Ako sa zmenil bežný život kazateľa v kresťanskom spoločenstve počas tejto pandémie?
V našom spoločenstve sme sa sústredili na to, aby sme ľudí povzbudzovali. Pred Veľkou nocou sme takmer každému, kto má s našou komunitou nejaké spojenie, položili pred dvere doma upečený koláč. Naši spolupracovníci vypĺňajú pripravené kartičky a vhadzujú ich do schránok vo svojom susedstve. Keď niekto potrebuje pomoc, pomocník je hneď nablízku. Veľkonočnú bohoslužbu sme ponúkli online. Denne posielame trojminútové video na povzbudenie. Teraz nám prišlo vhod, že v spoločenstve máme viacero mladých ľudí, ktorí dokážu nakrútiť aj editovať video a sú v tom dokonca veľmi dobrí.Každodenný život je teraz digitálnejší. Biblické hodiny vedieme cez videokonferencie. Seniorov kontaktujeme telefonicky a pýtame sa ich, ako sa im darí. Najviac nám chýba osobný kontakt. Ten je totiž jedným z najdôležitejších faktorov kresťanského spoločenstva.
Ako prijali nevyhnutné obmedzenia veriaci, s ktorými prichádzaš do kontaktu?
Väčšina veriacich v mojom okolí berie opatrenia vlády vážne. Ten, kto sa na základe svojej viery pokladá za imúnneho voči koronavírusu, nepochopil, čo znamená večný život. Veď kresťania nie sú ušetrení ani iných chorôb. Nesmrteľnosť sa vzťahuje na dušu, nie na telo. Samozrejme, môžem sa modliť za zdravie a som aj presvedčený, že Boh nás vždy znovu zbaví chorôb.Niektorí kresťania sú možno len kritickejší k obrazu, ktorý nám sprostredkúva veda a masové médiá. To môže súvisieť s tým, že vďaka osobným kontaktom s misionármi má nejeden z nás priame informácie z rôznych krajín a aj vlastnú skúsenosť, že mnohé z týchto informácií sú jednostranné alebo dokonca celkom nesprávne.
Iných kresťanov zasa fascinuje byť proti mainstreamu. Tí chcú ísť vedome vlastnou cestou. A história nám ukazuje, že neraz mali pravdu.
Je súčasná situácia pre teba v niečom pozitívna alebo inšpirujúca?
Teraz často zažívam, že mnohí naši priatelia sú kreatívni a aj bez impulzu od vedenia spoločenstva sa aktivizujú. To sú pre mňa tie najkrajšie momenty, pretože v nich tkvie skutočný život. Tak napríklad Pia, jedna z našich kolegýň, vymyslela a zrealizovala vzrušujúcu detskú bohoslužbu. Keďže ja ako pastor žijem z darov, ktorých je kvôli zákazu verejných podujatí teraz o čosi menej, požiadali sme aj o oficiálnu pomoc zo strany štátu vo forme tzv. kurzarbeit. Vzápätí sa mojej rodine dostalo veľa podpory. Jedna rodina nám darovala tri tašky plné krásneho detského oblečenia a obuvi. Spolupatričnosť rastie a my sa čoraz častejšie pýtame, čo je skutočne dôležité.máj 2020
