Gagauzsko v Moldavskej republike  Na fronte v informačnej vojne

Moldavská republika sa usiluje o vstup do EÚ. Politici blízki Kremľu na autonómnom území Gagauzska sa ale dezinformáciami snažia zabrániť integrácii krajiny do EÚ. Podporu dostávajú priamo z Moskvy. Napriek zastrašovaniu a nevraživosti sa však nájdu gagauzskí novinári, ktorí sa tomu bránia.

Vo viacerých mestách Moldavskej republiky vládne v sobotu popoludní 18. mája slávnostná atmosféra. V mestách Taraclia, Bălți, Orhei a Komrat sú postavené stany s nápismi „Rusko“, „Bielorusko“, „Kazachstan“, „Kirgizsko“, „Arménsko“. Ľudia oblečení v národných krojoch týchto krajín tu zadarmo podávajú regionálne špeciality. Zastúpené krajiny neboli vybrané náhodne, tvoria totiž Euroázijskú ekonomicku úniu, vnútorný trh vrátane colnej únie, ktorá v roku 2015 vznikla z Euroázijskej hospodárskej únie. Nájdete tu šmykľavky, stolný futbal či animátorov v plyšových kostýmoch, ktorí majú zabaviť veľký počet detí – nechýbajú ani krokodíl Geňa a Čeburaška, ikonické kreslené postavičky zo Sovietskeho zväzu. V lotérii môžete okrem menších cien, ako sú sladkosti či čajové súpravy vyhrať dokonca smartfón.

Hosťom je ruský popový spevák pochádzajúci z Bulharska Filip Kirkorov, ktorý je v Rusku a postsovietskom regióne veľmi známy - vo forme videoprojekcie v meste Taraclia. Všetkým účastníkom festivalu medzinárodného priateľstva blahoželá a zaspieva im pieseň v rumunčine. Vrcholom festivalu je však ďalšia videoprojekcia, a to najslávnejšieho moldavského proruského politika Ilana Șora. Oznamuje začiatok novej kampane „politického bloku“, ktorý práve založil. Motto je jednoznačné: „Stop EÚ“ a „Nie vstupu do EÚ!“ Podľa Ilana Șora by členstvo v EÚ pre Moldavsko znamenalo – na rozdiel od názoru ekonomických expertov – vysoké ceny plynu, elektriny a „obrovskú chudobu“ . Alternatíva, ktorú v tento deň ponúka obyvateľom Moldavska touto ukážkou medzinárodného priateľstva, sa mnohým zdá lákavá.  „Ak sa pripojíme k Rusku, vytvoríme bohaté Moldavsko!” hlása tvár politika na plátne.

Znie to ako sen, tento „ruský svet“ vrátane hospodárskej únie, ktorý prichádza do Moldavska práve v tento deň. Čo ruský svet v skutočnosti znamená, najmä keď sa postavíte proti jeho imperialistickým ambíciám, možno pozorovať na susednej Ukrajine: nálety a ostreľovanie, mučenie, deportácie, smrť. Ale podľa Sora je svet hore nohami, on totiž s presvedčením hlása, že „EÚ znamená vojnu, Rusko znamená ochranu!“ Dav je nadšený. Princíp „chlieb a hry“, ktorým si získava srdcia ľudí, ovláda Ilan Sor dokonale.  

Člen EÚ do roku 2030 – príliš ambiciózne?

V júni 2022 získala Moldavská republika, podobne ako jej susedná krajina Ukrajina, štatút kandidátskej krajiny EÚ. V tom čase sa hrozba, že Rusko môže najbližšie vojensky obsadiť Moldavsko, zdala veľmi hmatateľná. Toto nebezpečenstvo nie je zažehnané ani do budúcnosti: ak by sa ruské jednotky skutočne dostali cez ukrajinské územie do odtrhnutého Podnesterska, kde je podľa odhadov stále umiestnených asi 1 700 ruských vojakov, Moldavsko by tomu nemalo čo namietať. Moldavská armáda je na jednej strane malá a slabo vyzbrojená a krajina nie je členom NATO, no na druhej strane je nálada vo veľkej časti obyvateľstva vďaka úsiliu Ilana Șora a ďalších politikov blízskych Kremľu proruská. Bezpečnostní experti hovoria o hybridnej vojne, teda vojne s informáciami namiesto vojenských prostriedkov.

