Podpora pre umenie  Kultúra na chvoste

Desaťtisíce ľudí, ktorí pracujú v oblasti kultúry, sa na začiatku pandémie ocitli bez príjmov.  Aj slovenskí umelci, organizátori rôznych eventov, koncertov, majitelia kín a divadiel prišli zo dňa na deň o prácu. Ako sa im žije dnes a ako oni sami vnímajú svoje postavenie v spoločnosti?

„Umenie je veľmi dôležitou súčasťou života spoločnosti. Tak ako zdravotníctvo pomáhalo počas koronakrízy zvládnuť pandémiu na telesnej úrovni, umenie nám nielen počas krízy, ale každý deň pomáha v duchovnej rovine,“ vraví básnik a filmár Šimpe Ondruš. Pandémia však ukázala, že kultúra a umenie sú u nás stále na vedľajšej koľaji. Režisér Teo Kuhn si síce myslí, že v čase katastrofy je to prirodzené a priority majú byť niekde inde, no uznáva, že v porovnaní s inými vyspelými krajinami a ich prístupom k umelcom v čase koronakrízy sme výrazne pozadu. „Sme menej funkčná, horšie spravovaná a aj menej kultúrna spoločnosť ako napríklad Veľká Británia,“ dodáva.
 

Primitívny hejt

Za posledný rok sme všetci zažili nevídané obdobie. O veľa sme prišli, museli sme si zvykať na celkom novú realitu, vzdať sa vecí, ktoré máme radi. Jednou z nich bola aj kultúra. Koncerty, kiná, divadlá... Na dlho sme si ich museli odoprieť. Je to pochopiteľné, veď práve na hromadných akciách sa vírusy prenášajú najlepšie. Zarážajúca však bola slabá podpora ľudí, ktorí pracujú v umeleckom priemysle. A to nielen ekonomická, ale najmä morálna. Kým sa ľudia pracujúci v kultúre neozvali, mnohí nedostali žiadnu finančnú pomoc od štátu. Najviac ich však aj tak bolel strašný hejt, ktorý sa takmer okamžite s nástupom pandémie objavil nielen na sociálnych sieťach. Umelci o sebe čítali, že sú darmožráči, že majú ísť konečne poriadne pracovať, že na nich čakajú v obchodných centrách a môžu celý deň vykladať tovar.
 
„Základným umeleckým poslaním je urobiť ľuďom život krajším. Keď to robíte celý život, o to viac vás zamrzí, keď vám niekto napíše, že by ste mali ísť robiť niečo iné. Ale umenie nie je len práca, je to poslanie a zodpovednosť,“ konštatuje manažér Richarda Müllera, majiteľ agentúry Oyster Agency Adnan Hamzič.
  Richard Müller s kapelou | Foto: © Milan Lampert „Samozrejme, ťažké časy so sebou prinášajú aj posilnenie extrémnych pozícií a názorov u istej časti spoločnosti, hľadanie ,vinníkov‘ a hľadanie cieľov, kde vybiť nahromadenú frustráciu. Samo osebe to nie je prekvapením, je to periodicky sa opakujúci jav, ktorý historicky sprevádza spoločenské krízy, ale, samozrejme, keď sa sami stanete zástupným ,terčom‘ týchto nálad a verbalizovaných negatívnych emócií, tak to nie je nič príjemné. Ale ľudia z kultúry neboli jediní, ktorí takémuto tlaku museli čeliť. Najvýstižnejšia myšlienka, ktorú som zaregistroval počas pandémie na túto tému, bola práve od jednej pani za pokladňou. Na otázku, čo sa pre ňu, jej kolegyne a kolegov v potravinách počas pandémie zmenilo, odpovedala: Dobrí ľudia sú na nás teraz ešte lepší a zlí ľudia ešte horší. To je, myslím si, odpoveď a vysvetlenie toho, o čom sa tu spolu bavíme,“ reaguje manažér a producent Lumír Mati, zakladajúci člen Hudobnej únie Slovenska.

Podpora pre umenie

Desaťtisíce ľudí, ktorí pracujú v oblasti kultúry, sa na začiatku pandémie ocitli bez príjmov. Hromadné podujatia sa totiž rušili medzi prvými. Nielen umelci, ale aj organizátori rôznych eventov, koncertov, majitelia kín, divadiel – tí všetci zrazu zo dňa na deň prišli o prácu. Pamätáme si, ako vláda takmer ihneď robila veľké tlačové besedy, kde informovala o balíčkoch pomoci, no veľká časť ľudí z umeleckej brandže sa v nich nenachádzala. Mali pocit, že sú opäť raz na chvoste záujmu.
 
