Klimatická nespravodlivosť  Klimatická kríza a ochota obetovať zdravotne znevýhodnených ľudí

Zdravotne znevýhodnení ľudia majú 2- až 4-krát väčšiu pravdepodobnosť, že sa počas klimatických núdzí zrania alebo zomrú. No nie len samotná klimatická kríza disproporčne zasahuje ľudí so zdravotným znevýhodneným, ale aj niektoré nedomyslené opatrenia na jej zmiernenie. Tie vytvárajú nové bariéry pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, navyše ich dopad na riešenie klimatickej krízy je často zanedbateľný, píše pre JÁDU naša autorka Petra Eller.

Každý problém, ktorý polarizuje spoločnosť, je možné vyriešiť. Najskôr však musíme zjednotiť obidve strany prostredníctvom naratívu, na ktorom sa všetci zhodnú. Túto myšlienku som najprv považovala za krásnu, veď v jednote je sila. Lenže potom som si uvedomila, že v prípade klimatickej krízy sa ľudstvo zhodlo na ochote obetovať zdravotne znevýhodnených ľudí. A to ešte k tomu nevedome, pretože to všetkým pripadalo natoľko prirodzené. Napriek tomu, že o tomto neprebehla žiadna verbálna dohoda, zhodu polarizovaných strán je možné fakticky doložiť.

Neviditeľný problém, neviditeľní ľudia

Zdravotne znevýhodnení ľudia sú všetci tí, ktorých akýmkoľvek spôsobom ovplyvňuje viditeľná či neviditeľná súčasť ich zdravotného stavu a prijali takúto identitu. Spôsob, akým túto menšinu obetujú skeptici pochybujúci o realite klimatickej krízy, je očividnejší. Michael Ashley Stein, profesor na Harvardovej univerzite, informoval, že zdravotne znevýhodnení ľudia majú 2- až 4-krát väčšiu pravdepodobnosť, že sa počas klimatických núdzí zrania alebo zomrú. Ich telá intenzívnejšie reagujú na prudké zmeny počasia, vysoké či nízke teploty. Mnohí sú životne závislí na neprerušenom prísune elektriny, profesionálnej zdravotnej starostlivosti alebo nesmú opustiť svoje sterilizované priestory. Pre veľkú časť z nich sú nebezpečné rýchle pohyby alebo manipulácia s ich telami od nezaučených ľudí, čo komplikuje ich evakuáciu. Počas živelných pohrôm navyše čelia bariéram v preprave a v núdzových ubytovaniach, kvôli čomu musia znášať nútenú sociálnu izoláciu a inštitucionalizáciu.

Ľudia s psychickými diagnózami majú trikrát vyššiu úmrtnosť počas horúčav. To sa deje z viacerých dôvodov: Niektoré druhy psychiatrických liekov narúšajú termoreguláciu. Navyše odborníci odhadujú, že 30 – 40 percent ľudí bez domova žije s psychickými problémami, pričom práve oni sa nemajú ako skryť pred slnkom. Ľudia si môžu ľahko pomýliť príznaky psychiatrického ataku a prehriatia. Psychické problémy veľmi často spôsobujú sociálnu izoláciu, preto niekedy ľudia nemajú na blízku nikoho, kto by im zavolal záchranku alebo im veril, že prežívajú akútne zdravotné problémy.

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že do roku 2030 začne kvôli klimatickej kríze zomierať ročne o 250 000 ľudí viac ako dnes. Keďže približne 15 percent svetovej populácie má zdravotné znevýhodnenie, v kombinácii s predchádzajúcimi dátami to znamená, že do roku 2030 začne kvôli klimatickej kríze ročne zomierať 65 000 až 105 000 zdravotne znevýhodnených ľudí.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ľudia, ktorí odmietajú existenciu či riešenie klimatickej krízy, nemôžu zároveň tvrdiť, že im záleží na zdravotne znevýhodnených životoch. No napriek tomu, že na nás klimatická kríza udiera neúmerne, aj podporovatelia ekologických riešení spravidla vynechávajú zdravotne znevýhodnených ľudí z týchto konverzácií. A to až natoľko, že ak si vyhľadáme kombináciu pojmov „klimatická kríza“ a „zdravotné znevýhodnenie“ či akékoľvek synonymá týchto slov, nedostaneme ani jediný relevantný výsledok v slovenčine.

