Slovensko aktuálne žije prípravami na návštevu pápeža Františka. To, že sa k nám chystá hlava katolíckej cirkvi, asi zbadal každý, aj agnostik, ateista či príslušník inej cirkvi. Dúhoví kresťania sa na jeho návštevu tešia. Vďaka nemu majú totiž už dlhšie nádej, že sa inakosť konečne bude akceptovať aj v našej cirkvi. To, čo LGBTI veriaci u nás zažívajú, si totiž len málokto vie predstaviť.
„Cirkev nás väčšinou ani neregistruje. Existencia ľudí zo sexuálnych menšín je v cirkvách alebo na farnostiach na Slovensku tabu,“ vraví Miroslav Maťavka z občianskeho združenia SIGNUM – Dúhoví kresťania.„Stretávame sa s veľkou diskrimináciou napríklad pri spovediach alebo konzultáciách s kňazom. Keď sa niekto prizná k inakosti, často sú mu odopierané sviatosti alebo funkcie miništrantov, vedúcich mládežníckych skupín, zakazujú mu hrať na organ, prípadne nemôže byť krstným rodičom a podobne,“ vysvetľuje Miroslav Maťavka.
Nik na nich nemá?
A toto sa deje napriek tomu, že na Slovensku máme už sedemnásť rokov kvalitný antidiskriminačný zákon. Na dianie v cirkvi sa ho zatiaľ nepodarilo uplatniť.„Ja si nemyslím, že na Slovensku si cirkev uvedomuje, že je u nás zakázaná diskriminácia na základe sexuality. Máme to dokonca potvrdené od jedného pána biskupa, ktorý sa hrdí tým, že ani inšpekcia práce proti nemu nič nezmôže, keďže ho kryje Vatikánska zmluva,“ tvrdí dúhový kresťan.
Jeho slová potvrdzuje aj teológ Jozef Žuffa z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. „Základná Vatikánska zmluva dovoľuje cirkvám riadiť sa podľa vlastnej náuky. Jej interpretácia potom môže byť aj takáto. Povedia, že to je v nesúlade s cirkevným učením,“ vysvetľuje a dodáva, že byť inak sexuálne orientovaný síce nie je v rozpore s cirkevným učením, no explicitne sa tam píše, že prežívať takúto sexualitu je neprijateľné. Inak povedané, môžete byť LGBTI, ale len ak žijete v celibáte. Jozef Žuffa spolu s mnohými ďalšími teológmi však takúto interpretáciu odmieta a volá po rekonštrukcii cirkevného učenia, ktoré má reflektovať to, že žijeme v 21. storočí.
Veriacich ľudí v radoch LGBTI je naozaj mnoho. Keďže naša katolícka cirkev stále oficiálne považuje homosexualitu za chorobu, jednou zo snáh združenia SIGNUM – Dúhoví kresťania je aj to, aby tento svoj postoj zmenila. Na stránke KBS totiž stále svieti kontroverzné vyhlásenie z roku 1999, hoci homosexualita bola zo zoznamu chorôb odstránená už v roku 1992. „Snažíme sa dosiahnuť, aby Konferencia biskupov Slovenska hlavne zmenila rétoriku o ‚liečení homosexuality‘ a napravila svoje posledné vyhlásenie k téme, kde podporuje ‚liečenie‘.“
Na historicky prvej ekumenickej bohoslužbe pri príležitosti Medzinárodného dňa proti homofóbii (IDAHOBIT) 17. mája 2020 v Bratislave mala dúha miesto aj pred oltárom.
| Foto: © Signum - Dúhoví kresťania
V boji sami so sebou
Miroslav Maťavka sa sám so svojou inakosťou vyrovnával dlho a ťažko. Vyrastal totiž v klasickom slovenskom katolíckom prostredí.„Narodil som sa v roku 1978, vyrastal som na dedine, kde v časoch socializmu bola cirkev oporou proti systému. Keď som začal objavovať svoju sexualitu, bol som veľmi silný katolík a ako taký som vedel, že musím žiť podľa katechizmu katolíckej cirkvi. Svoju sexualitu som preto potláčal až do neskorej tridsiatky. Videl som však obrovské následky, ktoré to malo na moju emocionalitu, stabilitu, plnosť života,“ vysvetľuje s tým, že sa neustále obával telesného kontaktu a bol v strese, že ho niekto „odhalí“.
