Koronavírus a klimatická kríza  Pauza ako šanca pre ekosystém?

Priniesla nám pandémia šancu na záchranu planéty a klímy? Môžeme vôbec označiť pandémiu koronavírusu ako šancu? Rozprávali sme sa s klimatológom Jozefom Pechom a slovenským europoslancom Martinom Hojsíkom.

Nové ochorenie, karanténa, izolácia, konfrontácia s pocitmi i strachmi, ktoré v nás pandémia vyvoláva. Popri tom všetkom neznámom, čo sa na nás valilo, sa objavili snímky zo satelitov. Obloha nad severným Talianskom je najčistejšia za posledné desaťročie. Iné fotky sú plné prekvapenia a údivu – zrazu vidno panorámu Himalájí.
 
Snažíme sa nájsť na celej situácii niečo pozitívne a od toho sa odraziť. Možno pandémia a s ňou spojená „pauza“ predstavuje šancu pre ekosystém, aby sa spamätal z desaťročí nášho drancovania.
 
Ako to teda skutočne je? Priniesla nám pandémia šancu na záchranu planéty a klímy? Môžeme označiť pandémiu koronavírusu ako šancu? Aj o tom som sa rozprávala s klimatológom Jozefom Pechom a europoslancom Martinom Hojsíkom.
 

Šanca na čistejší vzduch

Klimatológ Jozef Pecho sa v posledných mesiacoch často stretával s otázkou, koľko by musela trvať súčasná pandémia a opatrenia s ňou spojené, aby sa pokles emisií prejavil na zmiernení klimatickej krízy. „Pripadá mi to cynické a neudržateľné – ísť na riešenie klimatickej krízy pandémiou. Položiť na lopatky globálne hospodárstvo a ekonomiku nie je cestou. Okrem toho, nemali by sme chcieť, aby sa veľká časť globálnej populácie dostala do chudoby len preto, že ideme riešiť klimatickú krízu,“ vysvetľuje na úvod Jozef Pecho.
 
Už od začiatku pandémie vzniklo niekoľko analýz z oblasti životného prostredia a ovzdušia.
 
Odstavenie časti hospodárstva, priemyslu i dopravy po vypuknutí nákazy sa prejavilo hneď – priemyselné oblasti hlásili veľký pokles znečisťujúcich látok v ovzduší. To vysvetľuje populárne obrázky nielen z Európy, ale aj Ázie či Spojených štátov. Smog, na ktorý sme boli zvyknutí počas zimy a jari, zrazu nebolo možné pozorovať.
Mapy Kráľovského holandského meteorologického ústavu a Európskej vesmírnej agentúry znázorňujú priemernú koncentráciu oxidov dusíka nad územím Európy v období marec až apríl 2019 (hore) a od 13. marca do 13. apríla 2020 počas obmedzenia pohybu proti šíreniu nového typu koronavírusu. | Foto: © TASR | AP
„Pred koronou sa limity znečisťujúcich látok, najmä oxidov dusíka, pochádzajúcich najmä z dopravy vo veľkých priemyselných aglomeráciách aj na Slovensku, veľmi často prekračovali. Ale za pár dní sa výrazne znížili, čo sa prejavilo na kvalite ovzdušia. Prispela k tomu najmä znížená mobilita obyvateľstva,“ hovorí Pecho, ktorý pôsobí v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, kde v máji zverejnili štúdiu o smogových situáciách. Trend poklesu množstva smogu sa potvrdil aj v štrnástich slovenských mestách.
 
„Tu sa bavíme o ovzduší, ale klíma je náročnejšia na analýzu, pretože väčšinou pracujeme s údajmi, ktoré sa spracovávajú na konci roka alebo za iné spravidla dlhšie obdobie. Vznikla však zaujímavá štúdia, v ktorej sa uvádza, že celkový medziročný pokles emisií oxidu uhličitého (CO2), ktoré spôsobujú globálne otepľovanie, klesol od marca do mája približne o 17 – 20 percent. Tu sa však bavíme o denných emisiách,“ objasňuje štúdiu klimatológ.
 
Pred pandémiou sa do ovzdušia v rámci dopravy, spaľovania uhlia či priemyslu vypustilo približne 100 miliónov ton emisií denne. V čase reštrikcií z dôvodu pandémie klesli denné emisie na 70 – 75 ton miliónov, čo predstavuje úroveň v produkcii CO2 zhruba spred roka 2006.
 
