Riešenie bezdomovectva  Najprv domov, potom práca

„Housing first“, teda najprv bývanie, je prístup, ktorého cieľom je ukončiť bezdomovectvo. Sprostredkovanie bývania spolu s komplexnou sociálnou podporou pomáha ľudom na ulici vyriešiť fyzické aj duševné ťažkosti a rôzne závislosti, a tak zvýšiť kvalitu života. Počiatky tohto prístupu siahajú do New Yorku v deväťdesiatych rokoch, od kedy sa tento princíp pokúšajú uplatňovať prostredníctvom rôznych projektov aj v Európe. Niekde viac, inde menej úspešne.

Na Slovensku žije podľa posledných dát viac ako 71 tisíc ľudí bez domova (sčítanie z roku 2021, zverejnené v júni 2023). Oproti predchádzajúcemu sčítaniu ide o trojnásobný nárast, čo je zapríčinené odlišnou metodikou sčítania, ale aj slabým sociálnym systémom na Slovensku. Konečné číslo bude v skutočnosti pravdepodobne ešte väčšie. Môže za to nefunkčný systém prevencie, ale aj nedostatok sociálnych bytov a služieb, ako sú zariadenia krízového bývania, útulky či nocľahárne. Pozitívnym príkladom krajiny, v ktorej sa bezdomovectvo aktívne rieši a každoročne sa počet týchto ľudí zmenšuje, je Fínsko, ktoré má rovnako ako Slovensko okolo 5,5 milióna obyvateľov. Pre porovnanie, v roku 2022 tam žilo 3 686 ľudí bez domova, čo je zároveň o 262 menej ako v roku 2021. Štát aktívne podporuje rôzne iniciatívy, ale aj sám stavia sociálne byty. U nás túto úlohu štátu zväčša preberajú organizácie a občianske združenia. Jedným z nich je aj OZ Vagus v Bratislave.

Ľudí žijúcich na ulici spája len jedna charakteristika. Všetci prišli o domov. Na ulici nekončí homogénna skupina ľudí, s rovnakými problémami či závislosťami. Alexandra Kárová, riaditeľka OZ Vagus, dlhodobo s takými ľuďmi pracuje a pomáha im aj sprostredkovať bývanie. Hovorí, že sa v práci tak stretáva s rôznymi skupinami. „Sú to mladí ľudia z detských domovov (teraz CDR), ľudia po výkone trestu, seniori, ľudia v produktívnom veku či so zdravotnými znevýhodneniami a psychiatrickými diagnózami. Muži aj ženy. Ľudia, ktorí pracujú, vysokoškolsky vzdelaní ľudia, alebo aj takí, ktorí mali rôzne s.r.o.-čky či živnosti.“ Všetci majú rovnaké fyziologické potreby, a preto až keď je človek v teple, suchu a najedený, sa môže sústrediť na tie sekundárne a začleniť sa do spoločnosti či zamestnania. Komplexný prístup politiky „housing first“ rieši túto ťažkú životnú situáciu od koreňa problému.

Komplexný problém, komplexná podpora

Pre ľudí bez domova je hlad, nekomfort, zima či vietor každodennou realitou, pred ktorou sa nezatvoria do izby, ani neschúlia pod perinou. Človek na ulici si častokrát nemôže dovoliť pravidelne platiť ani ubytovňu, a už vôbec nie komerčné nájmy, ktoré sú finančne nedosiahnuteľné, a to neraz aj pre stabilne pracujúcu časť obyvateľov. Preto nestačí ľuďom iba poskytnúť byt, ale kľúčovú úlohu pri riešení tejto situácie zohráva sociálne poradenstvo a základné princípy „housingu“. „Pokiaľ dostane byt človek, ktorý je desať alebo dvadsať rokov na ulici, tak má zároveň komplex problémov, ktoré sám nezvládne. Často nemá žiadne zázemie a podporu rodiny alebo známych,“ hovorí Kárová.
 
