Zvukové stopy | 70. roky: Udo Jürgens – „Tausend Jahre sind ein Tag“  Vzácne spojenectvo zelenej politiky a šlágrov

Každý, kto vyrastal v západnom Nemecku začiatkom 80-tych rokov, určite dôverne pozná seriál „Bol raz jeden život“ s titulnou piesňou „Tausend Jahre sind ein Tag“ („Tisíc rokov je jedeň deň“). Táto pieseň od Uda Jürgensa si aj mimo tohto seriálu žije vlastným životom ako súčasť albumu „Udo ʼ80“, ktorý - napriek názvu - vyšiel už v roku 1979.

Ak by ste si chceli vybrať jednu skladbu z repertoáru Rakúšana Uda Jürgensa, pieseň Griechischer Wein z roku 1974 by bolo samozrejme jasnou voľbou a to najmä z dôvodu práce v oblasti porozumenia medzi národmi, ktorú text odvádza. Tematizuje túžbu po domove gréckych gastarbeiterov vo vtedajšej Spolkovej republike Nemecko. Táto hudba je však, pardon za výraz, najmä v refréne jeden príšerný šlágrovo-folklórny gýč.

Albumom Udo ʼ80, ktorý vznikol v spolupráci s Berlínskymi filharmonikmi, si Udo Jürgens zaumienil zapísať sa do povedomia ako „seriózny“ hudobník. Hoci jeho piesne vždy vykazovali kvality, ktoré ho približovali k šansónu, zdá sa, že v tomto albume sa takéto tendencie znova stretajú. Na obale vyzerá Jürgens ako mierne nevyspatý bonviván, v tvári sa mu črtajú prvé vrásky. Dospelo pôsobiaci biely oblek, ktorý má na sebe, dopĺňajú mladícke tenisky - klasika a mladistvosť, zrelosť a naivita, vyrovnanosť i smäd po poznaní sú dvojice protikladov, ktoré určujú aj pieseň Tisíc rokov je jeden deň.

Kompozične sa skladba stupňuje do dramatických výšok v nikdy nekončiacej, dynamickej naliehavej štruktúre. Diskotékový four-to-the-floor rytmus poháňa skladbu, stále sprevádzanú klasicky znejúcim, opakujúcim sa organovým motívom. Skladbu dopĺňa spevácky zbor, ktorý nabáda, aby ste sa pridali a spievali s ním. Synchrónne až do momentu, v ktorom text kladie otázku „Čo je čas?“, rozvíja hudba kontemplatívnu, psychedelickú kvalitu.

Text je koncipovaný ako dialóg, ktorý odhaľuje generačný konflikt týkajúci sa spoločensko-politických otázok konca 70. rokov. Verše „Prečo je niekto podozrivý /už len tým, že uvažuje?“ možno chápať ako odkaz na trend „sledovania postojov“ v dôsledku takzvaného dekrétu o radikáloch (Radikalenerlass), rozhodnutia vlády z roku 1972, na základe ktorého boli uchádzači o výkon verejnej služby kontrolovaní z hľadiska ich vernosti ústave. Verš „Ten, kto už má všetko / dostane ešte zľavu“ pôsobí takmer ako ľavicové vyhlásenie proti kapitalistickej všemohúcnosti a takáto jednoznačnosť nemá v tvorbe Uda Jürgensa obdobu. Tomuto kontruje zdanlivo rozumný „dospelácky“ hlas: „Hej, vy mladí, čo to má znamenať? / veď najprv niečo aspoň dokážte!“. Táto kvázi-dialektická štruktúra v konečnom dôsledku vedie k tomu, že sa spevák postaví na stranu mládeže: „Prosím vás, pýtajte sa tak dlho, kým žijete/ pretože vy ste ten čas“.

Aj keď skladbu nie vždy zaraďujú do kánonu najznámejších Jürgensových piesní, predsa len patrí k ústredným dielam speváka. Bez toho, aby sa nejako líškal, Jürgens sa stavia do pozície akéhosi hovorcu mladých, s ktorými sa inak zaobchádza len s blahosklonnou aroganciou. Etablovaná hviezda západonemeckej šlágrovej scény, teda z prostredia, ktoré je považované za konzervatívne, sa zaoberá spoločenskými problémami, hoci jej úlohou je vlastne len šíriť dobrú náladu „nepolitickým“ spôsobom.

Udo Jürgens, samozrejme, ani zďaleka nepôsobí extrémne alebo radikálne. V skutočnosti sú témy ako jadrové hrozby a zbrojenie („Pekná lož Goodwill / Krásna hra Overkill“) a životné prostredie („Zem bude čoskoro vykradnutá / Voda je mŕtva, zem stratila listy“), o ktorých sa spieva v piesni, v súlade s aspektmi, ktoré zároveň hrajú kľúčovú úlohu aj v programe strany práve sa formujúcich Zelených. Vôbec nepreháňame, ak označíme spojenectvo medzi zelenou politikou a šlágrovou scénou (v širšom zmysle) ako výnimočné.

květen 2024