„Keď si uvedomíme, že za štrnásť rokov globálne spoločenstvo a priemysel dokázalo na denných emisiách vzrásť o desať percent, je to dosť veľká rýchlosť,“ hovorí Pecho.
Nádej pre planétu, ako niektorí vnímali pandémiu, sa ešte zmenšuje, keď sa pozrieme do histórie. Tá nám ukazuje, že po každej kríze stúpla produkcia emisií ešte rýchlejšie (ako pred krízou), keďže štáty v snahe zachrániť hospodárstvo nalievajú obrovské investície do ekonomiky.
 
„My si však nemôžeme dovoliť naštartovať tú istú mašinu,“ konštatuje Martin Hojsík, ktorý v čase ekonomickej krízy v roku 2008 pôsobil v organizácii Greenpeace International. V rámci GPI sa snažili presadiť, aby sa peniaze na podporu ekonomiky použili na zelené projekty. „Úprimne poviem, bolo to prevalcované. Väčšina prostriedkov v neprimeranej miere prúdila do znečisťujúcich odvetví a najbohatších spoločností,“ hovorí Hojsík, ktorý v roku 2019 získal mandát v europarlamente.
 

Šanca pre zelené projekty

Teraz je však situácia odlišná. Ako ukázal prieskum verejnej mienky, ktorý si dala spraviť organizácia Budovy pre budúcnosť, až štyria z piatich Slovákov a Sloveniek chcú, aby sa pri obnove ekonomiky bral ohľad na životné prostredie.
 
„Je to dôležitý signál. Teraz máme veľmi dobrú šancu, pretože je tu omnoho silnejší hlas, nielen zo strany verejnosti, ale aj biznisu, aby obnova ekonomiky bola zelená. Firmy i korporácie si uvedomujú, že sa musia zmeniť ony aj systém, pretože na mŕtvej planéte žiadne zisky neurobia,“ konštatuje Hojsík.
 
Okrem toho, už koncom mája prišla Európska komisia s návrhom, že poskytne členským štátom veľký balík peňazí. Predbežne to vychádza až na 8 miliárd eur na dva roky plus 4 miliardy na pôžičky. Požaduje však, aby peniaze išli na ekologické projekty, respektíve digitalizáciu.
 
Europoslanec Hojsík vidí v týchto prostriedkoch veľmi veľký potenciál, ktorý sa môže využiť mnohými smermi – ochrana vody, zmeny v poľnohospodárstve, energetickej efektívnosti budov, posilnenie hromadnej dopravy aj cyklodopravy.
 
„Napríklad pri automobilkách by to nemalo byť spôsobom: tu máte peniaze a zachráňte sa. Samozrejme, nech to použijú na krátkodobé výpadky, ale mali by sme požadovať plán, kde sa preukáže, ako sa chcú transformovať. Cieľom je teda hľadať riešenia, ako spraviť priemysel čistejším, ako dať férové podmienky, nielen bezbreho dotovať,“ zhŕňa Hojsík, pričom dodáva, že by sme sa mali sústrediť aj na vedu a výskum.  

Šanca pre (seba)reflexiu

Klimatológ Pecho spomína aj iné pozitíva. Mimoriadne podmienky, ktoré sme zažili za posledné mesiace, nám ukazujú, že napriek obmedzeným zdrojom sme schopní ich efektívnejšie využívať. „Učí nás to byť kreatívnymi, vedie nás to k väčšej skromnosti a k dôslednejšiemu a väčšinou aj efektívnejšiemu plánovaniu. Plánovanie umožní rozplánovať si naše možnosti, zdroje a presnú spotrebu. Bude to pre nás nevyhnutná schopnosť, ktorú sa musíme naučiť, ak chceme riešiť klimatickú krízu,“ objasňuje Pecho.
 
Opatrenia sa uvoľňujú a dá sa očakávať, že spotreba, ale aj cestovanie sa rýchlo vrátia do starých koľají. „Toto obdobie nám poskytlo i čas na sebareflexiu. Prial by som si, aby si ľudia uvedomili, že tu nie sú len oni a ich materiálne pôžitky,“ vraví Pecho. Podľa neho nám ťažké obdobia ukazujú, že sa dá žiť jednoduchšie, skromnejšie.
 
Bývalý aktivista považuje za dôležitú najmä snahu. „Nedávajme si cieľ zachrániť planétu, ale sústreďme sa, aby sme ju zanechali v lepšom stave, ako sme ju dostali,“ dodáva Hojsík.
 
Nedajme sa teda uchlácholiť peknými obrázkami čistejšieho ovzdušia. Pauza v podobe pandémie nie je šancou pre ekosystém. Môže byť však šancou pre sebareflexiu a pokus urobiť to teraz inak.

júl 2020