Sociálnu prácu Vagus robí v teréne, v nízkoprahovom centre Domec a prostredníctvom programu Medzimiesto, ktorý prvky princípu „housing first“ uplatňuje. Časť sa zameriava na prevenciu pred stratou bývania, v druhom kroku pomáhajú klientom nájsť zamestnanie a tretia časť projektu sa venuje práve poskytovaniu nájomného bývania. „V rámci integračného programu Bývanie máme k dispozícii 28 bytov a 3 bytové jednotky v Cvernovke. Zároveň spolupracujeme so súkromným sektorom, magistrátom hlavného mesta a mestskými časťami.“

Pracovníci Vagusu oslovujú s ponukou získať bývanie ľudí z programu, ale aj z iných neziskových organizácii. Alexandra Kárová vysvetľuje, prečo ide o náročný a zdĺhavý proces. „Spolupráca v oblasti bývania je väčšinou obmedzená na dva až tri roky, čo dosť komplikuje situáciu nám a hlavne ľuďom bez domova, pretože sú nútení usporiadať svoje životné pomery vo veľmi krátkom čase. Predstavte si, že ste sedem, osem rokov na ulici a máte dlhy na zdravotnom poistení, v dopravnom podniku a ďalšie exekúcie. To všetko treba zistiť, vyhľadať, vyčísliť, nastaviť splátkové kalendáre.“ Ku každému je preto potrebné pristupovať individuálne s ohľadom na jeho situáciu. „Každý človek v projekte má prideleného sociálneho poradcu alebo poradkyňu. Na začiatku je vzťah veľmi intenzívny, nastavujú si spoluprácu a spisujú plán, čo by chceli dosiahnuť za polroka – rok a držia sa toho.“

Začarovaný kruh zdravia, bývania a práce

Žiť na ulici a zároveň si udržať pevné zdravie je takmer nemožné. „Mnohí nemajú obvodného lekára a téma zdravia je jedna z prvých, ktorú riešime, pretože ak si na Slovensku neplatíte zdravotné poistenie, tak nemáte nárok na preventívne ošetrenie, iba v prípade akútneho ohrozenia života. Mnohí z ľudí bez domova majú preto veľmi zanedbané zdravie a to je jeden z dôvodov, prečo si nevedia nájsť zamestnanie,“ vysvetľuje Kárová. Zámerom tejto politiky je klásť dôraz na celkové zdravie jednotlivca – duševné aj fyzické s podporou sociálnej rekonvalescencie. Nástup na liečbu by však nemal byť podmienkou podpory a ubytovania, dôraz sa kladie na to, aby človek dokázal rozhodovať o svojom živote sám.

Mnoho predsudkov tkvie v predstave, že keby ľudia bez domova pracovali, neboli by na ulici a tak majú jednoduché riešenie na dosah. Avšak okrem zdravotných prekážok ide častokrát o istý začarovaný kruh, z ktorého nie je ľahké vystúpiť. „Keď si predstavíte, že spíte v nejakej zbúchanej chatke alebo v nocľahárni, okolo vás je ďalších dvesto ľudí a vy máte vstať, ísť na osem hodín do práce, nemáte sa kde osprchovať, nemáte si kde oprať veci, uvariť večeru a oddýchnuť si, tak to dlhodobo nevydržíte,“ opisuje situáciu Alexandra Kárová. Napriek tomu mnoho klientov a klientok má nejakú formu zamestnania. „Často je to bohužiaľ práca načierno, lebo exekútori im strhávajú veľké sumy, a tak im na pokrytie životných nákladov neostáva v podstate nič. Klienti potom sami prichádzajú s témou, že si chcú nájsť nejaké vhodné zamestnanie.“

Princíp housing first teda nepredpokladá, že bývanie si má človek zaslúžiť, avšak očakáva sa, že bude dodržiavať nájomné podmienky ako každý iný nájomník. „Naši klienti sú od začiatku spoluzodpovední za pridelené bývanie. Zisťujeme, aké majú finančné možnosti a podľa toho to nastavíme. Ak niekomu vychádza, že dokáže platiť nájom desať eur, tak platí desať a zvyšok platí Vagus. Postupne sa to navyšuje a ku koncu projektu by si mal človek zvládať platiť nájom sám,“ vysvetľuje Kárová.

Na zložité problémy neexistujú jednoduché riešenia a ani princíp „housing first“ nevyrieši celý problém s chudobou a duševnými ochoreniami. Výskumy v USA, Kanade a Európe však ukazujú, že tento prístup dokáže ukončovať bezdomovectvo u najmenej ôsmich ľudí z desiatich.  Riaditeľka Vagusu dodáva, aký veľký vplyv na život človeka má nový domov: „Je to neporovnateľné. Progres a efektivita poradenského procesu je úplne niekde inde, keď sa rozprávate s človekom v stane, aby si išiel hľadať lekára a riešil svoj zdravotný stav, ako keď sa rozprávate s niekým, kto sa ráno zobudil v byte, v ktorom sa kúri, mohol si dať v pokoji raňajky a osprchovať sa.“ Prvým krokom k znižovaniu bezdomovectva bude však celková zmena prístupu, aby sme ľudí bez domova považovali za súčasť spoločnosti bez stigmatizácie.

September 2024