Chlap má byť vždy silný, chladný a veľký. Žena zase štíhla, s nízkym percentom tuku. V snahe naplniť tieto stereotypy mnohí posilňujú svoje svalstvo a zväčšujú ho do rozmerov, ktoré sa prirodzene, bez dopingových látok, dosiahnuť nedajú.
Doping je súčasťou každého športu. Okrem povolených látok, ako je kofeín, nikotín či glukóza, sa mnohí nevyhýbajú takým, ktoré sú u nás zakázané. Fitnes a kulturistika patria medzi estetické športy, keďže súťažiaci sa nepredvádzajú iba silovým výkonom, ale v mnohých kategóriách svojím telom. Pri snahe o istú estetickú dokonalosť je práve v týchto disciplínach používanie zakázaných látok zrejme najviditeľnejšie. „Podľa správy Svetovej antidopingovej agentúry z roku 2021 bola miera pozitivity vzoriek na zakázané látky 0,0 percenta napríklad v sánkovaní, curlingu a boboch, pre olympijské i neolympijské športy to bolo 0,65 percenta. Ak sa pozrieme na fitnes a kulturistiku, kde bola miera pozitivity 14 percent, tak posúďte sami, ide o pomerne vysoké číslo,“ hovorí PharmDr. Kamila Chomaničová, PhD., farmaceutka z Antidopingovej agentúry SR. Samozrejme, toto číslo zahŕňa len zachytené prípady na vrcholovej úrovni.Od prvej výroby syntetických androgénnych steroidov v päťdesiatych rokoch sa ich užívanie dnes neobmedzuje len na profesionálnych kulturistov a kulturistky, ale je čoraz bližšie k laickej verejnosti a rekreačným športovcom a športovkyniam. Práve steroidy patria dlhodobo medzi najčastejšie zneužívané látky. „Prvýkrát sa s anabolickými látkami môžu stretnúť už pätnásť- či šestnásťroční adolescenti, ktorých hlavným motívom je zväčšenie objemu svalov alebo redukovanie telesného tuku s cieľom získať obdiv, rešpekt a sexuálnu atraktivitu. Ako sa k týmto látkam dostanú? Nie je žiadnym tajomstvom, že existuje viacero prevádzkovateľov nelegálneho internetového predaja.“
Dokonca niektorí influenceri vo svojich videách na sociálnych sieťach nabádajú mladých a núkajú aj zľavové kódy na rôzne zakázané produkty. Tiež nie je zriedkavé, že samotní tréneri a trénerky svojim zverencom pri zostavovaní stravovacieho plánu doň hneď zakomponujú aj dopingové „pomocné“ látky, často bez hlbšej analýzy tréningovej, zdravotnej či diétnej minulosti. V podobnom adolescentnom veku sa prvýkrát dostal k dopingovým látkam aj Karol (meno sme zmenili), ktorý nechce zverejniť svoju identitu. „Prvýkrát som vyskúšal Klenbuterol v príprave na súťaž, keď som potreboval rýchlejšie zhodiť váhu a páliť tuky. Pre mňa je to ako dopingová látka, nie je to anabolický steroid.“ V prípade Klenbuterolu ide o látku, ktorá je v niektorých krajinách schválená ako liek na astmu, u nás je zakázaná a jej užívanie sprevádzajú zdravotné riziká.
Naturálne maximum
Naturálny pretekár a aktuálny majster Slovenska Martin Slezák, ktorý súťaží v Slovenskej asociácii naturálnej kulturistiky (SANK), tiež túžil vo svojich začiatkoch cvičenia jednoducho vyzerať „lepšie“, podobne ako mnohí pubertiaci. „Ani ja som nebol spokojný so svojou postavou. Keď som mal 14 rokov, rozhodol som sa ísť do fitka s kamarátom, ktorý už niečo o cvičení vedel. Do sedemnástich som nevynechal ani jeden tréning z iného dôvodu, ako bola choroba či zranenie, a už som mal vybudovaný slušný svalový základ. Po svojej prvej súťaži som videl, čo treba zlepšiť, a moja motivácia cvičiť vzrástla desaťnásobne. Odvtedy sa začala cesta neustáleho zväčšovania sval po svale pri snahe dosiahnuť svoje naturálne maximum.“Naturálna cesta je však zdĺhavá a v dnešnej rýchlej epoche neustáleho rastu sa mnohým nechce čakať a už vôbec nie stagnovať. Martin opisuje, že táto cesta môže byť často vnútorne náročná. „Nejde mi o to, byť za každú cenu čo najväčší a zaťažovať telo obrovskými objemami svalov. Bez steroidov po iks rokoch cvičenia naberá človek pár gramov svalov ročne a môže byť demotivujúce vidieť sa stále rovnaký. Vždy sa však dá napredovať a robiť progres. Keď si však zvážim benefity a riziká, odpoveď musí byť jasná pre každého – naturálna cesta je lepšia.“ Bez dopingu musí byť človek ostražitejší na zranenia šliach, svalov či kĺbov z pretrénovania. Zaradiť deň voľna navyše, väčšie sústredenie na rozcvičku, masáže a nepochybne kvalitná strava s overenými doplnkami výživy tak naberajú na väčšej dôležitosti. Športovec či športovkyňa, ktorí si pri regenerácii dodajú látku, ktorá rýchlo pomôže telu k zotaveniu, nemusia byť v tréningu tak často obmedzovaní.