Nie je preto prekvapením, že žiadny z mojich respondentov pre tento článok, vrátane mňa, netuší o nijakých oficiálnych opatreniach alebo odporúčaniach, ktoré dokáže či musí aplikovať ako osoba so zdravotným znevýhodnením. Na Slovensku skrátka nemáme žiadne informácie o tom, ako sa chrániť pred dopadmi klimatickej krízy, ako uniknúť pred živelnými pohromami či na koho sa obrátiť pre čo najefektívnejšiu pomoc, ak máme zdravotné znevýhodnenie.

Odsúdenie na domáce väzenie

Na svetovej úrovni zlyhávame aj vo výskumoch. S výnimkou štatistík, ktoré som vymenovala vyššie, je prakticky nemožné nájsť akékoľvek ďalšie výskumy o skúsenostiach zdravotne znevýhodnených ľudí s klimatickou krízou. Posledné dve čísla som dokonca musela vypočítať sama. Akoby zdravú populáciu skrátka nezaujímalo, čo sa s nami deje počas klimatickej krízy a ako tomu zabrániť.

Urobila som preto aspoň prieskum o tom, ako zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorí žijú na Slovensku, ovplyvňujú dopady klimatickej krízy. Zapojilo sa osem respondentov, ktorým som položila nasledujúce otázky: Akú máte diagnózu či najvýraznejšie symptómy? Aký dopad na Vás preto má klimatická kríza? Viete o nejakých oficiálnych opatreniach alebo odporúčaniach, ktoré dokážete či musíte aplikovať ako osoba so zdravotným znevýhodnením? Pomáhajú Vám alebo naopak Vašu situáciu zhoršujú? Vyvinuli ste pre seba konkrétne stratégie, ako zvládať klimatickú krízu?

Dôležité totiž nie je len samotné naše prežitie. Rovnosť tkvie predovšetkým v tom, aby sme mali možnosť žiť slobodné a naplnené životy, rovnako ako ktokoľvek iný. Toto nám zväčša neznemožňujú naše diagnózy samé o sebe, ale rôzne druhy systematických bariér, ako aj zanedbanie riešenia klimatickej krízy.

Ja osobne žijem s diagnózou spinálna svalová atrofia v pokročilom štádiu, čiže som ležiaca na pľúcnej ventilácii. S mojim typom dýchacieho prístroja dokážem trebárs aj cestovať, ale podľa oficiálnych odporučení ho nesmiem vystaviť teplote vyššej ako 35°C, inak sa môže prehriať a pokaziť.

V tuhých zimách môžem naopak rýchlo dostať zápal pľúc, pretože pľúcna ventilácia mi fúka vzduch zvonka priamo do pľúc. Je teda podstatne chladnejší ako vzduch, ktorý dýchajú ľudia bez tracheostómie, keďže ten sa zohrieva v ústach a hrdle a až potom vnikne do pľúc. Pritom je pre mňa smrteľne nebezpečná hoci aj sezónna chrípka, nieto ešte prechladnutie pľúc.

Klimatická kríza zintenzívňuje každé počasie a odstraňuje to mierne. Ak dospejeme do fázy, v ktorej sa budú objavovať výhradne extrémne teploty, bude to pre mňa a každého človeka na pľúcnej ventilácii znamenať doživotné domáce väzenie. Prečo by sme si mali „odsedieť“ doživotné tresty my, keď zločiny proti našej planéte z drvivej väčšiny pácha stovka firiem, ktorých vedenie medzičasom bohatne?

Dúfať, že nezomrieme

Toto nebezpečenstvo už nie je len čisto teoretické. Napríklad organizmus jedného z mojich respondentov na pľúcnej ventilácii netoleruje klimatizáciu – veľmi rýchlo z nej ochorie, aj pri tých najslabších nastaveniach. Keď sa letné teploty vyšplhajú nad 35°C, rodičia obkladajú jeho dýchací prístroj uterákmi namočenými v ľadovej vode a spoločne skrátka dúfajú, že to prístroj vydrží.

U nás doma veľmi podobne riešime zimy, počas ktorých musím minimálne raz do mesiaca navštíviť lekára. Rodičia do uteráka zabalia hrejivý gélový vankúš a to celé mi priložia k nasávaniu vzduchu na pľúcnej ventilácii. Potom skrátka dúfame, že neprechladnem.