„Už na začiatku pandémie, v marci 2020, bol tento sektor v oboch krajinách, v ktorých pôsobím, zasiahnutý reštrikciami ako prvý. Dodnes, teda už takmer po roku a štvrť, sa na tom nič nezmenilo. V mojom prípade to znamenalo stopercentný prepad príjmov, keďže vo všetkých troch segmentoch, kde sa pohybujeme, nastalo úplné zastavenie činnosti – či už išlo o zastupovanie a booking umelcov, firemné eventy, alebo kultúrno-spoločenské podujatia, akým je náš Česko-Slovenský ples. V prípade plesu sme mali to šťastie, že ročník 2020 sme ešte stihli realizovať a obmedzenia prišli až o pár týždňov neskôr. To nám sčasti umožnilo ekonomicky prežiť,“ opisuje Lumír Mati, ktorý je majiteľom produkčnej spoločnosti Slavica pôsobiacej v Česku a spolumajiteľom spoločnosti Česko-slovenský ples.
 
Podobne, respektíve často horšie, sú na tom aj umelci z iných kultúrnych oblastí. Šimpe Ondruš vraví, že vlani mal žalostný príjem, Adnan Hamzič prišiel o obrovskú časť úspor, mnohí ďalší vravia, že prežívajú len horko-ťažko. V druhej polovici pandémie sa vďaka nasadeniu ľudí z brandže, ktorí založili rôzne združenia, medializovali svoje problémy a tlačili na vládu, mnohé zmenilo a umelci dostali viac podpory.
 
„Pochádzam z Bosny – z krajiny, kde vláda neurobila pre ľudí nič. Situáciu teda vnímam trochu inak. Som rád, že tá slovenská spravila aspoň niečo, aj keď neurobila veľa. Treba si však uvedomiť, že štát nemôže suplovať celý náš dovtedajší príjem, to takto nefunguje. Jasné, že sme všetci utrpeli, ale tak to v časoch krízy jednoducho chodí,“ myslí si Adnan Hamzič.
 
Lumír Mati z počiatočného nedostatku záujmu o ľudí v kultúre neviní len vládu. Problém bol podľa neho aj na strane samotnej kultúrnej komunity. Aj preto sa rozhodol angažovať v Hudobnej únii a pomôcť nielen sebe, ale i kolegom.
 
„Od jari do jesene 2020 by sme to mohli definovať ako nekoncepčnosť, dezorientáciu a zúfalstvo. Príčin je mnoho – ani na strane štátu, ani na strane komunity neboli pripravené štruktúry, nástroje, schémy, právne mechanizmy, komunikačné kanály, analytické dáta a tak ďalej. Neskôr, od novembra 2020 po rozšírení zákonných možností pomoci zo strany ministerstva kultúry, pridelenia financií zo strany ministerstva financií či mimoriadnych schém pomoci FPU a tiež nastolenia dialógu miesto vzájomného boja, prizvanie odborníkov do procesu pomoci a i vďaka ďalším faktorom sa začala situácia postupne meniť a zlepšovať. Neskoro, po krokoch, nie pre všetkých, ale predsa,“ dodáva Lumír Mati.
 

Na chvoste

Gréta Pavlovová, ktorá organizuje festival Atmosféra v Hontianskych Nemciach, je jednou z tých, čo možnosti podpory využili. Aj preto toto podujatie nateraz pandémiu prežilo.
 
„Tento rok robíme podujatie v obmedzenej miere, čo je nákladné, ale chceme ľuďom dožičiť pocit festivalu. Na jednej strane som vďačná za možnosti podpory od Fondu na podporu umenia aj ministerstva kultúry, pretože príjem z lístkov bol obmedzený, ale zároveň stále cítim, že vnímanie kultúry a potreba jej podpory je u nás stále na chvoste,“ myslí si Gréta.
 
Filmár Teodor Kuhn je opačného názoru, podľa neho bola podpora dostačujúca. Hoci kultúru považuje pre spoločnosť za mimoriadne dôležitú, chápe, ak je v čase pandémie zatlačená do úzadia. Podľa neho je správne, ak išla pomoc prioritne do zdravotníctva alebo ekonomiky.
 