„Ťažké bolo emocionálne spracúvanie zaľúbení, zakaždým to v sebe potláčať. Takéto niečo potom často vyústi do sebadeštrukčných stavov, depresií. Poznám mnoho ľudí, ktorí k nám do združenia prichádzajú s internalizovanou homofóbiou, vyrastajú s tým, že nenávidia sami seba, myslia si, že si dajú pilulku a stanú sa ‚normálnymi‘. To sa však nedá, a preto žijú v konštantnom boji sami so sebou.“
Aj niektorí slovenskí teológovia a farári si myslia, že dúha patrí do kostola.
| Foto: © Signum - Dúhoví kresťania
Milujem hriešnika, nenávidím hriech
Združenie SIGNUM – Dúhoví kresťania vzniklo pred dvoma rokmi, i keď veriaci ľudia z LGBTI komunity sa stretávali a pomáhali si už dávnejšie. Mnohých z nich po tom, ako sa priznali k inakosti, totiž vylúčili z farností alebo oficiálnych cirkví, no oni chceli svoju vieru s niekým zdieľať. „Uvedomili si, že predsa len chcú rásť ďalej v Bohu, a tak sa stretávali sami. Spolu rozmýšľali, ako reflektovať na toto učenie cirkví v štýle milujem hriešnika, ale nenávidím hriech, kde sa prežívanie inakosti označuje za hriešne. To je v slovenskom katolíckom prostredí častý naratív, že veď my proti vám nič nemáme, len jednoducho neprežívajte to, kto ste,“ dodáva Maťavka, ktorý sa dokázal vzoprieť aj preto, že dlhé roky žil v zahraničí, kde sa na túto tému pozerajú inak.Vo Veľkej Británii ho paradoxne povzbudili tamojší jezuiti, ktorí mu povedali, že pre nich vôbec nie je podstatné, akú má sexuálnu orientáciu. Dnes, keď je sám so sebou už vyrovnaný, chce pomáhať druhým, aby nemuseli zažívať to, čo on desaťročia predtým. Komunikácia združenia s Konferenciou biskupov Slovenska je však náročná a zatiaľ žiadne väčšie výsledky nepriniesla.
Nádej od pápeža
Pre LGBTI kresťanov je veľkou nádejou pápež František. Napokon, u mnohých našich oficiálnych cirkevných predstaviteľov až taký obľúbený nie je – práve preto, že otvára citlivé témy. Dúhoví veriaci však dúfajú, že vďaka jeho otvorenosti a láskavosti sa veci začnú postupne meniť.„Symbolika, ktorú v zaobchádzaní s marginalizovanými skupinami všeobecne pápež pretláča vo svojom pontifikáte, je oproti predošlým pápežom veľkým občerstvením. Berie ľudí takých, akí sú, a to je niečo, v čom vidím jeho dôležitý odkaz aj pre našu spoločnosť. Jednoducho nedávať si podmienky, aby sme niekoho prijali medzi seba. František ide tam, kde vidí potrebu Božej lásky, bez ohľadu na to, či tí ľudia žijú podľa nejakého pravidla. Nerozdeľuje ich, že vy môžete byť súčasťou cirkvi a vy nie. Ľudom sprostredkúva Boha v ich potrebe,“ vraví Miroslav Maťavka.
