Energetická kríza v Ukrajine  Bez svetla: ukrajinské mestá bojujú o život

Ukrajinský odborník na energetickú efektívnosť Svjatoslav Pavľuk v rozhovore pre JÁDU hovorí o výzvach, ktoré pre ukrajinské mestá predstavujú útoky na elektrárne, o rozdieloch v prístupe k dekarbonizácii v Ukrajine a krajinách Európskej únie a o potrebe zavedenia decentralizovanej výroby elektriny počas vojny.

Ako vyzerala ukrajinská energetika pred 24. februárom 2022 a čo sa s ňou deje po ruskom ostreľovaní?

Pred ruskou agresiou sme mali prebytok elektrickej energie, dokonca sme ju vyvážali. Od začiatku vojny 24. februára 2022 rusi zničili asi 40 percent ukrajinskej energetiky, v tom 80 percent všetkých zdrojov veternej energie a 20 percent všetkých solárnych elektrární. Stratili sme 6 GW zo Záporižskej jadrovej elektrárne (nachádza sa v okupovanom meste Enerhodar). Po útokoch sme prišli o 80 percent výroby tepla a polovicu výroby vodnej energie. Z výkonu 28 GW, ktorý sme mali pred začiatkom vojny do polovice leta 2024 máme dnes k dispozícii asi 10 GW. Elektrickú energiu musíme dovážať z krajín EÚ a Moldavska. Je to okolo 1,7 GW, rokujeme o navýšení, no kvôli veľkým stratám je to stále málo. Máme nedostatok elektriny.

Znížila sa však aj spotreba elektrickej energie?

Áno, znížila sa spotreba energie v priemysle, znížil sa počet obyvateľov Ukrajiny a ukrajinských miest, ale na zimu potrebujeme vyrobiť asi 18 GW. Ak sa podarí obnoviť zničené bloky tepelných elektrární, spolu s dovozom budeme mať 14-15 GW. To znamená zimný deficit na úrovni 4-4,5 GW. Navyše, ak rusi zasiahnu výstupné transformátory jadrovej elektrárne, ktoré sú dnes základom ukrajinského energetického priemyslu, situácia bude veľmi dramatická.

Zmenili sa útoky na ukrajinskú energetiku?

V roku 2022 rusi ostreľovali najmä prenosovú sústavu, v roku 2024 začali útočiť na elektrárne a výrobu. V roku 2022  sme mali dostatočnú rezervnú kapacitu, ktorú sme mohli v nevyhnutnom prípade použiť, ale mali sme problém s prenosom, teraz máme problémy s výrobou elektrickej elektriny. Charakter deficitov v rokoch 2022 a 2024 je odlišný. S pomocou medzinárodných partnerov sme obnovili prenosovú sústavu, no nastal problém s výrobou energie.
   

Ako tento problém riešia ukrajinské mestá?

Neexistujú jednoduché riešenia. Nachádzame sa v zemepisnej šírke, kde sa situácia v zime a v lete veľmi mení. Netreba bilancovať len deň/noc, ale aj leto/zimu. Naše solárne elektrárne dokážu v lete vyrobiť veľa elektriny, no v zime pri nepriaznivých poveternostných podmienkach ich účinnosť výrazne klesá. Potrebujeme výrobu elektrickej energie nezávislú od počasia, teda jadrové elektrárne, plynové elektrárne, bioplynové elektrárne a elektrárne na biomasu. Mestá teraz hľadajú riešenia, ako vyrábať energiu nezávisle od počasia aspoň pre kritickú infraštruktúru.

O akej infraštruktúre hovoríme?

Ide o tepelné kotolne, ktoré poskytujú teplo a elektrinu. A o čerpadlá v kotolniach. Mestá sa zameriavajú na zabezpečenie záložných generátorov alebo plynových kogeneračných jednotiek, ktoré udržiavajú kotlové čerpadlá v chode. Druhá vec je voda. Tá je kritická pre chod miest, systém tepelnej komunálnej energie, kanalizáciu. Aj tu sa využívajú kogeneračné jednotky, ktoré dokážu zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd. Ukrajinské mestá sa snažia nájsť autonómne riešenia. Niektoré inštalovali veterné alebo solárne elektrárne na nemocnice, vodovodné potrubia a mestské budovy. Vodárne a kanalizácie, ktoré sú veľkými spotrebiteľmi elektrickej energie, sa tak stali nezávislé od siete. Prechod vodárenských spoločností na vlastný výkon uvoľňuje celkovú kapacitu energetického systému pre ostatných spotrebiteľov. Zníženie zaťaženia systému vodárenskými spoločnosťami je správnym krokom.