14. decembra 2023 otvorila Európska rada prístupové rokovania s Moldavskom. Krajina si dala za cieľ vstúpiť do EÚ do roku 2030 – čo je veľmi ambiciózny plán. Dovtedy by sa okrem mnohých reforiem muselo nájsť riešenie pre fakticky nezávislé, ale podľa medzinárodného práva k Moldavskej republike patriace proruské Podnestersko – a aj zvyšok krajiny by musel stáť za týmto zámerom. Tento rok bude pre budúcnosť krajiny pravdepodobne kľúčový, pretože prezidentské voľby a referendum o členstve v EÚ sú naplánované na 20. októbra a na budúci rok budú nasledovať parlamentné voľby. Aktuálne prieskumy think-tanku WatchDog z apríla tohto roku ukazujú, že za vstup do EÚ chce hlasovať 56,5 percenta opýtaných, čo vyzerá ako veľmi tesný výsledok. Iba 25,2 percenta opýtaných však uviedlo, že by hlasovali proti, zvyšok nebol rozhodnutý alebo nechce ísť voliť. Na otázku, či možno s istotou počítať s kladným výsledkom referenda o vstupe do EÚ, odpovedá Valeriu Pașa z WatchDog: „Nemyslím si, že výsledok je úplne istý, pretože prebieha veľmi rozsiahla, Ruskom podporovaná kampaň proti vstupu do EÚ. Výsledok veľmi závisí od toho, do akej miery sa Rusku a jeho lžiam podarí ovplyvniť dezinformáciami moldavských voličov.“

Gagauzská karta - jednoduchá hra pre Moskvu?

Oslavy „Festivalu priateľstva národov“ sa konali aj v Komrate, hlavnom meste autonómneho územia Gagauzska na juhu Moldavska, kde je obyvateľstvo obzvlášť proruské. Nielenže ľudia v Gagauzsku používajú ruštinu v každodennom živote, rozšírené sú aj ruskojazyčné spravodajské kanály, ktoré často sledujú proruskú agendu: niektoré z nich sú miestne a proruské, ako napríklad „verejná“ (ako sama seba nazýva) vysielacia stanica Gagauziya Radio Televizionu (GRT). Na internete je napríklad dostupná aj stránka gagauznews.com, ktorá je prepojená s proruským gagauzským politikom Victorom Petrovom. Hoci bola stránka gagauznews.md moldavskými úradmi zakázaná kvôli šíreniu vojnového štvania a obhajovaniu ruskej útočnej vojny, funguje s touto pozmenenou doménou stále a možno ju nájsť aj na sociálnych sieťach. Ďalšia časť informácií pochádza priamo z Ruska: mnoho ľudí naďalej prijíma kanály z Ruska prostredníctvom káblovej televízie, aj keď ich v skutočnosti Moldavská republika po veľkej ruskej invázii na Ukrajinu zakázala. Okrem toho vo všeobecnosti rastie význam TikToku, Telegramu a sociálnych médií pre získavanie informácií, cez ktoré sa však aj dezinformácie šíria obzvlášť ľahko a efektívne.

