Na to, ako obyvatelia Slovenska prijímajú ľudí, utekajúcich pred vojnou na Ukrajine, vplýva mnoho vecí. Mienku a konanie verejnosti od začiatku konfliktu formovala prirodzená solidarita s obeťami ruskej agresie, ale aj hybridná vojna a ohlupovanie publika na sociálnych sieťach. Alebo tradičný proruský sentiment Slovákov, ktorým sa nechce von z mystického oparu slovanstva. Na slovenskom vidieku však veľa – v dobrom i zlom – znamená aj vplyv miestnych lídrov.
Tento text si môžete nazvať slobodne. Je to prípadová štúdia, skromná sociálno-kultúrna sonda a odraz autorovej osobnej skúsenosti v jednom. Pozor, bez ambície zázračne vysvetliť proruské názory a iné nepríjemnosti, ktoré sa urodia v hlavách ľudí. Sloboda reflektovať svet okolo po svojom našťastie ešte existuje, a tak ani vplyv miestnych lídrov nie je absolútny.V každom prípade starostovia obcí (a spolu s nimi niekoľkí ďalší tvorcovia mienky) vytvárajú atmosféru, určujú témy, kultivujú, umŕtvujú alebo v horšom prípade rozkladajú miestnu spoločenskú diskusiu.
Partizánska Ľupča a Ľubeľa sú dve stredoliptovské obce. Vzdušnou čiarou sú od seba vzdialené iba niekoľko kilometrov. V prvej autor niekoľko rokov býva, z druhej pochádza a pomery v nej dobre pozná.
Obce sú veľmi podobné, rovnako ľudnaté (okolo 1200 ľudí) a podobne nábožensky poskladané s katolíckou väčšinou. Obe ležia na čiare, ktorá delí prevažne katolícky dolný Liptov od protestanského horného. Náboženský život ľudu je prevažne na úrovni spoločenského dekóra. Dediny majú laický charakter. Aj starší sa pánom farárom zdravia civilne Dobrý deň.
Starostovia obcí vytvárajú atmosféru, určujú témy, kultivujú, umŕtvujú alebo v horšom prípade rozkladajú miestnu spoločenskú diskusiu.“
Zašlá sláva a grilovací komfort
Jeden dôležitý rozdiel však existuje. Kým Ľubeľa je oddávna jednoducho dedinou, Partizánska (do vojny Nemecká) Ľupča bola kedysi mestským centrom Liptova, dôležitá a regionálne výnimočná.Stopy zašlej slávy sú stále prítomné. V strede obce je námestie, veža farského kostola je široko-ďaleko najvyššia. Pamiatkovo chránené centrum tvoria meštianske domy. Dnes sú v zúfalom stave a na realitnom trhu zaujmú predovšetkým nízkou cenou. Na ľupčianskom cintoríne odpočívajú desiatky dôležitých osobností, mnohé z nich majú heslo aj v encyklopedických slovníkoch.
Nemecká Ľupča sa po vojne zmenila na Partizánsku, blízke nízkotatranské doliny boli totiž centrom partizánskeho odboja. Medzi dvoma vežami kostolov stojí vynovený pamätník SNP.
Aj Ľubeľa má pred kultúrnym domom kamennú spomienku na Povstanie. Miestnym sa darí. Väčšina býva vo veľkých rodinných domoch. Prosperujú a víkendy trávia v záhradných altánkoch pri griloch so zasneným pohľadom upretým na auto stojace vo dvore.
Ľupčania a Ľubeľci napriek dejinným rozdielom volia v parlamentných voľbách podobne. Silné pozície pravidelne získavajú autoritárske hnutia (HZDS Vladimíra Mečiara), nacionalisti (SNS) alebo populisti, ktorí klamú telom a chcú, aby ich ostatní volali socialisti (Smer Roberta Fica a jeho stranícke klony).
Predstavenie slovensko-ukrajinskej divadelnej skupiny v miestnom Kultúrnom dome v Partizánskej Ľupči (27. marec 2022) | Foto: © Martin Sprušanský
Idealista vs. pragmatik
Už je čas na obraz miestnych lídrov. V Ľupči po rokoch pragmatického, ale i zdiskreditovaného starostu spojeného s národovcami prišiel do vedenia obce muž „z inej planéty“ – mladší občiansky a kultúrny aktivista, nekonvenčný a nezávislý od politických značiek, s entuziazmom pre ideál komunitného života, ľudské práva a étos demokracie, bez záľuby v kšeftoch pre vlastné obohatenie.Ľubeľskú mentalitu už viac funkčných období formuje starosta, ktorý kandidoval za SNS. V nacionalistickej strane bol dokonca krajským šéfom. Disponuje titulom aj za menom, sedí v zastupiteľstve samosprávneho kraja. Po konflikte s predsedom SNS Andrejom Dankom sa s národovcami rozlúčil a teraz si už verejne začína obliekať tričko Hlasu. S ním sa zdá budúcnosť znovu nádejná.