Niektoré mestá sa naozaj dobre pripravili. Napríklad v Novovolyňsku vymenili kotly, keď je nedostatok plynu vykurujú pomocou biomasy. V Kovli vytvorili samostatnú mestskú elektrickú sieť pre mestské spoločnosti, nainštalovali generátory. Ak v meste nie je elektrina, spúšťajú sa generátory a takýmto spôsobom sa teplo dopravuje do domov. Chmeľnyckyj má už niekoľko rokov vlastné kogeneračné jednotky, a keď je plyn lacný, cena mestskej elektriny môže byť konkurencieschopná s tou v sieti.

Aké prekážky čakajú na vodárne a kanalizácie pri prechode na vlastnú výrobu energie?

Vyskytol sa problém s tarifami. V malých mestách stanovujú tarifu za vodu samotné mestá a v tých veľkých zasa regulačný úrad. Je s tým problém, pretože regulačný úrad už tretí rok nezvýšil tarifu za vodu, napriek zvýšeniu miezd, nákladov na elektrinu, inflácie. Vo veľkých ukrajinských mestách existuje veľká priepasť medzi tržbami a schopnosťou vyplácať mzdy, udržiavať zásobovanie obyvateľov vodou, modernizovať vodárenské a kanalizačné systémy a pripravovať sa na ďalšiu sezónu. Mestá potrebujú zásobu generátorov a motorovej nafty. Treba ich kúpiť a zapojiť. A všetky tieto výdavky nie sú zahrnuté v tarife. To je dôvod, prečo máme vo vodárenských podnikoch obrovský nedostatok peňazí, predaj vody nepokrýva náklady. To znamená, že vodárne musia žiadať dotácie z mestských rozpočtov. A mestá tiež nemajú peniaze, lebo im zobrali časť miestnych daní. To je patová situácia.

Ak nám aj medzinárodné organizácie poskytnú nejaké zariadenia, ukrajinské mestá často nemajú financie na ich inštaláciu. Náklady na inštaláciu plynovej kogeneračnej jednotky sa pohybujú od 20 do 80 percent nákladov na samotnú jednotku. Ide o veľmi časovo náročný proces, ktorý si niekedy vyžaduje nové vybavenie na správne pripojenie. To všetko stojí veľa peňazí, ktoré ukrajinské mestá nemajú. Viem o prípadoch, že mesto potrebovalo dvadsať kogeneračných jednotiek, ale zobralo len tri, pretože na inštaláciu ďalších nemalo peniaze. Vedelo, že v zime bude mať problémy, ale chýbali mu finančné prostriedky.
 

Pri hľadaní zdrojov energie Ukrajinci využívajú doma rôzne zariadenia. V Odese napríklad nedávno došlo k výbuchu batérie v byte. Čo sa s tým dá robiť?

Je zrejmé, že ľudia začínajú hľadať lacné domáce riešenia. Známy je príbeh o tom, ako sa na európskom a ukrajinskom trhu objavili autobatérie, takzvané lítiové batérie IMSN. Najskôr sa táto technológia používala v autách Hyundai, ale batérie boli chybné. Hyundai dal za dve miliardy dolárov vymeniť batérie v 40 000 autách, likvidovať sa mali v závode v Poľsku. Z nejakého dôvodu sa však batérie nezlikvidovali, a tak sa z nich teraz v Ukrajine vyrábajú rôzne zariadenia. Sú to nové batérie, sú však chybné. Dajú sa veľmi jednoducho kúpiť na online platformách. Sú trikrát lacnejšie ako lítium-železo-fosfátové batérie, ktoré sú oveľa bezpečnejšie. Dnes v Ukrajine tieto batérie používajú na skladovanie energie pre zariadenia v bytoch. Ale môžu vybuchnúť. Preto každému odporúčam používať iba certifikované továrenské technológie. Okrem toho by sa tieto batérie mali vždy uchovávať v oddelených miestnostiach.
 

Na najvyšších poschodiach je v mestách často problém s vodou. Ako ho vyriešiť?

Je to problém miest v kopcovitom teréne. Ak nie sú v meste žiadne výškové rozdiely, v rozvodnej sieti verejného vodovodu je tlak pre celé mesto rovnaký, výškovým budovám pomáhajú čerpadlá, ktoré zvyšujú tlak a dodávajú vodu na horné poschodia. Vo všeobecnosti sú s tým však počas výpadku prúdu problémy.

Iné je to s budovami na kopcoch. Každých desať metrov výšky vytvára 1 atmosféru tlaku. Ak sú v meste výškové rozdiely, a tých je napríklad v Kyjive veľa, náklady na zásobovanie pitnou vodou a odčerpávanie odpadových vôd sa zvyšujú. Niektoré mestá, najmä tie ležiace v dolinách, dokážu ušetriť prostriedky na zásobovaní vodou, no majú obrovské náklady pri odčerpávaní odpadovej vody. Každé mesto má svoje problémy, no o odčerpávanie vody sa treba vždy postarať.  Ak je v budove čerpadlo, treba sa uistiť, že funguje. Potrebný je aj generátor, ktorý umožňuje odoberať teplo z mestskej siete, rozvádzať ho po budove a dodávať vodu na horné poschodia.

