Trestné konanie proti publicistovi  Kríž nad Slovenskom

Na Slovensku prebieha trestné konanie, ktorého kontúry by mali zaujímať každého publikujúceho človeka a ktoré môže mať ďalekosiahle následky na slobodu prejavu, zaručenú ústavou. Komentár Nataše Holinovej.

Publicista Michal Havran čelí trestnému stíhaniu pre komentár, teda názorový článok, o verejných prejavoch jedného neobyčajne excentrického katolíckeho kňaza. Toto trestné oznámenie podal syn disidenta Jána Čarnogurského, advokát Ján Čarnogurský mladší, a to pre ohováranie a hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Títo dvaja páni, otec a syn, svojho času vedeli, čo je to sedieť vo väzení pre svoje názory. Revolúcia 1989 Čarnogurského staršieho zastihla vo väzbe, čakajúceho na proces. Pod transparenty, ktoré držali ľudia 23. novembra pred Justičákom, by sme sa my, liberáli, podpísali aj dnes. Žiadali napríklad slobodu náboženského presvedčenia.
 
Pre nás je dôležitý kontext, v akom dnes prebieha trestné konanie Michala Havrana. O havárii dvoch názorových svetov – konzervatívneho a liberálneho – sa hovorí relatívne nedávno, ale začala sa oveľa skôr. Môžeme si to ukázať na téme Istanbulského dohovoru, ktorý je dnes na Slovensku nemožné prijať, hoci sme ho v roku 2011 podpísali a čakali na ratifikáciu. Tento dohovor tiež ukazuje, že Slováci sú pápežskejší ako pápež, ktorý v tejto téme posiela na cestu dialógu. To však nie je náš prípad, dialóg sa stráca.
 
Pred poslednými voľbami v marci 2020 sa tomu na Slovensku hovorilo „kultúrna vojna“. Obsahom tohto termínu je vyostrovanie sporov medzi liberálmi a konzervatívcami. Čoraz častejšie sa používali slovné spojenia ako „extrémny liberalizmus“ , na druhej strane „katoliban“. Ešte v predchádzajúcom parlamente sedel poslanec Kuffa, podpísaný pod návrhom zákona, ktorý chcel trestať umelé oplodnenie sadzbou päť až dvanásť rokov a za interrupciu by bol posadil ženu až doživotne. Nejeden katolík si ťukal prstom po čele.
Tento poslanec Kuffa má brata kňaza, ktorý sa stal témou Havranovho článku. Havranova kritika smerovala na katolícku cirkev, ktorá podľa jeho názoru nevie (rozumej nechce) upratať jedného šaša a necháva sa ním reprezentovať, a to aj v prieniku s fašistickými názormi. Ak cirkvi vyhovuje kňaz, ktorý sa venuje politike a odfotí sa v parlamente s fašistami a so soškou Panny Márie, tak cirkev musí strpieť kritiku. Ak si ktokoľvek myslí, že bol tým spáchaný trestný čin hanobenia náboženstva, nech s týmto svojím názorom naloží, ako uzná za vhodné. Nám zas nikto nezakazuje pokladať tento názor za vyšinutý.
 
Problém však je, že s vyšinutým názorom sa stotožnili už aj štátne orgány, pretože trestné konanie po poldruha roku postúpilo do ďalšieho kola a vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry vzniesol Havranovi obvinenie. To znamená, že máme veľký problém, a pokiaľ sme sa v tejto téme nespojili, tak tento problém zatiaľ nevidíme. Nehovoríme o ničom menšom ako o slobode prejavu, zatiaľ sa však mnohí Havranovi kolegovia zaoberajú jeho tónom a polemizujú s podstatou jeho názorov. V tomto koktaile sa pomaly varia žaby, pretože odkedy majú Havrana na stole orgány činné v trestnom konaní, otázka je jediná: bola skutková podstata ohodnotená správne a bol spáchaný trestný čin? Naozaj možno kritiku cirkvi a jedného kňaza označiť za hanobenie náboženstva a nechať o tejto otázke rozhodovať až súd? Možno áno, lebo na Slovensku sa od volieb zmráka ďalej.
 
Na sviatok Zostúpenia Svätého Ducha sa v Michalovciach 30. mája koná slávnosť a arcibiskup Cyril Vasiľ prednáša homíliu. Namiesto pripomínania si darov múdrosti, rozumu, rady, sily a poznania veriaci počúvajú, že dnes je moderné kopnúť si do cirkvi. Arcibiskup vymenúva „najbizarnejšie výkriky“, všetko články z denníka SME, kam píše Havran aj ja. Prekáža mu napríklad môj názor, že sa „stráca vyváženosť konzervatívneho a liberálneho sveta“. Je naozaj zvláštnym zážitkom predstavovať si, ako môže toto niekto pokladať za kopanie do cirkvi. No homília sa nás netýka – na rozdiel od politického a spoločenského vývoja.
 
Máme ministra zdravotníctva, ktorý modlitbou „oslobodil“ muža cvičiaceho jogu – pokladá ju za okultizmus. Smiech sa končí v momente, keď minister zatúži po tom, aby štát riadili tí, ktorí milujú Pána a majú vyššie ako svetské hodnoty. To je, akoby nám pred očami trhal ústavu, podľa ktorej sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.
 
Začiatkom koronakrízy lietal súkromným lietadlom nad Nitrou, Banskou Bystricou a Novými Zámkami generálny vikár Nitrianskej diecézy s relikviou Kristovej krvi a požehnával Slovensku. Na dunajskom nábreží v Bratislave bol koncom apríla vztýčený obrovský svietiaci kríž, aby nám pomohol prežiť ťažké časy. Autorom nápadu bol kresťanskodemokratický politik Alojz Hlina, teraz mimo parlamentu.
V parlamente leží návrh zákona o sprísnení interrupcií, čo predkladatelia – Kresťanská únia – nazývajú pomoc ženám. Táto istá únia bude dvíhať ruku aj za fašistické návrhy zákonov, pretože fašisti „dostali od ľudí mandát“. A pretože, povedzme na rovinu, fašisti im neprekážajú ani zďaleka tak silno ako liberáli. Nie je známy ani jeden príklad, že by konzervatívec podal trestné oznámenie na fašistu, hoci tí majú pre popieranie holokaustu a hanobenie národa a rasy pravidelne opletačky a dokonca už aj právoplatné rozsudky.
 
V takejto atmosfére logicky rastú obavy, že štát sa postará o potláčanie práv a slobôd.  Preto treba pozorne sledovať aj Havranovo trestné konanie a spolu s ním brániť slobodu prejavu v sekulárnom štáte.

júl 2020