Ukrajina a Európske voľby  Medzi Moskvou a euroskepticizmom

S odborníkmi sa rozprávame o tom, či sú protieurópske politické strany pre Ukrajinu a zjednotenú Európu skutočne nebezpečné a aké hrozby môžu voľby do Európskeho parlamentu predstavovať pre integráciu Ukrajiny do EÚ.

Tohtoročné voľby do Európskeho parlamentu sú po prvých priamych voľbách v roku 1979 už desiate v poradí. Budú však prvé po vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie a vypuknutí vojny na Ukrajine. Témy budúcnosti Európskej únie, európskej bezpečnosti a vojny Ruska proti Ukrajine dnes úzko súvisia. Zatiaľ čo zvonku je EÚ ohrozená nepriateľskými akciami Ruska, ktoré využíva informačné, politické a energetické páky vplyvu, zvnútra ju podkopávajú radikálni euroskeptici, ktorí môžu vo voľbách do Európskeho parlamentu získať ešte viac hlasov a zohrať úlohu agentov vplyvu Moskvy.

Na nebezpečenstvo spojenia protieurópskych a protiukrajinských síl upozornila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas debaty Eurovízia 2024 medzi kandidátmi na post predsedu Európskej komisie. „Je veľmi dôležité stanoviť jasné pravidlá, s ktorými z poslancov Európskeho parlamentu by sme chceli spolupracovať. Existujú tri kritériá. Po prvé – mali by to byť (politické sily – pozn. red.) proeurópske. Po druhé, musia byť proukrajinské, čo znamená protiputinovské. A po tretie, mali by sa jasne postaviť za právny štát,“ zdôraznila Von der Leyenová. Predsedkyňa Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá sa uchádzala o druhé funkčné obdobie, vyznačila proeurópskosť, proukrajinskosť a ochranu právneho štátu za podmienky spolupráce s inými politickými stranami.

Hrozba euroskepticizmu: poľský akcent

Poľský politológ Łukasz Adamski, zástupca riaditeľa Centra pre dialóg Juliusza Mieroszewského, sa domnieva, že v týchto voľbách existuje pre Ukrajinu určité riziko, aj keď nie veľké. „Ukrajina má záujem na urýchlení prístupových rokovaní s EÚ, teraz sa však bude odohrávať veľa zložitých rozhovorov na technickej úrovni. Okrem toho je potrebné prejsť procesom schvaľovania výsledkov rokovaní v Európskom parlamente a Európskej rade, následne ratifikáciou prístupovej zmluvy v každom štáte EÚ. Je nepravdepodobné, aby sa niektoré krajiny, ako napr. Francúzsko, vzdali práva na ústavné referendum pri rozhodovaní o vstupe nových veľkých krajín do EÚ. Ukrajina potrebuje také zloženie Európskeho parlamentu, ktoré pochopí potrebu rozšírenia EÚ, strategickú dôležitosť Ukrajiny a nevyhnutnosť poskytnúť jej pomoc vo vojne s Ruskom,“ hovorí Adamski. Poľský politológ upozorňuje na skutočnosť, že v európskych krajinách existujú tri skupiny strán, ktoré majú rozdielny postoj k európskej integrácii vo všeobecnosti a k európskej integrácii Ukrajiny zvlášť. „Prvou skupinou, môžeme ju nazvať mainstreamom, sú tie strany, ktoré ovládajú Európsky parlament. Najväčšia z nich je Európska ľudová strana, teoreticky ide o zväzok kresťanskodemokratických strán. Ale v modernej Európe kresťanská demokracia znamená centristické strany, kde je veľmi málo kresťanstva. Ďalej sú to sociálni demokrati a liberáli,“ dodáva.
 
Łukasz Adamski, zástupca riaditeľa Centra pre dialóg Juliusza Mieroszewského, Poľsko. | Foto: © privat Do druhej skupiny poľský politológ zaraďuje strany, ktoré podporujú Ukrajinu, no veria, že integrácia Európskej únie ide zlým smerom, pretože EÚ si uzurpuje stále viac právomocí, obmedzuje manévrovací priestor pre samostatnú politiku členských štátov a zasahuje do ich vnútorných záležitostí ako je spravodlivosť. „Napríklad poľská strana Právo a Spravodlivosť, ktorá podporuje Ukrajinu, nie je proti európskej integrácii ako takej, ale proti dominantnej vízii budúcnosti európskej integrácie,“ zdôrazňuje. Skutočnou hrozbou pre Ukrajinu sú teda výlučne euroskeptické strany, ktoré poľský odborník radí do tretej skupiny strán. „Novinári ich nazývajú populistami, ja by som ich nazval skôr euroskeptikmi. Práve tu sú často viditeľné ruské vplyvy. A ak aj neexistujú priame vplyvy, mnohé ich heslá sú pre politiku Moskvy užitočné. Napríklad, keď tieto strany volajú po obmedzení závislosti od USA. Zdôrazňujú tiež, že je nemožné poraziť Rusko, preto je potrebné čo najskôr ukončiť vojnu, ak už nie kapituláciou Ukrajiny, tak aspoň pre Ukrajinu neužitočným prímerím. Často tiež tvrdia, že Rusko má historické právo na ukrajinskú zem,“ hovorí Adamski.