Novinári bojujú proti (pro)ruským dezinformáciám

Hoci sú dezinformácie a proruské postoje, ktoré zvyčajne idú ruka v ruke, v Gagauzsku veľmi rozšírené, existujú aktéri, ktorí sa proti tomu bránia. Jedinými dvoma nezávisle pracujúcimi spravodajskými stránkami v Gagauzsku sú ruskojazyčné nokta.md a lauf.md, ktoré pravidelne zverejňujú články odhaľujúce fake news a proruskú propagandu. Okrem týchto médií sú tu zanietení novinári na voľnej nohe: Piotr Garciu a Elena Celak pochádzajú z hlavného mesta Komrat a v apríli spustili svoj ruskojazyčný projekt Fakty bez Fejkov (Факты без фейков). Vzali si za úlohu cielene vyvracať vo videách, ktoré zverejňujú na rôznych sociálnych sieťach, najpopulárnejšie proruské naratívy v Gagauzsku. „Veľkým problémom nielen v Moldavsku, ale aj vo svete, je TikTok. Tam už nie sú potrební žiadni odborníci, pretože TikTok vysvetlí všetko. Tu je každý expertom na geopolitiku,“ žartuje Piotr Garciu, „tak sme dostali nápad rozobrať tieto falošné správy vo videoformáte, aby sme ľudí oslovili. Pred voľbami a referendom je tu totiž čoraz viac týchto falošných správ, najmä tu v Gagauzsku.“ Elena Celak dodáva: „Moldavskí politici sa zvyčajne obracajú na ľudí v úradnom jazyku – rumunčine. Ale tu v Gagauzsku tomu rozumie len málo ľudí. Preto tvoríme náš obsah v ruštine, v jazyku, na ktorý sú ľudia zvyknutí a ktorým sa k nim môžeme najľahšie dostať.“
  Často sa vyskytujúci dezinformačný naratív je údajné bezprostredné znovuzjednotenie s Rumunskom. Tiež sa zámerne vytvára atmosféra strachu tvrdeniami o prúdoch utečencov, ktorí údajne majú prísť z krajín EÚ do kandidátskych krajín, vysvetľuje Piotr Garciu. Elena Celak dodáva: „Gagauzskí politici hovoria, že koniec EÚ a Ameriky sa blíži. Stále hovoria ľuďom, že Rusko je jediná záchrana a že musíme hľadať ochranu u Ruska. Takzvané „tradičné hodnoty“ a ich údajné ničenie vplyvom hnutia LGBTQ sú tiež populárnym naratívom. Piotr Garciu a Elena Celak sú presvedčení o dôležitosti toho, čo robia: „Ak si naše video pozrie 100 ľudí a 30 z nich si z toho urobí nejaký záver, tak je to dobré. Za každého človeka treba bojovať. Preto aj poskytujeme rôzne rady, treba totiž zvýšiť mediálnu gramotnosť ľudí. „Aby pochopili, že nie všetko, čo niekto povie na TikToku alebo YouTube, musí byť pravda,“ hovorí Piotr Garciu. Elena Celak vysvetľuje proruský postoj mnohých Gagauzov kombináciou nostalgie za Sovietskym zväzom a dezinformácií šírených politikmi blízkymi Kremľu či priamo z Kremľa, čo vyvoláva u ľudí pocity strachu a nenávisti.

Overovanie faktov v toxickom a mizogýnnom prostredí

Po voľbách guvernéra sa v máji stala víťazkou volieb do najvyššej politickej funkcie v Gagauzsku Evghenia Guțul z proruskej a dnes už oficiálne zakázanej strany Șor. Predtým bola neznáma, rečnícky nie je veľmi obdarená a slúži ako bábka Ilanovi Șorovi: obyvatelia Gagauzska v skutočnosti volili jeho a na predvolebných podujatiach Evghenie Guțul bol prostredníctvom videoprojekcie vždy prítomný aj on. Medzi predvolebné sľuby patril okrem iného lacný plyn z Ruska a výstavba bezplatného zábavného parku GagauziyaLand. Evghenia Guțul opakovane šíri nepravdivé informácie o tom, že vláda v moldavskom hlavnom meste Kišiňov tieto plány blokuje. Na Instagrame 24. mája napísala: „Otvorenie GagauziyaLand nie je len naším predvolebným sľubom. Je to sen každej rodiny s deťmi v Gagauzsku. Dnes sa Sandu a PAS [Strana akcie a solidarity liberálnej, proeurópskej prezidentky Maia Sandu - pozn. redakcie] snažia ukradnúť náš spoločný sen, pretože každý úspešný projekt v Gagauzsku je ďalším dôkazom totálnej nekompetentnosti a neschopnosti prezidentky Sandu a jej tímu." Výskum nokta.md a ďalších médií  pritom ukazuje, že ide o čistú lož a že nikto v rámci právnych predpisov nebráni výstavbe.