Respondenti s oslabenými pľúcami počas vysokých teplôt prežívajú výrazné ťažkosti s dýchaním. Predovšetkým tí respondenti, ktorí z rôznych dôvodov prišli o prirodzenú termoreguláciu, v intenzívnych horúčavách taktiež strácajú vedomie. Nosia napríklad mokré šatky okolo hlavy, ľadové obklady, perforované oblečenie či šatstvo z prírodných materiálov, ale to všetko považujú za veľmi ďaleko od spoľahlivých opatrení.

Respondenti s najrôznejšími diagnózami od detskej mozgovej obrny cez ochrnutie po nehode až po nediagnostikovanú chorobu nervového systému v tuhých zimách výrazne strácajú mobilitu. Lenže ak sú schopní vykonávať určité činnosti po zvyšok roka a napríklad aj pred posudkovým lekárom, tak im na takéto situácie nepriznajú osobnú asistenciu. Ide teda o náhlu stratu telesnej slobody bez možnosti riešenia. Neprispôsobivý systém totiž núti ľudí, ktorí majú kvôli nastaveniu štátu už tak minimum možností, prispôsobiť sa svojpomocne alebo zomrieť.

Zvýšená infekčnosť chorôb

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie klimatická kríza takisto zvyšuje infekčnosť chorôb, ktoré sa prenášajú prostredníctvom vody, jedla, zvierat alebo ľudí. Každý z mojich respondentov sa vyjadril, že sa boja o svoj život, kedykoľvek ochorejú. Telá so žiadnym alebo výrazne oslabeným imunitným systémom sa ledva dokážu ubrániť infekciám aj po mnohých kolách antibiotík. Okrem množstva iného im preto hrozí zadusenie sa či srdcové zlyhanie. Po určitom presýtení liekmi zasa riskujú otravu alebo vybudovanie si imunity voči antibiotikám, čo je z dlhodobého hľadiska extrémne nebezpečné, pretože by im to odobralo jediný preukázaný spôsob liečby. Aj pre tých zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorí nemajú natoľko citlivé organizmy, choroby predstavujú dlhodobú slabosť, často aj mesačné zotavovanie sa a tým pádom hrozbu, že ich vyhodia zo školy či zo zamestnania.

Zvýšená infekčnosť chorôb kvôli klimatickej kríze sa teda rovná neustálemu strachu a často aj strate budúcností ľudí so zdravotným znevýhodnením. Navyše neuveriteľných 100 miliónov ľudí je každoročne vytlačených za hranicu chudoby kvôli dopadu ich zdravotného stavu a výdavkom s ním spojenými. Tieto čísla podľa výskumov klimatická kríza iba zvyšuje.

Virálne videá, nové bariéry

Z môjho pohľadu však existuje fakt, ktorý je rovnako desivý ako všetko, čo som práve vymenovala. Ľudia, ktorí sa pokúšajú riešiť klimatickú krízu, a teda jediní, u ktorých majú zdravotne znevýhodnení ľudia nájsť podporu v tomto smere, nás taktiež poškodzujú.

Je možné vymenovať množstvo prípadov, v ktorých boli z trhu odstránené bezbariérové výrobky, či boli dokonca zmenené na bariérové. Ochota obetovať ľudí so zdravotným znevýhodnením sa však najvýraznejšie prejavila v zákaze plastových slamiek. Ten bol uzákonený v Smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Členské štáty následne dostali dva roky na jeho implementáciu.

Počiatok tohto napokon celosvetového kroku sa však datuje na 11. augusta 2015, keď morská biologička Christine Figgener zverejnila na YouTube video zachytávajúce to, ako s kolegami zachraňujú korytnačku, ktorej v nosnej dierke uviazla plastová slamka na pitie. Ide o nestrihané zábery bez srdcervúcej hudby, grafík, komentára ani ničoho podobného. Video to nepotrebuje – daných osem minút je hrôzostrašných samých o sebe. Korytnačka v ňom vzlyká od bolesti, krváca prúdom z nosa, ledva dýcha a očividne prežíva fyzickú aj emocionálnu hrôzu. Bol to jeden zo vzácnych momentov, keď sa zhodli snáď všetci z oboch polarizovaných strán diskusií o klimatickej kríze – toto by sa nikdy nemalo stať nevinnému, bezbrannému zvieraťu.