„Kultúra je extrémne dôležitá súčasť spoločnosti, duše národa. Ešte aj počas vojny si ľudia našli čas na umenie, maľbu, divadlo... Na druhej strane si musíme uvedomiť, že nie sme úplne esenciálni pre prežitie spoločnosti a nanešťastie otrasy sa budú na nás prejavovať viac. Úplne chápem, aj keď to znie možno cynicky, keď peniaze dostane veľká automobilka, a nie divadelníci alebo filmári,“ vraví Teo Kuhn.
 

Nový normál

Pandemická situácia sa síce zlepšuje, ale kultúra stále trpí. Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý dal vypracovať Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA), sa viac ako polovica ľudí zatiaľ stále nechystá na hudobné podujatie. Podľa prieskumu by vyše 13 percent všetkých opýtaných nešlo na koncert kvôli obavám z možnej nákazy vírusom SARS-CoV-2. Ďalších takmer 13 percent by sa koncertu nezúčastnilo, pretože im prekážajú opatrenia na podujatiach, ako sú rozostupy, nosenie rúška či oddelené sedenie. Až 12,6 percent opýtaných uviedlo, že na koncert neprídu, pretože momentálne nemajú peniaze na kultúru.
 
„Človek si časom zvykne aj na to zlé, na nový štandard. Mnohým prestali chýbať koncerty a podujatia. Nie je to teda ten normál, o ktorom sme si mysleli, že sa doň vrátime. Je však dôležité, aby sa ľudia vracali k živej kultúre. Jednak to potrebuje samotná kultúra, umelci, ale aj každý z nás. Lebo zážitok z reálneho živého koncertu sa nedá porovnať s koncertom online,“ vraví Gréta Pavlovová.
  Festival Atmosféra 2019 | Foto: © Pavel Kudivani Adnan Hamzič tvrdí, že pandémia len urýchlila to, čo by sa stalo aj tak, a že ľuďom už nestačí zážitok zo samotného koncertu. Podľa neho už pred pandémiou nepotrebovali možnosti socializovať sa prostredníctvom kultúry tak ako kedysi.
 
„Počas pandémie som mal čas zastaviť sa a zhodnotiť aj svoj pracovný život. Dlhé roky som na to nemal čas. Uvedomil som si, že potreby ľudí sa výrazne menia. Motív ísť na koncert alebo inú kultúru slabne. Nie je to len pre koronu, ale dôvodom sú aj digitálne technológie, ktoré ľuďom dávajú obrovské množstvo vnemov, a to okamžite. Môžeme to nazvať jednoducho evolúciou. Výborne zahraný koncert dnes už nestačí. Musí to mať širší kontext. Nedá sa paušálne povedať, aký je na to recept, lebo každý žáner má iné špecifiká, jednotlivé publiká túžia po niečom inom. Ale možno to, čo spája všetky, je, že z koncertu sa musí stať event. Forma musí byť rovnako dobrá ako obsah a jednoducho to, čo kedysi stačilo na šou, je dnes už minulosťou. Osobne sa na to teším, lebo musíme našu prácu robiť ešte lepšie, a to je výzva,“ vysvetľuje Adnan Hamzič.

Príležitosť

Pandémia je však podľa niektorých ľudí z brandže aj príležitosť, aby sme sa ako spoločnosť začali pozerať na kultúru inak. Ľudia, ktorí v čase krízy bojovali za seba aj ostatných, plánujú v tejto ceste pokračovať.
 
„Ja osobne som sa rozhodol nezmieriť sa s týmto stavom a po nezaradení kultúry do Plánu obnovy pracujem na založení otvorenej platformy Kultúra 2030. Som presvedčený, že našou úlohou po tridsiatich rokoch od zmeny spoločenských pomerov je nájsť v sebe odvahu sa tejto otázke o zmysle a mieste kultúry v živote našej spoločnosti spolu postaviť a nanovo ju zadefinovať. Bude to obrovská výzva, ale aj pandémia nám ukázala, že niet na čo a ani na koho čakať. Platí staré dobré, že my sme tí, na ktorých sme čakali,“ uzatvára zakladajúci člen Hudobnej únie Slovenska Lumír Mati.

júl 2021