Karol, ktorý steroidy užíva, opisuje, že tieto látky mu aktuálne pomáhajú cítiť sa lepšie. „Samozrejme, že na zdravie dbám, keď si tie veci dávam, a aj teraz, keď som si dal ,tesťák‘. Vyberám si to, čo je telu prirodzené a vlastné, ako je napríklad testosterón a rastový hormón, ktoré si dávkujem v nejakých terapeutických dávkach, takže vedľajšie účinky sú úplne minimalizované. Dávam si robiť hormonálny a krvný obraz. Cítim sa lepšie, regenerujem lepšie a spím lepšie. Keď začnú štyridsiatnikom, päťdesiatnikom klesať hormóny, tak im začnú predpisovať terapeutické dávky testosterónu. Ja som nečakal na doktora a chcem sa cítiť lepšie teraz, aj keď ešte nemám ani päťdesiat a ani tridsať. Keby som mal toľko cvičiť, pracovať, stresovať sa a málo spať, tak by ma to zabilo, keby som si ten tesťák nedal.“
Naturálny pretekár Martin opisuje pozitívne aspekty na svojej ceste k naturálnemu maximu. Opisuje, ako svojím životným štýlom inšpiruje rodinu a priateľku k zdravšiemu fungovaniu. „Okrem zjavných vecí, ako je pravidelný pohyb, benefity silového cvičenia a zdravá strava, mi sebazaprenie a podstupovanie určitého diskomfortu počas cvičenia pomohlo pretaviť tento prístup aj v iných oblastiach života. Škola, práca, investovanie, všade sa mi podarilo dosahovať skvelé výsledky vďaka sebazapreniu, čiastočnému odkladaniu radosti na neskôr a nonstop vstupovaniu do nekomfortnej zóny.“
Sypačky, tesťák, rasťák
Už zľudovené názvy dokazujú fakt, že pri steroidoch a dopingových látkach nejde o žiadne tabu či sivú zónu. Zdá sa, že mnohí športovci a športovkyne sú ochotní a ochotné držať často extrémne a striktné diéty bez gramu sacharidov, pridaného cukru či tuku aj väčšinu dní v roku, no steroidy pokojne odoberajú od známeho fitnesáka, bez znalosti pôvodu či zloženia preparátu. Zdravá miera dopingu však neexistuje a vždy prináša zdravotné riziko. Samozrejme, nižšie a kontrolované dávky spojené so substitučnou liečbou testosterónom sú všeobecne akceptované ako bezpečné pre mužov. Karol argumentuje, že žiadne extrémy nerobil a ani nerobí a vedľajšie účinky zvláda. „Negatívne účinky som na sebe videl asi iba vtedy, keď som bral vyššie dávky testosterónu. Zadržiaval som viac vody a zvýšil sa mi trochu krvný tlak.“Anaboliká ovplyvňujú telo, ale aj psychiku. Antidopingová pracovníčka Kamila Chomaničová opisuje, že „zmeny pri užívaní steroidov sa prejavia najmä v kardiovaskulárnom systéme, pečeni či metabolizme tukov. Tiež môže dochádzať k zadržiavaniu vody v tkanivách, nárastu hmotnosti a toxickému poškodeniu pečene.“ Steroidy sa často prirovnávajú k drogám a pri dlhodobejšom užívaní môže dokonca človek dospieť k psychickej závislosti, psychiatrickej poruche až psychóze. Ďalej farmaceutka vysvetľuje, že negatívne účinky sú spojené nielen s užívaním, ale aj s vysadením týchto látok a to najmä v správaní. „Psychické vedľajšie účinky anabolických látok majú vplyv najmä na zmeny nálad. Pri krátkodobom užívaní môžu pôsobiť kladne, napríklad ako zvýšená motivácia a eufória, ale aj negatívne, napríklad podráždenosť, agresivita, emočná nestabilita, depresia, sklony k násiliu.“
Karol opisuje negatívne účinky najmä v pohľade na seba. „Po vysadení, po súťažnej príprave ťa všetko bolí, nevládzeš, neregeneruješ a svaly nie sú také ostré a tvrdé. To sa však dá zvládnuť a regulovať. No určite ma to zmenilo. Keď už raz funguješ lepšie, potom ti klasické fungovanie nestačí. Nemyslím tým extra preháňanie, ale terapeutickú dávku, 250 miligramov „tesťáku“ týždenne. Vtedy fungujem úplne inak v sexuálnom živote, v regenerácii, spánku, výkonnosti, hojení rán, trávení, úplne vo všetkom.“
Prirodzene, na nový stav je ťažké si zvyknúť, či už ide o veľkosť svalstva, fyzickú formu, či krátkodobé pozitíva. Farmaceutka dopĺňa, akými stavmi môže človek prechádzať, keď tieto látky prestane užívať. „Prerušenie užívania anabolík sa môže prejaviť stavom úzkosti, nespavosťou, potením, triaškou, bolesťou svalov a kĺbov, nauzeou i vracaním.“ Takýmto stavom sa zrejme chce vyhnúť každý. Bezpečná dávka steroidov neexistuje, keďže každé telo má prirodzenú hladinu anabolických hormónov. „Nemožno preto určiť, aká konkrétna dávka anabolík by danému športovcovi zlepšila športový výkon a zároveň by nepredstavovala žiadne zdravotné riziko,“ dodáva Chomaničová.
apríl 2024