Zvieraťu. Upozorňujem na toto kľúčové slovo. Totiž to, čo nasledovalo, spôsobilo ľuďom so zdravotným znevýhodnením desivo podobné dopady.

Aby sme si rozumeli, ja osobne som toho názoru, že by v boji proti klimatickej kríze mal pomôcť každý človek, ako sa mu len dá. No rovnako ako pri každej zásadnej téme, pomoc musí byť založená na informovanosti. Inak človek pravdepodobne problém len zhorší, alebo akoby bol amatérskym lekárom, spôsobí improvizovanou „liečbou“ len nové zranenia.

Fakty sú teda nasledovné: Štúdia publikovaná 24. apríla 2024 v časopise Science Advances zistila, že 56 firiem je zodpovedných za 50 percent celosvetového znečistenia životného prostredia plastmi. Len šesť z nich spôsobilo až 12,5 percent celosvetového znečistenia. Pre porovnanie plastové slamky tvoria 0,025 percent plastov, ktoré sú každoročne vyhodené do oceánov, ako vyplýva zo správy National Geographic.

Logickým riešením by teda podľa mňa bolo vyvinúť nátlak na danú hŕstku korporácií či na Európsky parlament, Kongres Spojených štátov a štátne orgány nižšej úrovne, aby ich donútili zmeniť svoje praktiky výroby a vyhadzovania produktov. Lenže spomenuté video s korytnačkou získalo 110 miliónov videní. Stalo sa celosvetovým predstavením, a tak si ľudstvo zvolilo totožne performatívny aktivizmus. Vydobylo si zákaz plastových slamiek. Týmto krokom o zlomok znížime štatistiku 0,025 percent z plastov, ktoré každoročne vyhodíme do oceánu, na úkor kvality životov nezanedbateľného percenta ľudskej populácie.

Nedomyslený zákaz plastových slamiek

Plastové slamky sú totiž pre mnohých zdravotne znevýhodnených ľudí jediným spôsobom, ako sa napiť. Namiesto nich firmy začali vyrábať slamky z najrôznejších materiálov, pričom všetky sú očividne určené ľuďom, pre ktorých predstavujú zábavný spôsob, ako piť, nie nevyhnutné pomôcky.

Predovšetkým, žiadny druh slamky okrem tej z plástu nemá ohýbateľné koleno, ktoré sa prispôsobí pozícii pijúceho. Preto všetky ekologické slamky vyžadujú, aby sa k nim človek naklonil v špecifickom uhle. Kým plastové slamky sa zvyknú vyhadzovať po každom nápoji, na cene ich alternatív sa odráža predpoklad, že ľudia budú používať každý kus dlhodobo. Ľudia s oslabenou imunitou si však opakovane použiteľné slamky potrebujú dôkladne dezinfikovať prinajhoršom po každom nápoji, ale len silikónové slamky im k tomu umožňujú prístup. Kovové, sklenené, akrylové a bambusové slamky sa teraz vyrábajú v nadmernej hrúbke, aby sa ochránili nosné dierky zvierat, lenže tieto materiály nie je možné stlačiť, aby sa mohli prispôsobiť ústam ľudí, ktorí ich nevedia poriadne otvoriť alebo obomknúť perami väčší priemer. Tieto tvrdé materiály takisto predstavujú nebezpečenstvo zranenia sa pre ľudí, ktorí vykonávajú prudké neovládateľné pohyby. Kusy papierových, trávových, cestovinových a ďalších jedlých či krehkých slamiek môžu ľahko uviaznuť v ústach ľuďom, ktorí si ich neovládajú, a zadusiť ich.

Vlády mnohých krajín si preto smernicu prispôsobili tak, že sa plastové slamky smú predávať iba ľuďom so zdravotnými problémami. To ale len pod podmienkou, že ich obchody či lekárne nebudú vystavovať ako verejne dostupný tovar. Ich zdravotne znevýhodnení občania sa teda nemôžu dozvedieť, kde bezbariérové slamky nájdu, a musia vyjadrovať svoje potreby úplne cudzím predavačom. Takisto, vzhľadom na extrémne nízke predpokladané zisky, obchody nebudú mať dôvod objednávať plastové slamky len pre nás, teda zo skladov nevyhnutne zmiznú.