Piotr Garciu hovorí, že situácia novinárov v Gagauzsku sa od nástupu Evghenie Guțul k moci vyostrila: „Práve sú pri moci radikálni ľudia. Mnohí z nich nerozumejú úlohe tlače, urážajú novinárov a vo všeobecnosti sa správajú nemožne. Raz som napríklad chcel na jednom podujatí položiť Evghenii Guțul otázku. Prvý viceguvernér z Gagauzska, Grigorii Uzun, ma zbadal, zavolal svojich ľudí, široko stavané gorily a zablokoval mi cestu.” Elena Celak rozpráva o tom, ako sa jej a jej bývalej kolegyne Grigorij Uzun niekoľkokrát pýtal, prečo sa „miešajú do mužských rozhovorov” a „že ženy by mali poznať svoje miesto“. Uzun je známy tým, že osobne uráža novinárov. Ani verejnoprávna televízia GRT už nie je pod Evgheniou Gutul nezávislá, myslí si Piotr Garciu: „Teraz tam dokonca existujú programy, ktoré kedysi bežali na televíznych kanáloch Șor a boli zakázané, napríklad program De Facto. A ak ľudia v skutočnosti nikdy neboli v Európe, potom veria tomu, čo sa tam rozpráva”, hovorí Elena Celak: „Vždy sa opakujú tie isté naratívy. Napríklad, že EÚ nám nič nedala, len Rusko stojí pri nás.“ Realita vyzerá, samozrejme, úplne inak: väčšina investícií už dávno pochádza z EÚ, mnohé z nich na obnovu a rozširovanie infraštruktúry, teda projekty, ktoré priamo zlepšujú kvalitu života – ale ľudia v Gagauzsku si to často neuvedomujú. Na jednej strane preto, že EÚ to nekomunikuje dobre a na druhej strane preto, že proruské dezinformácie sú veľmi rozšírené.

Obaja novinári sú skeptickí voči možnosti integrácie do EÚ do roku 2030. Problém je podľa Eleny Celak predovšetkým v otázke, čo by sa malo stať s odštiepeneckým regiónom Podnestersko. Piotr Garciu sa domnieva, že Moldavsko sa do týchto plánov vrhá až príliš, obyvateľstvo je totiž rozdelené – v súčasnosti je za vstup do EÚ len polovica. Moldavsko je „šťastnou krajinou“, pretože skutočnosť, že Rusko napadlo Ukrajinu, zohrala významnú úlohu v tom, že Moldavsko vôbec získalo štatút kandidátskej krajiny EÚ. „O našej budúcnosti sa rozhodne na Ukrajine,“ hovorí Piotr Garciu, „čo považujem za najhoršie, je, že ľudia tu v Gagauzsku skutočne čakajú na Rusko. Nevedia, čo znamená ruský svet a jeho údajné. oslobodenie. A potom je tu ďalší zaujímavý moment. Prorusky orientovaní ľudia si myslia, že ak sa nepriblížime k Rusku, bude tu vojna. Tí, čo sú proeurópski, hovoria zase, že musíme vstúpiť do EÚ a NATO, aby sem neprišli ruské jednotky a nebola vojna. Takže všetci sa zúfalo chceme vyhnúť vojne, ale máme rôzne názory na to, ako to dosiahnuť – a to je nebezpečné. Spoločnosť je navyše čoraz viac nahnevaná. Nenávisť je živená internetom a ruskou propagandou. Myslím, že ak by sme týždeň sledovali reláciu Wladimira Solowjowa [v ktorej pravidelne konšpiráciami hecuje proti „kolektívnemu Západu“ a Ukrajine – pozn. red.] v ruskej štátnej televízii, začali by sme aj my veriť, že Putin je vlastne skvelý chlap.

