Spisovateľské rezidencie | Epilóg  Tak sa radšej nehláste! – A čo ak predsa?

Aby pobytové štipendiá skutočne podporovali prácu spisovateľov, musia spĺňať niekoľko kritérií. Katharina Bendixen a Slata Roschal vo svojom doslove k sérii textov navrhujú vylepšenia.

„Tak sa radšej nehláste,“ mohli by sme možno vykríknuť po prečítaní týchto šiestich textov, „radšej zostaňte doma!“ Selim Özdoğan vo svojom texte presne vystihuje, prečo to väčšina spisovateliek a spisovateľov napriek množstvu negatívnych skúseností aj naďalej robí: inak ti zase nič nepribudne do životopisu.

V literárnom svete platí Matúšov efekt kumulácie výhod. Čím dlhší je zoznam predchádzajúcich ocenení, tým vyššie sú šance na ďalšie a možno lepšie štipendium, ktoré na nejaký čas umožní prácu na knihe, a čím známejšie je štipendium, tým sú aj lepšie vyhliadky na pritiahnutie pozornosti agentúr, vydavateľstiev či literárnych spolkov.

Každodenný život umelcov na voľnej nohe je poznačený obrovským ekonomickým tlakom; okrem autorov kriminálnych románov a romantických kníh je takmer nemožné, aby niekto žil z predaja kníh, a honorované podujatia, čítania, workshopy takmer vôbec nenechávajú čas na samotnú činnosť, teda písanie. Aj v bohatých krajinách, ako je Nemecko, sa čistý priemerný príjem autorov nachádza tesne nad hranicou existenčného minima a k tomu sa pridáva výrazná rodová príjmová nerovnosť. Podporné programy, ako sú pobytové štipendiá, naozaj môžu autorom poskytnúť na určitý čas úľavu a vytvoriť priestor na písanie.

Aby však štipendiá zostali zmysluplné pre všetky zúčastnené strany, musia byť splnené minimálne kritériá: finančné náklady by mali pokryť aspoň nájomné doma a životné náklady na danom mieste. Inštitúcie často zabúdajú, že vlastný prenajatý byt sa nedá na niekoľko mesiacov jednoducho zrušiť, že autori potrebujú aj jedlo alebo oblečenie.

Väčšina profesionálnych spisovateľov má aj vynikajúce vzdelanie, čo také výzvy, ktoré sľubujú „vreckové“ vo výške podpory v nezamestnanosti, robí dosť absurdnými. V Nemecku sa dá štipendium vo výške od 1 500 eur mesačne považovať za seriózne, pri medzinárodných spoluprácach by samozrejme mali platiť rovnaké podmienky pre všetkých hostí. A hoci to znie samozrejme, v praxi to tak nie je – nezrekonštruované, zanedbané byty nie sú vhodné pre pobytové štipendiá. To platí rovnako aj pre spoločné kúpeľne či priestory s výskytom hmyzu. A stôl a pohodlná stolička sú samozrejme pre spisovateľov zásadne dôležité.

Často sa obce, mestá a organizácie snažia zamaskovať množstvo lokálnych neplatených novinárskych, didaktických alebo zábavných aktivít ako štipendium. Nie je to problematické len z daňového hľadiska, ale aj nespravodlivé voči spisovateľom: tí cestujú, aby pokročili s vydaním zbierky poézie, a nakoniec sa ocitnú pri písaní blogu s krátkymi príbehmi, ktoré by mali byť zasadené do miestneho prostredia. Všetky požadované výkony musia byť dohodnuté a predovšetkým riadne honorované. Pokyny k tomu možno nájsť napríklad na webovej stránke Zväzu nemeckých spisovateliek a spisovateľov (VS) v sekcii nemeckého odborového zväzu ver.di.

Predstava osamelého, nezávislého génia, ktorý radostne putuje svetom, sa stále tvrdošijne drží, ale nemá nič spoločné s realitou. Autori a autorky majú partnerov, deti, príbuzných, ktorí potrebujú opateru, pre mnohých – rovnako ako pri väčšine ľudí iných profesií – nie je možné zrušiť všetky spoločenské záväzky a tráviť mesiace na nejakom inom mieste. Práve autori, ktorí sa starajú o svoju rodinu, často píšu o naliehavých spoločenských témach, ako je práca v oblasti starostlivosti, čo dokazujú mnohé knižné novinky posledných rokov. Štipendiá musia byť otvorené pre všetkých autorov. To znamená upustiť od povinnosti priamej účasti na mieste, presunúť prípadné projekty do digitálneho formátu a umožniť autorom vziať so sebou deti – áno, aj to sa dá zrealizovať – a zabezpečiť k ním stráženie. V tomto ohľade sa potrebujú takmer všetky umelecké domy zlepšiť, ako je zrejmé aj z prehľadu umeleckej siete other writers.

Umelci si samozrejme cenia finančnú aj morálnu podporu. Nie sú však povinní byť vďační do konca života a nemusia splniť všetky požiadavky hostiteľských miest alebo štipendií. Príliš ľahko sa ocenenia zvrhnú na nepríjemne hierarchické vzťahy, keď sú autori považovaní za tých, čo žobronia, akýchsi dekoratívnych zástupcov kultúry alebo lacné pracovné sily.

Dobré štipendiá pritom nie sú nič komplikované – stačí len trochu záujmu o skutočné pracovné podmienky spisovateľov a spisovateliek, ich potreby a trochu dobrej vôle prispôsobiť podmienky týmto potrebám. Za príkladný možno považovať nový program Úradu pre kultúru a médiá v Hamburgu Parents in Arts, ktorý dáva píšucim rodičom na výber, či svoj pobyt absolvujú s deťmi alebo bez nich. Sloboda výberu v otázke načasovania rezidencie a ďalších záväzkov, ako sú workshopy alebo obed s poskytovateľmi podpory, by však mala platiť pre všetkých autorov a autorky. Až potom sa autori nebudú hlásiť na štipendiá len preto, aby mali niečo v životopise – ale preto, že tento pobyt skutočne podporí ich prácu.

leden 2025