„Otvára mnohé témy, na ktoré sme doteraz neboli zvyknutí, či už sú to témy väčšieho záujmu o marginalizované skupiny, o ekológiu, o zodpovednosť voči svetu, ale zároveň aj témy, ktoré minimálne v našej časti Európy rozdeľujú spoločnosť. A to sú napríklad neheterosexuálne vzťahy. On tú debatu začína alebo vyzýva k nej, ďalšie kroky potom treba robiť na jednotlivých úrovniach cirkví. Už len to, že sa po jeho návšteve na Slovensku bude o týchto témach viac hovoriť, je veľkým prínosom,“ dopĺňa ho teológ Jozef Žuffa.
Dr. Michael Brinkschröder prišiel prvýkrát podporiť slovenských dúhových kresťanov v roku 2019 a zastupoval jeho mníchovské spoločenstvo Queergottesdienst spolu s Miroslavom Maťavkom za SIGNUM - Dúhoví kresťania na Dúhový Pride Bratislava
| Foto: © Signum - Dúhoví kresťania
Nemci ako vzor
Pápež František však nie je jediný, kto vyzýva na zmierenie a otvára ťažké témy. V nemeckej katolíckej cirkvi sa pred pár rokmi vybrali na vlastnú synodálnu cestu. Naši dúhoví kresťania sa nimi inšpirujú.„Bolo to v čase, keď bola nemecká katolícka cirkev v dramatickej kríze. Odhaľovali sa obrovské prípady sexuálneho zneužívania v cirkvi. Medzinárodné katolícke organizácie a biskupské konferencie sa vtedy spojili a vytvorili nové pravidlá reformného procesu. Otvárajú sa tak kontroverzné témy. Nielenže sa hľadajú korene sexuálneho zneužívania, ale hovoríme aj o ženách v cirkvi, o celibáte, o sexuálnej morálke aj o homosexuálnych partnerstvách. Toto je cesta celej katolíckej cirkvi v Nemecku a drvivá väčšina veriacich ju víta. Myslím, že je to veľká globálna výzva a ja som veľký optimista. Dúfam, že nemecká cirkev dá impulz diskusii tým, že ukáže hlavné témy, ktoré už nebudú viac tabu,“ vraví doktor Michael Brinkschröder, teológ a sociológ, člen katolíckeho LGBT+ grémia v Nemecku. Nemci sú v rámci katolíckej cirkvi výnimoční. Hľadajú odpovede a pokúšajú sa o poctivú diskusiu v témach, ktoré vlastne otvoril pápež František.
„Medzinárodná spolupráca je pre nás veľkou inšpiráciou, pretože na Slovensku je zatiaľ, žiaľ, slzavé údolie. Mnohí ľudia, ktorí sa priznajú k inakosti, buď radšej zabudnú na vieru, alebo žijú v neustálom trápení. Preto je pre nás veľkým povzbudením, že môžeme spolupracovať s organizáciami, ako je Európske fórum LGBTI kresťanov alebo Globálna sieť dúhových katolíkov. Keď vidíme, ako v jednom z najväčších kostolov v Nemecku bývajú pravidelné dúhové bohoslužby, je to úžasné. Tam prídete do kostola a vidíte na oltári dúhovú vlajku, páry rovnakého pohlavia sa držia za ruky a pri znaku pokoja si dávajú bozky. Nie sú nikým súdení, žijú podľa katolíckej náuky, ale zároveň podľa svojho srdca a vlastnej viery,“ vysvetľuje Miroslav Maťavka.
„Všade, kde sa regionálna teológia snaží počúvať ľudí v ich radostiach a žiaľoch, musí mnohé veci prehodnocovať. To, že niektoré krajiny alebo niektoré teologické školy sú otvorené pozerať sa poctivo na potreby doby, by malo prinútiť cirkev popremýšľať, ktoré náukové veci by sa mali aktualizovať. Toto je vysoko aktuálne pre poslanie cirkví, takúto debatu o potrebách zmien v prístupoch, zmýšľaní a učení, začal otvárať pápež František a ja verím, že nájdeme aj v našich regiónoch dostatok výtlaku, aby sme túto debatu viedli otvorene,“ uzatvára teológ Jozef Žuffa.
September 2021