V EÚ existuje niečo ako štvrtý energetický balíček, ako to v tomto smere vyzerá v Ukrajine?

V našej krajine sa zničenie energetického priemyslu časovo zbehlo s dôležitým procesom energetickej transformácie v EÚ a vo svete všeobecne. EÚ si v rámci Európskej zelenej dohody stanovila cieľ: prechod na bezuhlíkové hospodárstvo do roku 2050. Krajiny EÚ sa na to pripravujú: vytvárajú komunálne energetické plány, vypočítavajú množstvo obnoviteľnej energie, ktorú možno vyrobiť, pripravujú úverové programy, výrobu zariadení a plánujú podporu pre spotrebiteľov v domácnostiach. V EÚ sa prechod na bezuhlíkové hospodárstvo uskutočňuje s environmentálnymi a klimatickými cieľmi, zatiaľ čo my máme iné ciele – bezpečnostné. Nerobíme to ani tak z obavy o klímu, ako skôr o prežitie. Vyzerá to podobne, ale možnosti a potreby sú odlišné. V Ukrajine neexistujú žiadne lacné pôžičky, žiadna výroba nových zariadení, žiadne poradenské agentúry, ktoré by vám mohli pomôcť. Ľudia musia robiť všetko sami. Naše rozvodové siete sú zničené -  je výzvou vytvoriť technické možnosti na energetické fungovanie v ostrovnom režime. Problém synchronizácie malých inštalácií so sieťou je veľkým problémom energetickej transformácie a formovania prosumerov (kombinácia výrobcu a spotrebiteľa energie).

Ak by sme sa mali porovnať s Nemeckom, čo sa tam deje?

V Nemecku vidíme kolosálny boom balkónovej fotovoltaiky. My sme teraz v štádiu, keď mobilné telefóny nahradili pevné linky. U nich sa úplne zmenil obraz spotreby telekomunikačných služieb. Už nie je potrebné mať drôt. Podobný príbeh sa deje aj v elektroenergetike. Nové technológie sú čoraz lacnejšie, solárne elektrárne, veterné elektrárne a batérie sa stávajú konkurencieschopnými. Sme svedkami zmeny technológií výroby a skladovania elektrickej energie. V EÚ je to plánované a bezbolestné, v Ukrajine sa to deje v podmienkach šoku, zničenia starého energetického priemyslu rusmi. Týmto smerom sa však uberá aj Ukrajina. V dôsledku prerušenia dodávok elektrickej energie vzniká potreba akumulácie elektriny na úrovni domácností. Akumulačné batérie sa stávajú novým prvkom interiéru ukrajinskej rodiny ako práčka či chladnička. Ide o zásadnú a nezvratnú zmenu, jej dôsledky zmenia energetiku.

Aká je vaša predpoveď na zimu 2024/2025 pre Ukrajinu?

Myslím, že by sme vždy mali pamätať na najhorší možný scenár. V najlepšom scenári budeme mať deficit 4 GW, čo je asi 25 percent toho, čo potrebujeme na zimu. Ak rusi zasiahnu výstupné transformátory jadrovej elektrárne, bude to znamenať zvýšenie energetického deficitu. Treba sa pripraviť na to, že to urobia. Nemajú v tomto ohľade žiadne morálne zábrany. V najhoršom prípade môžeme byť bez elektriny aj mesiac. Treba sa pripraviť aj na takýto scenár. To je moja predpoveď na najbližšiu zimu.

A na ďalšia v zimu v roku 2025/2026?

Rozsah škôd je taký veľký, že do ďalšej vykurovacej sezóny nič neobnovíme.
Väčšina poškodených elektrární je tepelná. Žiadna európska banka neposkytne úver na rekonštrukciu uhoľných elektrární. Oprava si vyžaduje veľa finančných prostriedkov, vybavenia a času. Nepôjde to tak rýchlo. Preto vzniká trh s kogeneračnými jednotkami. Ale takáto decentralizovaná výroba elektrickej energie je v normálnych krajinách chápaná ako rezervná, a nie základná. Skutočne plánovať môžeme až po skončení vojny. Zatiaľ musíme zabezpečiť, aby ukrajinské mestá prežili. Aj tu však môže byť pre naše mestá dôležitá spolupráca s partnerskými európskymi mestami, ktoré majú potrebné technické a organizačné skúsenosti a môžu pomôcť pri inštalácii kogeneračných jednotiek. Bola by to významná pomoc.

říjen 2024