chcem sa na tom všetkom len trochu podieľať, chcem pomôcť,“ vysvetľuje. Tvrdí, že práca, aj keď je fyzicky náročná, si vyžaduje isté vedomosti a zručnosti, ale každý sa ju môže naučiť, ak chce.
 
Darja, sekretárka z Černihova, sa na stavbe naučila klásť tehly a používať kladivo. Darja, sekretárka z Černihova, sa na stavbe naučila klásť tehly a používať kladivo. | Foto: © Oleg Tan
Darja, sekretárka z Černihova hovorí, že na brigády chodí najmä kvôli sebe. Predtým sa stavebníctvu nevenovala. Dnes vie postaviť stenu, používať kladivo, vodováhu a špachtle. „Práca v Lukašivke mi nedáva pocit užitočnosti, ale vieru, že všetko sa dá obnoviť. V oslobodených mestách sme videli veľa hrôzy. Vážim si, že môžem prispieť pri ich obnove. Je dôležité myslieť na to, že všetko sa dá vrátiť do stavu lepšieho ako pred príchodom ruska,“ hovorí.

Owen, profesionálny stavbár z Írska, vysvetľuje tímu dobrovoľníkov, ako pripraviť základy a nalievať do nich betón. Owen, profesionálny stavbár z Írska, vysvetľuje tímu dobrovoľníkov, ako pripraviť základy a nalievať do nich betón. | Foto: © Oleg Tan Ďalším dobrovoľníkom, ktorý sa podujal na obnovu ukrajinskej dediny, je Ír Owen. Koncom júna tohto roku zbalil náradie do starého džípu, trajektom sa preplavil do Francúzska, a potom cez Belgicko, Luxembursko, Nemecko a Poľsko prešiel na Ukrajinu. „Som profesionálny stavbár. Viem, že ukrajinskí muži, ktorí zvyčajne pracujú v stavebníctve, teraz robia svoju prácu na fronte. Mal som možnosť prísť pomôcť a cítil som, že môžem byť Ukrajine užitočný,“ vysvetľuje Owen svoju prítomnosť v Lukašivke.

Dodáva, že dobrovoľníci na stavbe sú veľmi usilovní. „Keď pracujem v Dubline, platím ľuďom, aby niečo postavili. Niektorí z nich nechcú pracovať. Tu, v Lukašivke, každý jednotlivec, len čo sa zobudí, chce niečo urobiť, chce sa niečo naučiť, je veľmi pozorný a naplno sa venuje práci. Toto v komerčnej výstavbe neuvidíte,“ hovorí muž. Na Ukrajine chce zostať do polovice októbra. Dovtedy plánujú dobrovoľníci odovzdať obyvateľom susedných obcí pätnásť domov. „Domy zastrešíme, namontujeme okná a dvere, pripravíme ich na zimu, postavíme dočasné kuchyne,“ vysvetľuje Owen. „Ich majitelia sa do nich nasťahujú, aj keď to budú len hrubé stavby, teraz totiž žijú pod plachtami v záhradách.“
  Jeden z koordinátorov projektu Repair.together, herec Volodymyr, hovorí, že dobrovoľníctvo je bežnou súčasťou všedného života každého človeka, a to nielen v čase vojny. „Ľudia vždy potrebujú pomoc a podporu. A keď ju máte, riešenie problémov je hneď oveľa jednoduchšie,“ tvrdí.

Perspectives_Logo Tento článok bol uverejnený v rámci PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. JÁDU realizuje tento projekt, spolufinancovaný EÚ, spolu s ďalšími šiestimi redakčnými tímami zo Stredo-východnej Európy pod vedením Goetheho inštitútu. >>> Viac informácií o projekte PERSPECTIVES

Mohlo by vás zajímat

Failed to retrieve recommended articles. Please try again.

Doporučení redakce

Failed to retrieve articles. Please try again.

Nejčtenější články

Failed to retrieve articles. Please try again.