Po odzení úspechu novej nemeckej vlny (Neue Deutsche Welle NDW) bol záujem o nemecké kapely, ktoré sa nejasne cítili byť zaviazané k akejsi „indie“ predstave, na dlhší čas pomerne nízky. To sa opäť zmenilo až začiatkom 90. rokov s príchodom takzvanej Hamburskej školy, ku ktorej patrí aj kapela Blumfeld.
Zvukové stopy
Hudobný publicista Mario Lasar charakterizuje pomocou ôsmich nemeckých piesní z ôsmich desaťročí dôležité kultúrne a spoločenské fenomény v povojnových dejinách (spolkového) Nemecka.
Väčšinu skladieb a interpretov (vrátane tých, ktorí nehovoria po nemecky) uvedených v tomto seriáli si môžete vypočuť v poradí, v akom sú uvedené v playliste Spotify: open.spotify.com/playlist/soundtracksBRD/
Hoci sa skupina Kossale Jugend už v roku 1991 znova rozpadla, je považovaná za priekopníka „školy“. S ich LP Heile Heile Boches z roku 1989 opäť zahorela túžba po indie rocku v nemeckom jazyku, ktorý by sa mohol rozvinúť do širšej scény. Do tejto klímy vydala kapela Blumfeld na jeseň 1991 singel Ghettowelt, ktorého text so sivým gitarovým šrafovaním formuloval tézu, že hudba môže fungovať ako múr, ktorým sa človek chráni pred vonkajším svetom.
Na svojich prvých dvoch LP-čkach Ich-Machine a LʼEtat Et Moi pokračovala kapela Blumfeld z veľkej časti vo svojom prístupe kombinovania (seba)reflexívnych textov s krehkým, energickým indie rockom. Album Old Nobody z roku 1999 znamenal prelom, ktorý pridal k tradičnej orientácii kapely nové impulzy, čo je zjavné najmä na skladbe Tausend Tränen Tief, ktorá vyšla aj ako singel. Skladba nie je založená na elektrických, ale na akustických gitarách a plochých, sférických zvukoch syntetizátorov. Elegické tempo definuje pieseň ako baladu. Frontman Jochen Distelmeyer sa tu navyše dištancuje od svojho neoblého, deklamačného štýlu prednesu, aby sa celkom ofenzívne prezentoval ako spevák à la George Michael.
Skutočnosť, že Blumfeld zmierňuje svoju starú identitu, ukazuje, do akej miery bola kapela ochotná destabilizovať estetické hranice. Táto otvorenosť pokračuje aj v texte. Keďže verš „To by mohlo znamenať veľa“ odkazuje na samotnú pieseň, ukazuje sa jej základná interpretovateľnosť. Podobne ako v moderne sa Tausend Tränen Tief odchyľuje od myšlienky, že jazyk môže verne zobrazovať realitu. Pieseň „spieva o nových možnostiach len pre teba,“, ako nám prezrádza spevák. Dôraz na „zmysel pre možnosť“ (Robert Musil) možno vzhľadom na dátum vydania piesne vidieť v súvislosti s pohľadom na blížiace sa nové milénium, ktoré už visí vo vzduchu.
Použitie výrazov ako „vznášať sa“ a „plynúť“ v textoch naznačuje, že nové milénium nie je vnímané ako zlom, ale ako akýsi záves, ktorý spája staré s novým. „Tak ako ty si súčasťou mňa / ja som súčasťou teba,“ spieva sa v texte, a aj keď sú tým skôr myslení dvaja milujúci sa, dá sa to čítať aj tak, že tieto verše opisujú kontaktnú zónu medzi dvoma časovými obdobiami. Zvýraznením posuvných prechodov je dielo v kontraste s partyhymnou 1999 amerického speváka Prince, ktorá sa sústreďuje na prelomový bod zorganizovaný s veľkou pompéznosťou a rozruchom. Zatiaľ čo Prince mohol v čase vzniku svojej piesne na začiatku 80. rokov naznačiť náladu prechodu len ako projekciu budúcnosti, skladba od Blumfeldu synchrónne opisuje svoje dojmy roku 1999 a panuje v nej akýsi antihysterický, vyčkávajúci pokoj - príjemný kontrast k permanentnému strašeniu okolo pojmu „Millenium Bug“, ktorý dominoval dobovému dianiu v roku 1999.
Zvukové stopy
- 50. roky: S tou slobodou to zase netreba preháňať! (Fred Bertelmann – „Der lachende Vagabund“)
- 60. roky: Poetický vhled do třídní společnosti (Franz Josef Degenhardt – „Spiel nicht mit den Schmuddelkindern“)
- 70. roky: Vzácne spojenectvo zelenej politiky a šlágrov (Udo Jürgens – „Tausend Jahre sind ein Tag“)
- 80. roky: Beton a neonová světla (Joachim Witt – „Der Goldene Reiter“)
- 90. roky: O nových možnostiach (Blumfeld – „Tausend Tränen Tief“)
- 00. roky: Když má zboží větší hodnotu než lidi (Die Goldenen Zitronen – „Wenn ich ein Turnschuh wär“)
- 10. roky: Veľké kino? (Helene Fischer – „Atemlos durch die Nacht“)
- 20. roky: Mocenská spleť genderových rolí (Christin Nichols – „Bodycount“)
květen 2024