Kritické myslenie a školské osnovy  Učiace sa Slovensko

V septembri 2017 prezentovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Stratégia teda existuje. Ako ju konštruktívne naplniť? Pýta sa klinická psychologička a psychoterapeutka Patrícia Vesel Ganoczyová, ktorá sa dlhodobo venuje práci so žiakmi a študentmi.

Chcela by som sa zobudiť do spoločnosti, ktorá premýšľa. Je zvedavá. Chce rozumieť kontextu. Hľadá súvislosti. Overuje relevantnosť zdrojov. Chcela by som sa zobudiť do spoločnosti, ktorá disponuje historickou pamäťou a dokáže sa z nej poučiť. Ktorá vníma diverzitu ako obohacujúci, nie ohrozujúci prvok. Ktorá sa nenechá manipulovať primitívnymi populistickými heslami a konšpiračnými naratívmi. Ktorá ovláda základy mediálnej gramotnosti. Chcela by som sa zobudiť do spoločnosti, ktorá oceňuje hodnoty ako čestnosť, charakter, sloboda, empatia a solidarita. Ktorá podporuje kritické myslenie, etické rozhodovanie, zodpovednosť za vlastné voľby a premýšľa nad dôsledkami svojich činov do budúcnosti. Ktorá rozumie pojmom občianska a ekologická zodpovednosť či rodová rovnosť a nemýli si národnú hrdosť s radikálnym nacionalizmom. Chcela by som sa zobudiť do spoločnosti, kde fanatizmus, úmyselná polarizácia, obmedzovanie ľudských práv a slobôd, predsudky a stereotypie, rýchle súdy a hodnotenia, manipulácia mediálnym sektorom, korupcia či zneužívanie moci nemajú miesto.

Absolvovaním základných a stredných škôl na Slovensku získajú mladí ľudia všeobecné vzdelanie, vyššie sekundárne všeobecné vzdelanie, prípadne stredné alebo vyššie odborné vzdelanie. Môžeme vzdelávací systém u nás nastaviť tak, aby okrem formálne vzdelaných ľudí produkoval ľudí rozumných a ľudských?

Stratégiu máme

V septembri 2017 prezentovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý má v desaťročnom výhľade pokrývať strategické zámery SR v oblasti výchovy a vzdelávania v regionálnom aj vysokom školstve. Skupina expertov po konzultáciách s odbornou verejnosťou (379 pripomienok) a po predložení dokumentu na verejnú diskusiu (takmer 4000 pripomienok), zapracovala niektoré predložené komentáre, návrhy a pripomienky a následne zverejnila finálnu verziu strategického plánu Učiaceho sa Slovenska platného do roku 2027.

Systém vzdelávania má byť podľa toho dokumentu taký,
 

• aby každý človek mal dostatok možností a podnetov rozvinúť svoj potenciál v celoživotnom procese učenia sa,
• aby boli vytvorené vhodné podmienky na rovnoprávne vzdelávanie všetkých občanov Slovenskej republiky vrátane národnostných menšín,
• aby vzdelávacie príležitosti boli celoživotne dostupné pre každého jednotlivca, ich dostupnosť bola zabezpečená rovným prístupom k vzdelávaniu a v prípade potreby aj opatreniami na vyrovnávanie šancí so zreteľom na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, sociálne vylúčených spoločenstiev a deti so zdravotným znevýhodnením,
• aby ľudia mohli nadobúdať vzdelanie, ktoré im umožní všestranný rozvoj a napĺňanie individuálnych osobných cieľov so zreteľom na potreby spoločnosti, podporu spoločenskej súdržnosti a ekonomickú prosperitu,
• aby formálne vzdelávanie bolo významnou, nie však jedinou podporovanou formou zmysluplného učenia sa, lebo človek sa učí aj prostredníctvom neformálneho vzdelávania,
• aby boli vzdelávacie programy neustále zdokonaľované a inovované na základe funkčných mechanizmov spätnej väzby a jej vyhodnocovania,
• aby podporoval participáciu a kooperáciu všetkých aktérov vo vzdelávaní vrátane detí a žiakov,
• aby sa akékoľvek významnejšie zmeny v systéme uskutočnili až na základe širokej odbornej a verejnej diskusie, v ktorej sa dosiahne čo najširšia spoločenská dohoda a
• aby súčasťou učenia sa každého jednotlivca bolo aj formovanie systému hodnôt a postojov, ktoré vychádzajú z princípov demokratického spoločenského poriadku, základných práv a slobôd a pripravujú ho na život v demokratickej a pluralitnej spoločnosti.