No na Slovensku neplatí ani len takáto výnimka. Moji respondenti dokonca hlásia, že minimálne slovenské reštaurácie mnohokrát neponúkajú zákazníkom ani len bariérové ekologické slamky.

Ako sa teda momentálne môžeme napiť vody či vôbec požiť lieky? Berme do úvahy, že mne, ktorá má potrebu 24/7 starostlivosti, priznali len 15 hodín osobnej asistencie denne. Drvivá väčšina zdravotne znevýhodnených ľudí žijúcich na Slovensku nemá k dispozícii osobnú asistenciu po väčšinu dní a teda im nemá kto pomáhať s pitím. Často by takú pomoc ani nepotrebovali, keby mali k dispozícii vhodné slamky. Navyše veľký podiel zdravotne znevýhodnených ľudí nedokáže piť klasicky z pohára ani len s pomocou osobných asistentov, pretože pri náhlom prílive tekutiny im zabehne, kvôli čomu im hrozí zadusenie alebo zápal pľúc.

Zdravotne znevýhodnení ľudia ako inovátori v riešení krízy

Mnohým z nás preto ostávajú sondy do žalúdka na prijímanie stravy. Iróniou osudu je to, že najčastejším a najmenej invazívnym druhom takejto sondy je nasogastrická intubácia, ktorá je zavedená cez nosnú dierku až do žalúdka. Skúsenosť s ňou je veľmi podobná práve tomu, čo sa stalo korytnačke vo videu – zabraňuje dýchaniu cez jednu nosnú dierku, spôsobuje nevoľnosť, krvácanie a bolesti.

Rozhodne zachráňme korytnačky, ako aj všetky zvieratá, ktoré trpia ľudskou vinou. Ale zdravotne znevýhodnení sú takisto živé bytosti, dokonca ľudia ako vy. Tak prečo je v poriadku spôsobovať nám rovnakú ujmu ako tej korytnačke, nad ktorou plakal celý svet? Zákazom slamiek sme len vymenili jednu bezohľadnosť za druhú, kým klimatickú krízu sme ním vôbec nespomalili. Tá však časom zabije aj tie korytnačky, ktoré sa údajne týmto pokúšame zachrániť.

Určité skupiny ľudí však v princípe sú oboznámení s tým, že zákaz slamiek pomôže iba nepodstatným dielom a ľudia so zdravotným znevýhodnením kvôli nemu budú takto trpieť. Veď podľa informovaných odhadov Programu Spojených národov pre životné prostredie sa globálne zrecykluje len 9 - 12 percent odpadu naprieč všetkými materiálmi a krajinami, takže aj ekologické slamky stále pravdepodobne skončia v nosoch bezbranných zvierat. K tomu napríklad Seth Borenstein vo svojom článku pre vedecký portál psych.org nedbanlivo spomenul, že ak človek nemá zdravotné znevýhodnenie, zákaz slamiek sa ho podľa vedcov nedotkne. V prekvapivom počte článkov a vyjadrení od odborníkov sú naďalej slamky vnímané len ako symbol zmeny k lepšiemu.

Je utrpenie zdravotne znevýhodnených ľudí naozaj iba symbolom? Ak áno, strana podporovateľov riešení klimatickej krízy sa opäť raz dokáže zhodnúť so skeptikmi. Veď upaľovanie a topenie bolo v minulosti páchané na čarodejniciach či martýroch, teda na ľuďoch, ktorí boli zredukovaní na symboly toho, že svet zasiahlo zlo. Zhodnime sa radšej na tom, že takéto činy patria do barbarskej minulosti. Prijmite nás namiesto toho medzi seba ako seberovných ľudí, ktorí dokážu významne prispieť k hľadaniu riešení klimatickej krízy. Veď zdravotne znevýhodnení ľudia sú vzhľadom na históriu nenahraditeľnými inovátormi, pričom svoje najlepšie vynálezy vytvorili s minimom možností a v núdzi, keď bojovali o vlastnú záchranu či slobodu. Sme na takúto úlohu ako stvorení. Ak nás ako ekologicky zmýšľajúci ľudia naopak obetujete pre to najmenšie dobro, možno zahodíte aj riešenie klimatickej krízy.
 

december 2024