Má rád ničnehovoriace prejavy. Rozpráva (a píše) o národe a tradíciách, hoci nikto si v tej chvíli nevie predstaviť, ktoré má na mysli. Namiesto podobizne prezidentky si do kancelárie na stenu zavesil obraz Andreja Hlinku. Už roky mieša pre ľudí ľúbivý mix: kúsok viery, kilo národnej emócie, ani vencu na pamiatku hrdinov SNP sa nebráni.
V obci je úspešný. Chce, aby všetci videli, že je predovšetkým praktik, občania chcú predsa krajší kulturák, nové bytovky a opravenú cestu. Politika ich vraj nezaujíma, ale nevedome či podvedome zásobuje priaznivcov posolstvami s jasnou politickou a hodnotovou líniou, ktorá sa miestnych ničím nedotkne. Bez ostychu napíše o zapredanej vláde, liberálnej skazenosti a falošných médiách.
Nikto nedokáže vypočítať hladinu sebectva a humanity v občanoch dvoch liptovských obcí. Ide o jemné obrysy spoločenskej atmosféry, prejavov solidarity či náklonnosti k trpiacim.“
Vplyv praktický i prívetivý
Ruská invázia na Ukrajinu zrazu odkryla vplyv lídrov veľmi zreteľne. Ľupčiansky starosta asi tri dni po začiatku invázie organizoval prvú pomoc utečencom, dokonca aj priamo vo svojom dome. Po niekoľkých dňoch Ľupča ponúkla miesto stovke ukrajinských utečencov, predovšetkým matkám s deťmi. Evanjelický farár okrem ubytovania Ukrajincov na fare zorganizoval v chráme modlitby za Ukrajinu. Miestny obvoďák so svojím ochotníckym divadlom pripravil spoločné predstavenie s divadelníkmi z Kyjeva, ktorí sa načas stali utečencami. Pomoc miestnych bola jednoznačná a nebolo počuť výraznejšie hlasy proti nej.Starosta Ľubele si splnil povinnú jazdu a postaral sa o základné úlohy uložené obciam pri príchode prvých utečencov z Ukrajiny. Popri tom však stihol na facebooku uvažovať, že s tými vinníkmi vojny je to zložité a „on sa nikoho nezastáva“. Už po pár týždňoch varoval (s potleskom publika) pred tým, aby sme nedajbože Ukrajincov neuprednostňovali. Dedina poskytla útočisko asi desiatim utečencom. Zo všetkých verejných prejavov starostu bolo jasné, že dáva prednosť miestnej zábave a plánom na väčší blahobyt občanov. Čo iné ľudia od starostu predsa čakajú?
Nespravil nič hrozné, ale ani nič výnimočne humánne. Zostal vo svojich kruhoch. A po tisícikrát podporil v spoluobčanoch zbytočnú nespokojnosť, zahľadenosť do minulosti a prízemné kolektívne sebectvo. Jeho vplyv na miestnych zostal v podobe komunikačného kanálu zaneseného prázdnymi frázami. Zahlienený rečami o hodnotách zabudol „svojim“ pripomenúť čo i len jednu konkrétnu hodnotu vo vzťahu k Ukrajine.
Tieto rozdiely v sile líderstva nie sú empiricky merateľné. Nikto nedokáže vypočítať hladinu sebectva a humanity v občanoch dvoch liptovských obcí. Ide o jemné obrysy spoločenskej atmosféry, prejavov solidarity či náklonnosti k trpiacim. Kvalita tohto líderstva nepridáva ani neuberá nič na budúcich vyhliadkach dvoch starostov. Žiaľ, môže sa stať, že „dobré skutky budú po zásluhe potrestané.“
V každom prípade sa ukazuje cesta rozvoja spoločenskej súdržnosti v bežných podmienkach slovenského vidieka. Vplyv miestnych lídrov môže byť zásadný s veľkým potenciálom. Je overený osobnými kvalitami a v kritických chvíľach má praktický dosah.
jún 2022