Stratégia teda existuje. Ako ju konštruktívne naplniť?

Ako by mohla vyzerať v praxi

Možno by sa do osnov základných škôl, okrem už existujúcej občianskej náuky, mohla včleniť zjednodušená verzia náuky o spoločnosti, ktorá by zahŕňala základy logiky, kritického myslenia, konštruktívnej komunikácie a argumentácie či mediálnej gramotnosti. Základy psychológie by mohli predostrieť zaujímavé poznatky a návody na pestovanie sebaúcty, zdravo pozitívneho sebaobrazu, empatie, prevencie šikany, koncept inklúzie, integrácie rôznorodosti, dôležitosť psychohygieny, ale tiež vysvetliť základné kognitívne schémy a skratky, kedy narýchlo, zjednodušene a často chybne spracúvame informácie z okolia, či ozrejmiť rodové alebo iné stereotypie a umožniť o nich diskurz.

Možno by etická výchova mohla figurovať ako predmet samostatnej užitočnosti a dôležitosti, nie predmet, ktorý sa predostiera ako protiklad, dichotomický doplnok predmetu náboženstva, čo podprahovo evokuje koncept akejsi dvojitej, proti sebe idúcej sústavy hodnôt, pričom etika ako taká stojí na etických dilemách, ktoré rešpektujú diskurz a pluralitu názorov.

Možno by súčasné osnovy dejepisu mohli byť obohatené o osobné príbehy ľudí, ktorí v danom čase boli bohatí, chudobní, bojovní, odvážni, zbabelí, kolaborujúci, ponížení, nespravodlivo perzekvovaní, odsudzovaní či odsudzujúci, občianski aktívni, búrajúci vtedajšie hranice, inovátorskí, chladnokrvní alebo naopak ľudskí a nebojácni, zachraňujúci či obetaví. Možno by deti dokonca mohli hľadať takéto príbehy vo vlastných rodinách či regióne, v ktorom žijú.

Expanzie ríš a impérií, moreplavecké výpravy a zámorské cesty či objavy by možno okrem celebrovania prínosu zvládli aj vtedajší geopolitický kontext a dôsledky, ktoré majú dosahy až do súčasnosti a vysvetľujú nejeden aktuálny konflikt, vojnu či národnú nevraživosť a zášť.

Verím, že si naše deti zaslúžia byť vychovávané, vzdelávané a vedené k neustálemu baženiu po nových informáciách, k scitlivovaniu voči pluralite a diverzite, ktorá je pre spoločnosť obohatením, nie ohrozením či dôvodom na zosmiešnenie, odmietanie a devalváciu. Že môžu byť vedené k rešpektu, úcte a zodpovednosti voči sebe, iným aj prostrediu, v ktorom žijú, že tak dokážu veriť vo svoj potenciál, komunikovať, zdravo spochybňovať, pýtať sa a tolerovať (avšak nebyť tolerantní k intolerancii). Že tak dokážu byť bdelí voči dianiu v našom, aj širšom, geopolitickom priestore a rásť v dospelých ľudí, ktorí aktívne vytvárajú lepšie miesto pre život.

Svet detí aj dospelých by tak mohol byť svetom mysliacich rešpektujúcich bytostí, emancipovaných a prijímaných bez ohľadu na rod, farbu pleti, národnosť či náboženstvo, ktoré veria v seba aj iných, vnímajú možnosti a dosah svojich volieb, rozumejú im, prijímajú za ne zodpovednosť a chápu ich krátkodobé aj dlhodobé dôsledky.

Zmena je vždy možná. Napríklad teraz.

September 2024