Kresťania počas koronakrízy  Karol Moravčík: „Na hostine sa nemožno zúčastniť cez televízor“

Ako vyzerá každodenný život katolíckeho kňaza v čase nútenej sociálnej izolácie? Kde vidíte teraz svoju úlohu ako autority v spoločenstve veriacich?

Myslíte asi kňaza, ktorý je farárom, pastoračným pracovníkom priamo medzi ľuďmi. Ako je známe, slávime len súkromné bohoslužby, alebo len s 3 – 4 ľuďmi. Osobne sa kontaktujem s ľuďmi tak, že používame základné ochranné prostriedky. Na minimum sa zúžilo slávenie krstov, sobášov, osobné stretnutia, spovede, porady. Homílie si pripravujem ako vždy, aj v minulosti som dával kázeň na internet. Inak sa môj pracovný život veľmi nezmenil. Aj pred krízou som dosť pracoval cez počítač, pripravoval rôzne texty, bol v kontakte cez maily... Sviatočné bohoslužby, najmä nedeľné, s organistom nahrávame a dávame na youtube.

Autorita sa nemení, mení sa spôsob kontaktu. Problém je, že zvlášť v katolíckej cirkvi ten „bežný“ cirkevný život a práca sú priveľmi naviazané na kňazov. Keď odrazu kňaz nemôže byť v živom kontakte s ľuďmi, zamrzne celý život. Ľuďom odporúčame žiť cirkevný život doma, sláviť bohoslužby doma, sledovať vysielanie cez médiá... No ako mi napísal jeden priateľ: Na hostine alebo na párty sa nedá byť cez televízor.

Odborníci nám radia, aby sme prečkali krízu doma, vo svojich rodinách. Problém je, že dnešné rodiny nie sú rodinami minulosti, ktoré spájali v jednom dome viaceré generácie a pomocný personál. V dnešných minirodinách, nehovoriac o single domácnostiach, je sociálna i cirkevná izolácia veľký problém. Ukazuje sa, že náš spôsob života a práce, ktorý neprepája generácie a izoluje ľudí navzájom, nemá budúcnosť. Pre cirkvi je to výzva, aby sme vytvárali tímy pastoračných pracovníkov a nespoliehali sa len na kňazov ako jedincov. Kňaz má byť ten, čo ľudí prepája, nie ten jediný, čo vedie a koná.

Ako vnímate, keď veriaci ignorujú výzvy na dodržiavanie sociálnej izolácie, zľahčujú situáciu či rebelujú s odôvodneniami typu „moja viera ma vylieči“, „Ježiš je mojím doktorom“ a podobne?

Osobne sa nestretávam s takýmto podceňovaním situácie ani o tom nepočujem z iných farností. Celkom zriedkavé sú aj prejavy takzvanej ľudovej viery, že pomôžu rôzne požehnania či zasvätenia. Ak sa v niektorom spoločenstve spája viera v Ježiša s očakávaním jeho priameho zásahu v náš prospech, zjavne ide o nerozumnosť a náboženský fundamentalizmus. Viera v Ježiša nám dáva silu slúžiť, nie ignorovať rozumné ochranné prostriedky. Vďaka svojej viere môžeme „riskovať“ a obetovať sa ako zdravotníci, ošetrovatelia, pomocníci v núdzi – pri zachovaní primeranej ochrany.

Stretávam sa s inými otázkami: Práve dnes pri rannej sv. omši pápež František povedal, že „treba vyjsť z tunela, v ktorom sme sa ocitli, a vrátiť sa do spoločenstva, lebo cirkev, ktorá funguje virtuálne, nie je cirkev“. Ak sú v kontakte s ľuďmi a ak sú v službe zdravotníci, sociálni pracovníci, vojaci, policajti, predavačky a ďalší, musíme si nájsť aj v cirkvi model, cez ktorý s ľuďmi budeme v reálnom, nielen vo virtuálnom kontakte.

máj 2020