„Moja tvorba sa mení s tým, ako sa mení všetko okolo“
V týchto dňoch tvorím rovnako intenzívne ako pred karanténou. S Benem, Rolandom Kánikom a s Pekom robíme na nových skladbách pod značkou Modré hory. Zmena nastala v tom, že nám odpadli koncerty. Aj preto sme sa rozhodli, že budeme svojim fanúšikom a fanúšičkám ponúkať každý mesiac nový trek a rôzny sprievodný obsah. To všetko za pár eur cez portál Patreon. Takto sme pred pár dňami ponúkli na stiahnutie našu prvú skladbu s názvom Zdravas.
Tesne pred krízou stihla vyjsť skladba Pohybliví v nehybnom od skupiny Le Payaco, na ktorej som robil text.
A čas? Nebol a nie je. S manželkou Zuzkou, ktorá je architektka, sme živnostníci. Nemáme žiadnu stálu prácu. Riešime klientov, projekty a pred koronou som mal koncerty. Pracujeme z domu a máme dvoch malých synov. Albert je takmer dvojročný a Artur štvorročný. A ešte máme jedenásťročnú fenku Kuki Taishó. Kým sú chalani malí, chceme im venovať toľko času a pozornosti, koľko sa len dá. Nechceme ich odkladať pred televízor, ktorý aj tak nemáme.
Pred koronou bol Artur aspoň v materskej škole. Mali sme viac priestoru, aby sme maximálne efektívne využili svoj čas na prácu. Teraz je to trochu ťažšie. Pracujeme v škárach ticha – napríklad, keď deti spia alebo keď všetko preberie na seba jeden z nás. No a Kuki tiež potrebuje opateru a pohyb. V našich životoch nastala fáza, keď praktizujeme cestu intenzívnej starostlivosti o naše milé bytosti a s koronakrízou to nabralo na sile.
Moja tvorba sa vždy mení s tým, ako sa mení všetko okolo a ako sa mením aj ja. Teraz, ako pracujeme na nových skladbách s Modrými horami, si dovolím tvrdiť, že je to zasa iné než predošlý album Luxus clan, ktorý sme vydali pred tromi rokmi. Cítim aj na Benem, Pekovi a Rolandovi, že každý z nás sa niekam posunul.
Na koronakrízu sa v prvom rade pozerám z pohľadu globálnej klimatickej krízy a súbežne z pohľadu vnútornej krízy človeka – spirituálnej, etickej alebo psychologickej. Záleží, ako si to kto pomenuje, pretože jedno ovplyvňuje druhé. Všetko ostatné už zhrnuli nespočetní analytici a analytičky, ktorí sú v tom oveľa lepší než ja. Táto kríza má a bude mať veľa obetí. Najmä na strane najzraniteľnejších.
To, že bude ťažko, je pre každého z nás obrovskou príležitosťou hlboko si uvedomiť, že tvoríme jeden svet a jedno ľudstvo. To je východisko, ktoré nám môže umožniť výraznejšie sa posunúť od utilitaristického drancovania Zeme k oveľa väčšej citlivosti a spoločenskej zodpovednosti. Tým mám na mysli zodpovednosť aj za vlastné správanie ako konzumenta tovarov a služieb a ako veľmi sme vnímaví voči jednotlivým politikám a biznisom – či sú napríklad zelené ako veterné mlyny a fotovoltaika alebo čierne ako uhlie a ropa.
Dostávame sa do čias, keď všetky zásadné kroky bude musieť ľudstvo robiť spoločne. Kiežby sme tieto šance dokázali premeniť čo najviac. Vidím aj možné pozitívne dôsledky tejto krízy – od straty vplyvu nacionalistických a náboženských fundamentalistických populistov až po vzostup vedy, etiky a rozmach zodpovedného podnikania firiem či komunitného organizovania.
Súčasná situácia ovplyvňuje aj životy mnohých umelcov, prevažne v kamenných divadlách a s nimi súvisiacimi profesiami od osvetľovačov až po fotografov. Z nej sa bude dať vyjsť jedine zafinancovaním strát. Potom sú tu strednoprúdoví umelci a umelkyne, ktorých výpadok koncertov a iných kšeftov finančne nezaťaží, ani keby trval pár rokov. A potom sú tu nezávislí umelci, ktorým doba blahobytu, ochota ľudí platiť za koncerty a hudbu, funkčný grantový systém, klubové a iné inštitucionálne zázemie umožnili žiť ako-tak spokojný život s možnosťou sústrediť sa na tvorbu.
Najviac táto kríza trestá tých umelcov a umelkyne, ktorí žili z mesiaca na mesiac a povedali si, že byť umelcom na voľnej nohe je ich základná identita. Tí teraz môžu prežívať najväčší materiálny a psychologický diskomfort, úzkosť a pocit márnosti. Aj tento stav sa však dá obrátiť na dobré, ak to v nich prebudí novú flexibilitu a vôľu sa prispôsobiť novým výzvam. Ideálne s benefitom vytvorenia ešte silnejších diel.
A potom sú tu ľudia ako ja, ktorí sú všeličím aj ničím zároveň. Ja som si pred mnohými rokmi našťastie povedal, že nikdy nechcem byť plne profesionálnym umelcom a že vždy budem rozvíjať profesijné zručnosti, ktoré som získal vzdelaním a praxou. V mojom prípade je to žurnalistika a Public Relations, ktorými sa ako konzultant na voľnej nohe živím. Mojou podmienkou je, že vždy musí ísť o eticky čisté projekty. Výpadkom koncertov mi síce klesli príjmy o polovicu, ale stále našťastie dokážeme prežiť.
Niektorí umelci sa možno boja, že budú zabudnutí alebo že sa vytratia. Že to, čo považovali za svoju hlbokú identitu, sa zrúti a vyhasne. Niektorí to neriešia a len jednoducho radi potešia blízkych on-line koncertom alebo čítačkou, aj keby ich sledovalo iba 30 ľudí pri tradične nekvalitnom zvuku. Mňa takto naposledy potešil napríklad básnik Peter Brezňan, ktorý pekne zarecitoval aj svoje úplne nové veci, alebo herečka Zuzana Fialová, ktorá perfektne čítala Pipi dlhú pančuchu. No a niekto je taký frajer ako Meky Žbirka, ktorého on-line koncert sledovalo až desaťtisíc ľudí. Pecka!
Táto kríza zatrasie každým. Jej dôsledky však budú individuálne. Možno už koncom leta budeme môcť hrať a možno až koncom ďalšieho leta. Možno už na jeseň bude vakcína a od nového roka sa lunapark dá naplno do pohybu. Možno ľudia aj tak nebudú chcieť chodiť na koncerty alebo jednoducho nebudú mať peniaze a vstupné bude symbolické, čím umelcom klesnú honoráre. Možno si mnohí umelci vytvoria sebaobranný reflex a zadné vrátka v zmysle alternatívneho fungovania vo svete, ak by sa podobná situácia opakovala. Možno sa teraz v bytoch umelcov rodia pozoruhodné diela a možno sa na to niektorí po tejto skúsenosti vykašlú a dlho neurobia nič.
apríl 2020