Nebezpečenstvo zo strany euroskeptických strán tu podľa poľského politológa zostane aj v budúcnosti a môže predstavovať ešte väčšiu hrozbu ako dnes. „Hlavným nebezpečenstvom je, koľko hlasov táto tretia skupina politických strán celkovo získa v Európskych voľbách. Čím viac ich bude, tým bude ich hlas silnejší. O päť rokov ich môžu získať ešte viac a naozaj narušiť proces vstupu Ukrajiny do EÚ,“ zhrnul.

Slovenská čierna labuť – pokus o atentát na Roberta Fica

Podobné nebezpečenstvo pre Ukrajinu zo strany euroskeptických strán vidí aj slovenský politológ, prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Konštatuje, že politický život na Slovensku dnes naďalej ovplyvňuje jedna dôležitá udalosť, atentát na premiéra Roberta Fica, ktorý sa odohral 15. mája 2024 v meste Handlová, v ktorom  bol Fico postrelený a následne hospitalizovaný. Táto hrozná udalosť navyše podľa neho zmenila starý model správania sa slovenských voličov pri hlasovaní do Európskeho parlamentu.

  „Model, ktorý fungoval na Slovensku od roku 2004. Po prvé, veľmi nízka účasť. Po druhé, vo voľbách získavali dobré výsledky dva typy strán. Prvý typ: strany, ktorých programy súviseli s Európskou úniou, teda relatívne eurooptimistické strany a voliči. Druhý typ: strany s protieurópskym programom. Prvá skupina bola silnejšia a druhá slabšia, medzi nimi sa nachádzal politický mainstream,“ hovorí Mesežnikov. Slovenský politológ podotýka, že pred pokusom o atentát na Fica sa tento model opakoval každé voľby, teraz je však narušený. „Teraz Smer, strana Roberta Fica, predbieha v predvolebných výskumoch Progresívne Slovensko, ktoré predtým na Slovensku vyhralo voľby do Európskeho parlamentu, hoci do národného parlamentu sa nedostalo. Pokus o atentát zvýšil Ficovu obľubu,“ vysvetľuje Mesežnikov. Zároveň zdôrazňuje slabosť programu Smeru vo vzťahu k samotnej Európskej únii, hoci neverí, že Smer a Robert Fico začnú blokovať vstup Ukrajiny do Európskej únie. „S jeho politickou stranou v Európskom parlamente to však bude ťažšie. Aj keď to ešte nie je maďarský postoj, ktorý je proti vstupu Ukrajiny do NATO, aj proti vstupu Ukrajiny do EÚ,“ tvrdí politológ.

Skutočné nebezpečenstvo pre Ukrajinu vidí slovenský politológ v krajne pravicových a euroskeptických politických silách na Slovensku a v Európe. „Azda s výnimkou Bratov Talianska Giorgii Meloniovej, aj keď aj tam sú otázniky. Krajná pravica vždy hlasuje za Rusko, je proti uzneseniam na podporu Ukrajiny,“ zdôrazňuje Mesežnikov. Slovenský politológ vysvetľuje tento jav spoločným doktrinálnym zázemím Kremľa a euroskeptikov. "Aj Rusko má negatívny postoj k liberálnej demokracii, tiež je tam nacionalizmus a dôraz na "suverenitu", ktorú podporuje aj samotná Moskva, ktorá potrebuje, aby európske štáty odmietali vzájomnú spoluprácu v rámci Európskej únie," zhŕňa Mesežnikov.

Tŕnistá cesta bez potlesku

Hoci slovenská a poľská národná politika majú rozdielne pozadie a líšia sa v postoji k Ukrajine, za konsenzuálny možno považovať názor, že posilnenie pozícií euroskeptických politických síl v Európskom parlamente je potenciálnym dodatočným problémom pre už aj tak dostatočne zložitý a dlhý proces integrácie Ukrajiny do EÚ. Hoci sa vytvorenie euroskeptickej väčšiny v Európskom parlamente zatiaľ považuje za nereálny scenár, prípadný nárast počtu euroskeptikov povedie k tomu, že vládnuce strany budú musieť upraviť svoju rétoriku a ciele voči svojim politickým oponentom z euroskeptického tábora. To vytvára ďalšie riziká pre Ukrajinu, ktorá v podmienkach dlhotrvajúcej zničujúcej vojny proti Rusku, nedostatku finančných zdrojov, efektívnych inštitúcií a ľudského kapitálu nemusí byť schopná zvládnuť technické a politické úlohy, aké si vyžaduje európska integrácia.

Realizácia takéhoto scenáru poskytne nové palivo pre ruskú protieurópsku propagandu, ako aj pre euroskeptických odporcov integrácie Ukrajiny do EÚ v jej členských krajinách. Vo vzdialenejšej perspektíve bude tiež znamenať posilnenie euroskepticizmu na samotnej Ukrajine. Zvládnu takýto scenár ukrajinskí politici, úradníci a diplomati často podliehajúci vojnovým emóciám? Táto otázka zostáva stále otvorená. V každom prípade budú musieť spolupracovať s Európskym parlamentom, ktorý si Európania zvolia 6. - 9. júna. Bolo by žiaduce, aby boli nastavení na spoluprácu v režime dlhého a ťažkého maratónu, a nie v rýchlom a príjemnom turbo režime.

máj 2024