V koronakríze udrela hodina nacionalistov. Neviditeľnosť Európskej únie na jej začiatku môže ohroziť samotnú jej existenciu. Nedávne dianie v Európskej únii komentuje Isabelle Daniel.
John F. Kennedy vraj kedysi povedal, že čínske slovo pre krízu pozostáva z dvoch znakov – znaku pre nebezpečenstvo a znaku pre príležitosť. Celkom tak to samozrejme nie je. Napriek tomu je v čínskom, rovnako ako aj v našom – z gréčtiny pochádzajúcom – pojme krízy istá dvojznačnosť. Kríza je bodom obratu, ktorý môže byť životu nebezpečný, ale skrýva v sebe aj šance.To si uvedomili mnohí aj v Európe. Pre vlády Rakúska, Česka a Poľska sa koronakríza stala podnetom na zatvorenie hraníc bez dohody s ostatnými partnermi v Únii, čo títo vnímali ako demonštratívne odmietnutie spoločného európskeho riešenia, ktoré od Európskej komisie požadovali ministri zdravotníctva viacerých západoeurópskych štátov.
A netrvalo dlho, kým Európska únia kapitulovala. Namiesto toho, aby Európska komisia svojvoľné rozhodnutia národných štátov sankcionovala, prijala ich. Nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Olga Tokarczuk označila vo svojom príspevku pre Frankfurter Allgemeine Zeitung zatvorenie vnútroeurópskych hraníc právom za „najväčšiu porážku v týchto zlých časoch“. To, že práve pandémii, ktorá je už z definície pojmu globálnym problémom, by sa malo čeliť národnoštátnymi opatreniami, je v mnohých ohľadoch smiešne, no vzhľadom k tisícom životov, ktoré spôsobila, predovšetkým zhubné.
Zostanú v nás obrazy nesolidárnosti
Zdá sa, že v čase, ktorý OSN označuje za najväčšiu krízu od druhej svetovej vojny, sa Európska únia sťahuje do úzadia. Iste, z Bruselu prichádza z času na čas signál, že bol schválený ten či onen pomocný program. Ale kto si ešte o desať rokov spomenie, že Únia počas krízy uvoľnila finančné prostriedky, ktoré národné vlády žiadali v boji proti ničivým ekonomickým dôsledkom tejto pandémie?To, čo v nás zostane, budú obrazy nesolidárnosti: hraničné kontroly, ale aj neoblomný odmietavý postoj Nemecka v otázke takzvaných spoločných koronových dlhopisov. Tie by mohli pomôcť krajinám ako Taliansko, ktorých národnému hospodárstvu hrozí kvôli pandémii kolaps. Rovnako v nás zostanú obrazy z Talianska a Španielska, kde vlajky Európskej únie zmizli z mestských radníc, alebo boli – tak ako sa to stalo v Taliansku – dokonca v hneve na uliciach podpaľované. Zostanú v nás obrazy preplnených utečeneckých táborov na gréckych ostrovoch v Egejskom mori, ktoré boli v tejto humanitárnej núdzi ponechané svojmu osudu.
Koronakrízu však pravdepodobne pretrvajú aj rukolapné politické rozhodnutia ako definitívne zrušenie právneho štátu v Maďarsku. Tamojší parlament odmávol počas krízy núdzovú legislatívu, ktorá predsedovi vlády Viktorovi Orbánovi teoreticky umožňuje vládnuť pomocou dekrétov až do konca života.
Ten, kto sa hrdí vlajkou s heslami solidarita, právny štát a humanita, musí s nimi obstáť aj v čase krízy. Lebo nechať solidaritu vládnuť v dobrých časoch je ľahké.“
Ešte nie je neskoro
Ako solidárne a hodnotové spoločenstvo žiaľ Európska únia zlyhala. Ten, kto sa hrdí vlajkou s heslami solidarita, právny štát a humanita, musí s nimi obstáť aj v čase krízy. Lebo nechať solidaritu vládnuť v dobrých časoch je ľahké.Nie, ešte nie je neskoro. Národné štáty sa z krízy nedostanú bez medzinárodnej koordinácie. Aby sme však Európsku úniu nielen v koronakríze, ale aj po nej mohli vnímať ako krízovú manažérku a globálnu aktérku, musí sama seba zadefinovať odznova. Takto totiž kríza odhaľuje mnohé deficity, predovšetkým chýbajúci princíp väčšinového rozhodovania v Rade Európy, ktorý by jednotlivým členom Únie znemožnil zablokovať napríklad zavedenie spoločných koronových dlhopisov.
Európska únia si však nesmie nechávať nekonečne na čas. Pretože šancu v kríze nezavetrili iba nacionalisti v čele členských štátov. Slabosť Únie využila už teraz Čína, ktorá sa s dodávkami materiálnej pomoci Taliansku, Španielsku a Francúzsku inscenuje ako záchranca v núdzi. Fatálne by bolo, keby na konci pandémie zostal dojem, že autoritatívna čínska cesta vedie z krízy rýchlejšie ako spoločný európsky postup.
apríl 2020