 

Gagauzsko ako príklad – ako funguje ruský imperializmus

Skutočnosť, že Kremeľ skutočne presadzuje plány na počiatočnú destabilizáciu Moldavskej republiky pomocou stratégií hybridnej vojny do roku 2030 a jej konečnej premene na ruský satelitný štát, možno okrem iného vidieť v dokumente, ktorý unikol z medzinárodného novinárskeho konzorcia 15. marca 2023. Pochádza z oddelenia vzťahov so susednými krajinami Ruskej prezidentskej kancelárie. Opisuje, ako vytvoriť „negatívny postoj k NATO v moldavskej spoločnosti a politických kruhoch“ a na oplátku posilniť vzťahy s Ruskom prostredníctvom pravoslávnej cirkvi a ruského jazyka v Moldavsku. Spomínané dlhodobé ciele sú „vytvorenie stabilných proruských vplyvných skupín v politických a ekonomických elitách Moldavska“, ako aj integrácia Moldavska do Euroázijskej hospodárskej únie a zorganizovanie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Hovorí sa aj o otvorení ruského konzulátu v hlavnom meste Gagauzska Komrat do roku 2022 – k čomu však zatiaľ ešte nedošlo.

Dokument silne pripomína podobný dokument z februára 2023, ktorý opisuje stratégie ruskej kontroly Bieloruska do roku 2030. V každom prípade plány v Moldavsku čiastočne fungujú: v skutočnosti sa od jesene 2022 do júna 2023 pravidelne konali zhromaždenia proti proeurópskemu smerovaniu vlády, ktoré organizovala dnes už zakázaná, Kremľu blízka strana Șor. Využila tak nespokojnosť občanov s rastom cien energií a potravín, ktorý vyvolala ruská útočná vojna v susednej krajine a nie, ako sa tvrdilo, proeurópska politika vlády Maiy Sandu.

Podľa moldavského spravodajského portálu Newsmaker.md a mnohých ďalších mediálnych správ boli demonštranti za účasť na zhromaždeniach platení. Tieto protesty sa už nekonajú, ale je tu množstvo proruských dezinformácií a zhromaždení v iných formách - do tejto kategórie patrí aj „Festival priateľstva národov“, ktorý propaguje Euroázijská hospodárska únia.

Záťažový test moldavskej demokracie

Hoci je Gagauzsko riedko osídlené – žije tam len 5 percent moldavskej populácie – ako ukazuje aktuálny vývoj, Rusko ho využíva na zámernú destabilizáciu Moldavska. V Gagauzsku je v súčasnosti možné pozorovať, ako sa vytvárajú proruské vplyvné skupiny a vytvára sa negatívny postoj k EÚ, obe stratégie sú body z uniknutého strategického dokumentu.

Na otázku, či sa možno nepreceňuje vplyv vývoja v Gagauzsku na stabilitu celej krajiny, Valeriu Pașa z WatchDog odpovedá: „Možno trochu, ale to sa deje rovnako aj v Moskve. Gagauzsko potrebujú ako akýsi ostrov so silným proruským cítením, pretože hoci je malé, má autonómne postavenie a vlastnú administratívu. Rusko to môže využiť na to, aby tam trvalo nasmerovalo energiu Kišiňova, aby chýbala inde. „Veľkým problémom je aj to, že EÚ investuje v Gagauzsku a Moldavsku, ale nekomunikuje to dobre a transparentne,“ hovorí Valeriu Pașa. Vedomosti o investíciách EÚ sa k ľuďom nedostanú, ale ruské dezinformácie áno.

Vplyv Ruska na Gagauzsko predstavuje obrovskú výzvu pre moldavskú demokraciu a v súčasnosti ohrozuje integráciu celej krajiny do EÚ. Ak dôjde k udržateľnému vstupu do EÚ, budú potrebné účinnejšie stratégie proti proruským dezinformáciám – ale aj lepšia a presvedčivejšia komunikácia proeurópskych síl.

máj 2024